meg-a-data

[meg-a-data]

Noodle boyz

Celkom by som chcela vedieť čo sa vám objavilo v hlave pri tomto termíne, ale ak to je mladý Justin Timberlake s wifonkou na hlave, tak sa vás pokúsim nasmerovať iným smerom.

Poznáte chlapcov z internetu čo si zakusujú do pery, majú dokonalé úsmevy, prenikavý pohľad (ideálne hlboké modré oči...) a v podstate vyzerajú a obliekajú sa rovnako? Možno ste si všimli, že majú dosť podobný účes a občas bývajú aj piati v jednej vile s bazénom. Cassey Lowry (britský tik toker) ich volá Noodle bois a na mňa sa to nalepilo, tak tu máte ukážku jedného z nich.

Sú dva spôsoby, ako sa na nich pozerať: ako na predátorov alebo na obete. Predátormi sa stávajú keď využívajú svoj zjav (som dospelá žena, už to nemôžem volať šarm), aby namotávali nevinné mladé žaby, ktoré v dnešnej dobe nemajú nikoho ako One Direction či Backstreet Boys, na koho by mohli svoje pubertálne hormóny nasmerovať. A Noodle boys to robia, lebo vedia, že za každou mladou žabou je buď potanciálna fanynka, alebo nejaký ten groš do kapsičky vo forme predplatného.

Obeťami sa stávajú v momente keď to robia na pokyn nejakého manažéra, pretože verte alebo nie, už to nie je len o influencer marketingu (vplyvkách a vplyvníkoch), ale z "conten creatingu" alebo po našom tvorby obsahu, sa stáva obrovský globálny priemysel. Výsledky štúdie od Insigh Slice odhadujú, že do roku 2030 narastie "content creation" priemysel globálne na hodnotu 38 miliárd dolcov. Tu je link a viem, že to znie super vedecky a inteligentne, ale doteraz som o tejto firme nepočula, tak to berte s rezervou. Čo som tým chcela povedať je, že niekedy sa Noodle boys dostanú do situácie, že je to jednoducho ich práca a tiež im to nemusí byť príjemné, pretože neviem aká je vaša predstava o zárobkoch influencerov, ale človek s relatívne veľkou fanúšikovskou základňou (tak do 100tisíc) môže zarábať menej ako predavači v Lidli (a tí si vedia celkom zarobiť).

A toto je pohľad, cez ktorý píšem tento blog, pretože jeho vznik podnietil dokument Jaw line (2019), ktorý hovorí pekný príbeh o tom, ako sa chlapec zo zaprdeného mestečka, ale s peknou tváričkou denne prihov��ra dievčatám na Omegle, alebo Twitchi (už si o presne nepamätám) zo svojej kutice v rohu tmavej izby a zbiera lajky.

Stručne vám popíšem dej filmu: sú tam dve paralelné línie, na jednej strane je tu tento chlapec, ktorý robí čo môže, aby sa dostal z chudoby, na druhej vidíme manažéra niekoľkých Noodle boys, ktorý pôsobí, že v komunite hrá prvú ligu v Los Angeles - ktoré je očividne stále centrom amerického showbiznisu. Dokument veľmi odporúčam!

Viac sa o tom rozpisovať nebudem, rada by som tento blog zaradila len do kategórie mojich štúdií "klanov internetu" a možno načala myšlienku o tom, akú máte vy predstavu o rádoby slávných "influenceroch", lebo mne sa tu vynára množstvo otázok typu: ako dlho trvá ich kariéra? Zaujímajú niekoho 30 roční Noodle boyz?

Sú 30 roční muži ešte boyz? Existujú Noodle girlz? (inak toto ma veľmi mrzí na internete, že mi algoritmy ukazujú prevažne chlapov a potom to nemám s čím porovnať). Ak existujú Noodle girls, tiež ich zatvárajú do jedného domu, kde ich nútia točit denne debilné videá? Ako sa taký fame prejauje vo vzťahoch s rovesníkmi? OOOOAAACH! Soo many questions so little answers. Ak máte odpoveď na ktorúkoľvek otázku, prosím, dajte mi vedieť, viete, že mám rada dobrú diskusiu. Tento blog je tiež len predskokanom k ďalšiemu o Pasta boys - o tom ako som sa stala fanynkou podobného kultu, ale predsa totálne iného. Ale tento obsah je len pre ľudí, ktorí sa prihlásia na newsletter, tak šup sem https://bit.ly/m_a_d_newsletter

[meg-a-data]

Mínusy deaktivácie Facebooku

Toto som o sebe povedala už miliónkrát, ale tak keby ste nevedeli - každý rok si deaktivujem Facebook na niekoľko mesiacov. Čím ďalej, tým to robím častejšie a osobný rekord je myslím polroka. A ak ste nečítali predošlý blog, tak teraz je ten čas

(a sľubujem, že pre tentokrát sa zdržím aj kontextu a opovrhovania jeho temnej stránky).

1.

Facebook nás spája spôsobom ako máločo iné. Všetky hranice času a priestoru, ktoré sa takto stierajú, rovnako ako sa stierajú naše rozdiely - toto je najúžasnejšia vec, ktorá sa môže ľudstvu prihodiť! Mať platformu, kde spolu budeme zdieľať myšlienky a starosti a východiská z našich trápení...teda máme konečne prostriedok, ktorý by mohol (ak to preženiem) ukončiť trápenie a priniesť mier. Ale to sa nedeje.

2.

Organizácia. Nie len, že nás Facebook dokáže spojiť, ale vďaka nemu sa vieme organizovať a koordinovať a vytvárať veci, na ktorých záleží aj v offline svete. Úplne bežný príklad sú protesty a áno Facebook si na tom chvíľu budoval renomé, ale je pravda, že mnoho protestov, ktoré boli organizované pred desiatimi rokmi - napríklad udalosti arabskej jari - sociálne siete vtedy boli úplne iné ako sú dnes. Aj protesty ešte niečo znamenali.

3.

Možnosti. Najmä vďaka tomu, že ľudia sú leniví zdieľať inzeráty na miestach, ktoré sú pre inzeráty určené, tak sa tieto informácie hromadia na Facebooku. Ani nezrátam, koľkokrát som si takto niečo našla - či už prácu, alebo bývanie. Toto je fajn naozaj.

4.

Rodina. Hlavne posledný rok sa nemáme kde stretávať a Facebook je priestor pre Baby boomers a.k.a. Husákove deti - generácia, ktorá sa ledva naučila poučila používať jednu sociálnu sieť (nechcem ich zase podceňovať) tak je od nás pekné tam občas pridať niečo, čo rozoberie krstná a s mamkou po telefóne.

5.

Tento bod dopĺňam na základe vašich reakcií - skupiny. Viacerí písali o skupinách spojenými so zvieratkami, rastlinkami a je to tak. V jednote je sila a v počte je...tiež sila. Je fantastické ako vieme fungovať keď nás spája spoločný záujem. Ale vieme, že je to dvojsečná zbraň. A to vieme tiež.

...rada by som pokračovala, ale veľa mi toho nenapadá, preto mám taký šialený nápad: ak máte niečo čo vám na facebooku strašne imponuje - napíšte mi a dokončíme tento blog spolu. :)

[meg-a-data]

Plusy de-aktivácie Facebooku

Bonjour! Toto bude na dlhšiu dobu jeden z posledných blogov. Nič dramatické, ale asi sa na chvíľu stiahnem pre všetkých, ktorí ma sledujú na facebooku, mali ste ma sledovať na instagrame, lebo tam som bola posledných pár mesiacov.

Ale nebudem ani na jednom ani na druhom a tým, ktorým som sľúbila, že budem na twitteri, tak tam chodím hlavne kvôli Ježišovi:

Každopádne tu je krátky zoznam z toho čo mi nebude chýbať keď si vypnem FB a IG:

1. 

Strata času. Koľkokrát denne vám pípne upozornenie? Nechcem hovoriť o messengeri, lebo to by som radšej nechala ako samostatnú aplikáciu, ale upozornenie z Facebooku? Len aby ste si ho otvorili a bezcieľne skrolovali, kým vám neodpadnú prsty. Nehovorím nutne, že ide o stratu času, alebo, že určite existuje lepší spôsob ako by ste tento čas mohli stráviť, ale určite existuje lepší spôsob ako ten čas stráviť. (platí aj na instagram - inak ja mám upozornenia na správy na instagrame permanentne vypnuté asi posledné 4 roky :D)

2. 

Povrchnosť. Tu sa nebudem priveľmi pozastavovať, lebo to robíme všetci - prikrášľujeme skutočnosti, dofarbujeme realitu. A zdieľame do ošalenia najkrajšie momenty našich životov, lebo predsa keď mám na tanieri najlepšie špagety, aké som kedy jedla, tak prečo sa s týmto gastro zážitkom nepochváliť pred všetkými? Toto je vážne vyčerpávajúca pretvárka.

3. 

Chýba mi také to niečo skutočné, nevyrieknuté v pauze medzi slovami. To bolo strašne poetické, ale v podstate myslím na to, čo sa ukazuje v bežnej ľudskej interakcii. Taká tá bezprostredná akcia a reakcia. Všetko čo inak môže vyznieť ako nudná vata, ale presne tieto drobné veci, ktoré sa nedajú zdigitalizovať: Úsmev, alebo úškrn, malé nuánsy, ktoré odlíšia také to ahoj ako sa máš od toho keď to niekto hovorí medzi zuby a keď sa vám pritom díva uprene do očí.

4.

Politika.

5.

Fake news. Už len v osobnom kontakte, aby som to mohla lepšie precítiť.

6.

Žiadne komentáre a žiadosti o priateľstvo od cudzích ľudí - neviem či FB neplánuje konečne spustiť tú svoju zoznamku, lebo už mi chodia nie celkom bežné žiadosti.

7.

Hrať sa tú hru, že kto je ten človek čo mi lajkol post a odkiaľ ho poznám (s tým je často spojená aj vyčerpávajúca emočná reakcia, ktorej by sa dalo ľahko predísť).

8.

Všeobecne všetky tie emočné podnety vo feede, kde mi nepomáha ani starostlivo vybudovaná obrana sledovaním pandích videí.

9.

Všetko ostatné. Napríklad pozvánky na podujatia od ľudí, ktorí sa vám v bežnom živote ani nepozdravia. :D

10.

Všetko to, čo lezie na nervy aj vám.

BONUS: Práve som pridávala tento blog na Facebook (to som už nerobila strašne dávno) a tak som si spomenula na to, ako ma vie vytočiť ich prístup k používateľovi - lebo nejde o to veci preňho zjednodušiť, ale radšej ich skomplikovať, aby sme zvýšili profit. Viete ako veľmi zašitá je možnosť de-aktivácie? :D

(bude aj blog o mínusoch deaktivácie)

[meg-a-data]

Pasta boys

Emiliano a Matteo sú talianske duo, ktoré možno poznáte ako Lionfield - hudobníci, ale na sociálnych sieťach sú známi svojimi krátkymi videami, kde obhajujú talianske jedlo, bojujú proti lámaniu špagiet a ananásu na pizzi.

Ich kariéra influencerov (lepší výraz asi bude content creatorov) začala, keď ich po doštudovaní Berkley zavrela pandémia v Seattli, kde chceli spraviť kariéru hudobníkov, ale...dajak nevidalo. Namiesto toho začali streamovať a využívať svoj performatívny talent inak.

Po dvoch rokoch majú vyše 3 milióny sledovateľov na Tik-toku a za posledné dva mesiace im narástol počet fanúšikov na instagrame z 50 na 500 tisíc. Hovorím fanúšikov, lebo obsah, ktorý vytvárajú je konceptuálne porovnateľný s nejakou komediálnou show.

Dosť bolo fancy shit slov, aby ste si nemysleli, že tento blog píše niekto iný. A hlavne vás chcem vyviesť z omylu, že toto bude nejaká nuda. Dokonca nebude ani tak o týchto dvoch, ako o ich fanúšikoch. Lepšie povedané fanúšičkách. Čakajú vás príbehy lásky, túžby, osamelosti, dobrého jedla a jedného Discordu.

Hneď na začiatku vás musím upozorniť, že tento blog nebude celkom jednostranný, nie len preto, že milujem talianske jedlo, ale aby som sa dostala ku zdroji, tak som sa nachvíľu stala jednou z core fanúšičiek. A tým myslím HARD core, pretože z jedného streamu sa stal mesiac denno denného sledovania ich večerných show, hrania kvízov o Harrym Potterovi a chatovania. OMG koľko bolo toho chattovania.

Rýchla genéza - Lionfield mi vybehol na instagrame v scrollovaní reels. Pozrela som si všetky videá za posledný polrok a smiala sa jak debil. Dala som follow. Zrazu bol v storkách link na Twitch stream (streamujú každý deň okrem piatka). Po troch streamoch hodili link na Discord a tak reku čo ťa nezabije.

Ešte som nevedela do čoho idem, ale komunita, ktorú som takto objavila ma pohltila, lebo už dávno ma žiadne online správanie tak nefascinovalo, ako toto.

Po prihlásení musíte vyplniť dotazník, aby ste sa preukázali, že nie ste troll. Prešla som a po troch dňoch mi s upozornením na to, čo sa smie a čo nie bliklo, že som dnu. And boooy what a ruuules! Základné motto bolo “keep it familly friendly”, takže akoby ste sa rozprávali s neplnoletými dievčatami o disney princeznách (to inak bola aj téma jedného z kanálov). Udržať tento tón ani nebolo ťažké, pretože väčšina dievčat (a bolo tam 90 percent dievčat) sa chce pred našimi Pasta boys ukázať v čo najlepšom svetle, takže každé ráno 200 milých šteniatok a mačičiek vám z gifiek hovorí Buongionro. Čo vám poviem, v tomto momente som grcala dúhu.

Poďme si ale pre lepšiu predstavu opísať samotnú štruktúru discord serveru s príznačným názvom Lionfield world. Základom je niekoľko kanálov - verejných chatov rozdelených podľa záujmov ako hudba, filmy, cestovanie, domáci miláčikovia. Nadstavbou na to sú tie, ktoré sú určené pre moderátorov a samotný Lionfield pre zverejnňovanie oznamov (áno, spravujú si ho sami a občas nezabudnú pripomenúť, že aj keď nereagujú, tak si tam inkognito chodia verejné rozhovory čítať...takže čím viac času stráviš čatovaním máš vyššiu šancu, že si ťa všimnú.)

Hierarchia v Lionfield world je rozdelená jednak podľa rolí moderátorov, ktoré sa určujú tak, že sa niekto proaktívne prihlási na pozície ako “rozbiehač konverzácie”, alebo správca herných kanálov a všeobecne sú tieto pozície označené ako Funnycorns plus je tu aj niekoľko botov, ktoré kontrolujú jazyk (raz som dostala napomenutie, lebo som namiesto shirt napísala nechtiac shit).

Za celé fungovanie si vytvorila táto komunita celkom rozsiahli žargón, ktorým vás nebudem veľmi obťažovať, spomeniem len, že používatelia servera sú rozdelení do rôznych úrovní cubs - čiže mládatiek.

A tu to začína pripomínať videohru, kde sa svojou aktivitou a interakciou dostávate na vyšší level - na šiestom sa vám sprístupnia všetky doteraz uzamknuté kanály (to mi trvalo nejaký týždeň) a na úrovni 15 sa vám zobrazí “after dark” alebo vyjadrené cez emoji: 😈 - something juicy. Anyhooo keď som sa na túto úroveň dostala, tak to bolo ale celkom anticlimactic , lebo sa mi otvorili kanály kde som tak akurát mohla nadávať.

Tak k veci. Tento blog píšem z dvoch pohľadov. Jeden je veľmi kritický, druhý optimistický. A teraz budem zlá. Veľmi zlá, lebo zo začiatku som bola hrozne naštvaná na podstatu toho ako tento server funguje.

Nemám nič proti spôsobom, akým si takýto streameri zarábajú cez príspevky od pravidelných odberateľov a úplne objektívne môžem na tomto mieste zopakovať, že Pasta boys vytvárajú kvalitný obsah a ich streamy majú úžasnú pozitívnu energiu. ALE! Keď som si čítala všetky tie konverzácie s dievčatami na discorde (a do mnohých sa aj zapájala), úplne vo mne vrelo keď som videla koľko času tam tie dievčatá trávia a že dôvod prečo tam trávia toľko času je hlavne to, aby sa ukázali pred svojou zidealizovanou predstavou talianskych “boyfriendov”, o ktorých vie každá z nich zo streamov viac, ako bude kedy možno vedieť ich budúca manželka. Namotávky neznášam aj v skutočnom živote, ale na tak veľkej škále, kde sa niekto zahráva s citmi desiatok dievčat to bolo na facku z otočky...tak som sa rozhodla, že pokiaľ neodídem pokúsim sa to rozložiť zvnútra.

Ideálny scenár by bol zobrať si každú jednu na stranu, a pekne jej jedna na jednu vysvetliť, že tudy cesta nevede a že by si mali uvedomiť svoju hodnotu a hodnotu svojho času, ktorý mrhajú na budovanie niečoho, z čoho profitujú dvaja mierne-narcistickí mierne-manipulatívni influenceri. Pardon, content creatori.

Prvú aktivitu, ktorou som chcela rozvíjať témy zo skutočného sveta bolo, keď som navrhla aby sme vytvorili kanál, kde by sme sa mohli ako naša kamarátka Emma Watson baviť o klíme, a vymieňať si zero waiste typy a články na túto tému. Od dievčat som dostala povolenie v podobe 20 zelených srdiečok pod príspevkom a čakala ako zareaguje Lionfield. Najprv ma ignorovali pričom odpovedali na iné nápady s menej reakciami, po pár dňoch len odpovedali, že na to môžem využiť kanál hobby a záujmy. Medzitým, mimochodom vznikol samostatný kanál na selfiečka - čiže nám umožnili zdieľať svojky, ale nie názory na jednu z najdôležitejších tém našej generácie. Ani táto systematická zmena, ktorá by zapadla do akcie destabilizácia neprešla.

Tak som sa rozhodla nadviazať s niekoľkými konverzáciu a dať im ego-boost, kvôli ktorým za svojimi imaginárnymi priateľmi chodia. A nemýľte sa, bola som jedna z nich, takže som sa do tých konverzácií nemusela nútiť. Väčšina z tých dievčat sú sčítané, inteligentné, vtipné osoby s obrovským srdiečkom. Preto ma to koniec-koncov celé tak štvalo. Ale každá minca má dve strany a po čase sa mi podarilo objaviť skutočnú hodnotu servera.

To, čo som zo začiatku brala ako pretvárku s úmyslom zaujať sa zmenilo na dobre fungujúci systém kde sa dievčatá (teda aspoň niektoré) podporovali medzi sebou. Lebo keď sa ti neozve imaginárny priateľ, tak  Ale aj tak si myslím, že tam trávia príliš veľa času...(side note: včera som videla babu zaplatiť za subscription 100 evri...)

[meg-a-data]

Ako som (ne)randila s antivaxerom

Viete ako. Leto, srandy, kamaráti a hlavne dva týždne po druhej dávke vakcíny- tak aj svetová pandémia sa zrazu stáva živnou pôdou pre akú-takú romantiku. Anyhooo. Čo spraviť keď sa s práve stretnutým milým rozchádzate v názoroch na očkovanie? (a tak teda asi aj na otázku o živote a smrti, zodpovednosti a povedzme si to rovno -  asi to nebude spriaznená duša a váš životný partner...)

Poďme sa porozprávať. Lebo ak som sa niečo za roky čítania hádok v sekcii komentáre naučila, tak to, že prvý krok je sa snažiť pochopiť toho druhého. Také to, odkiaľ pochádza, čo má za sebou a snažiť sa mu ukázať, že si nemusíme nadávať, aby sme sa porozprávali.

Asi nie som sama, ktorá si myslí, že je celkom vážne, keď stretávate toľko ľudí, ktorí nemajú záujem sa očkovať a nevedia vám dať dôvod prečo. Alebo vám dajú všetky argumenty ako kto čo zdieľal na Facebooku aj keď vlastne nevedia, kto ani poriadne čo, lebo majú kusé “fakty” z informačného gulášu, ktorý nevedia vytriediť.

Je veľmi ľahké skĺznuť k označeniu dezolát a vykričať mu, že je debil, lebo si myslí, že vo vakcíne je čip od Billa Gatesa. Ale komu tým prospejete, co?! Ten druhý si povie, že ste obyčajný slniečkár platený Sorosom a sme tam, kde sme boli, keď sme tohto človeka s iným názorom stretli, akurát, že už nikto nemá chuť viesť akúkoľvek diskusiu.

V poslednom čase stretávam príliš veľa známych, ktorí sa nedajú očkovať (aj dvaja/traja je už príliš) a prešla som s štádiami aj že som bola veľmi tolerantná aj že som si hovorila, že im buď poriadne vynadám, alebo sa s nimi už nebudem v živote baviť.

Takže teraz som v štádiu, že sa takého človeka rovno pýtam, prečo sa nechce dať očkovať a potom mu poviem svoje dva hlavné a veľmi osobné dôvody, prečo som sa očkovať dala hneď ako to bolo možné. Tak ako som to urobila aj s tým antivaxerom z titulku a ktovie, možno ešte bude druhé rande.

Takisto som asi našla veľkú inšpiráciu v Darylovi Davisovi, o ktorom som si myslela, že je len niečo ako urban legend - no nielen, že je skutočný, ale ako afroameričan už v priebehu 30 rokov presvedčil 200 členov Ku Klux Klanu, aby sa vzdali členstva v tejto radikálne rasistickej organizácii.

Čiže ak by ste si mali niečo z ďalšieho “oláskováného blogu” odniesť, tak vás poprosím toto:

💉 rozprávajte sa s ľuďmi, ktorí majú iný názor - nehádajte sa zbytočne na sociálnych sieťach, aj tak to ničomu nepomôže

💉 premyslite si svoje argumenty a buďte pripravení ich použiť

💉 podobná diskusia by mohla odľahčiť svet od veľa problémov a postup by bol rovnaký, ale pokiaľ ide o našu momentálnu situáciu, tak si myslím, že každý by sme mali vystúpiť zo svojej zóny komfortu a snažiť sa, aby ďalšia vlna pandémie nenapáchala príliš veľa škody.

[meg-a-data]

ABCnetu: ZigBee

Asi vieš čo je Wi-Fi a asi vieš čo co je bluetooth, ale vieš čo je ZigBee? Smart zástrčky, smart regulátory, smart hodinky, smartfóny, všetko samé múdre veci. Keď k tomu prirátame aj hlasovú asistentku Alexu a jej bratranca Google Home, tak nám už vzniká niečo ako inteligentná domácnosť. Veľa vecičiek čo sa takto povaľuje po dome a slúži nám k regulácii tepla, alebo osvetlenia prichádza ale od rôznych výrobcov a môže mať problém medzi sebou komunikovať. 

Tu prichádza na scénu ZigBee - táto technológia operujúca na nelicencovaných rádiových vlnách vrátane 2,4GHz, 900MHz a 868MHz pomáha k tomu aby všetky serepetičky vedeli prijímať naše príkazy a zbierať a posielať dáta. Home smart home.

[meg-a-data]

ABCnetu: Vaporvawe

Hudobný, ale aj vizuálny štýl Vaporwave, ktorý teraz na chvíľu zažil návrat vznikal v 90. rokoch s dostupnými počítačtmi a programom Paint (tu poslednú vec som su vymyslela, ale celkom to sedí). 

 Hudobný štýl je založený na syntetických zvukoch a má hrozne veľa smerov, ktorými bol ovplyvnený. Ten vizuálny, pre niekoho možno aj vituálne výtvarný, je založený na používaní neónových farieb ako je modrá, ružová či fialová a tiež je plný delfínov, antických sôch a množstva elektroniky z 90. rokov. Príklady vidíte všade na tom našom krásnom internete po zadaní hesla Vaporwave.

[meg-a-data]

ABCnetu: WWW2

Nie nejde o novú sieť, alebo alternatívny internet. Ak občas natrafíte na podobnú doménu netreba sa zľaknúť, že ide o podvod (aj keď stále treba byť opatrný). 

 Takýmto spôsobom sa označujú stránky, ktoré odzrkadľujú základnú doménu, avšak používateľ je na ňu presmerovaný, pokiaľ táto hlavná zažíva nápor - čiže označením WWW2, WWW3, WWW4 sú domény, ktoré majú za úlohu odľahčiť "premávku" na stránke.

[meg-a-data]

ABCnetu: Xanadu

PROJEKT, KTORÝ MAL VYTVORIŤ LEPŠÍ INTERNET a iné. 

 🤓Ted Nelson, človek, ktorý prišiel s výrazom "hypertext" a momentálne pôsobí ako profesor na Oxforde stojí za projektom, ktorý mal byť lepšou verziou WWW (World Wide Webu). 

 📑A tu začína humor, pretože Xandau malo potenciál nahradiť WWW. Samozrejme, pokiaľ by jeho vývoj netrval neuveriteľných 54 rokov:D 

 💻V skratke: tento softvér mal vyriešiť problém s autorskými právami, pretože dokumenty (web stránky) by boli poprepájané vzájomne a na základe informácii by odkazovali jedna na druhú (rovnako tak by ste mali prístup k všetkým zdrojom zároveň). Strašné sci-fi, ale vyhľadávanie naprieč inernetom by sa od toho odvíjalo. 

 💡Ideu Teda Nelsona je ťažké si predstaviť a ešte ťažšie je vyvinúť softvér, ktorý by ju zhmotnil, ale dá sa ňou inšpirovať a možno ju raz niekto implementuje do siete. A my na to budeme kukať jak PUK.

[meg-a-data]

ABCnetu: Y2K

Rok kedy mal skolabovať internet, tiež známy ako Millenial bug, Y2K (year 2000), alebo: rok dvatišonce (to posledné som si vymyslela). Prvé programy a počítače fungovali so skráteným zápisom dátumu, niečo ako MM:DD:RR, kedy vlastne zo zápisu roku ako npr. 1950, 1974,1946 odstránili to "19". 

Dialo sa to kvôli tomu aby ušetrili pamäťové miesto, ktoré bolo veľmi drahé (dnes zaň platíte svojimi dušami MUHAHA). Čiže, koncom 20. storočia, s blížiacim sa novým miléniom, nám trošku stislo (_!_). 

Pretože v takomto zápise (len s poslednými dvoma ciframi), by rok 2000 mohol byť zamenený s rokom 1900. Na svete zavládla panika, lebo sa očakávalo, že budú padať lietadlá, spadne burza a zavládne chaos. Nič hrozné sa našťastie nestalo, aj keď vraj nejakým 100 ročným ľuďom prišla pozvánka na zápis do škôlky. Veľkej katastrofe sa predišlo, lebo sa na problém prišlo zavčasu.

[meg-a-data]

ABCnetu: 4Chan

Keby sme to zjednodušili: tomuto fóru mozeme ďakovať za klasické meme ako troll face, forever alone a ďalšie, ktoré sa šírili najmä začiatkom minulého desaťročia.

Toto je hlavný dôvod, prečo rada pripomínam toto online fórum, ktoré postupne suplovali stránky ako 9GAG a Reddit. Ale ešte vam tu dam jeden popis o 4chane, na kttory som narazila : " They were very obviously created by a bullying and anarchic society of adolescent boys —or at least, men with the mindset of boys — particularly lonely, sex starved man-boys, who according to their own frequent jokes about the subject lived in their parents’ basement. (Poole himself lived in his parents’ basement well after the initial success of the the site.) " Hej a Poole, ktorý 4chan vytvoril mal v tom čase 15 rokov.

[meg-a-data]

Kašlite na Clubhouse...vážne

Nejaká rádoby semi-exkluzívna sociálna sieť je presne to, čo naša polarizovaná spoločnosť potrebuje, že?

čítaj ďalej, klikni na keep reeding

Nedávno som len tak sondovala medzi kamarátmi na instagrame, kto Clubhouse používa a ako ho používajú, no a prišli mi reakcie hlavne od ľudí, ktorí to nepoužívajú. Alebo si myslia, že je to blbosť, čiže dokonca aj keď im niekto chcel poslať pozvánku, tak sa im to nepáčilo...aby som zase nepísala litánie, tu sú tri dôvody prečo tvrdím, že je Clubhouse zbytočná strata času:

1) Existuje celá armáda ľudí, ktorí sú z používania vylúčení, lebo - a toto je asi najvtipnejší spôsob ako niekoho diskriminovať - nepoužívajú ten správny operačný systém. Ta...dzivo...

2) Falošná exkluzivita je umocnená tým, že sa tam dá dostať len na pozvánku. Nie len, že sa našli mumáci čo predávali tieto pozvánky na Bazoši po 30€, ale fakt nebolo ťažké sa k nim dostať, lebo väčšina ľudí ich len tak rozdávala (osobne som už v januári mohla mať za jeden deň aj tri pozvánky - samozrejme zadarmo). Čiže Clubhouse je exkluzívny asi tak ako teplo v lete.

3.) Posledná kritika smeruje na samotný obsah tejto platformy. Je iné počúvať podcasty, alebo robiť to čo sa deje na Clubhouse - stretávať sa s kamarátmi na pravidelnú tliachačku, kde si chce každý urvať aspoň dve minúty, aby ho bolo počuť. (Za tento poznatok ďakujem Demotivátorovi). Jednoducho a rýchlo, nie každý je orálny typ. Napríklad mne keď niekto pošle hlasovku, tak...ako to povedať, minimálne polovicu hlasoviek čo mi kedy prišli na messenger som nikdy nepočula. Pri tomto mi napadá príklad jednej sociálnej siete, ktorá zanikla, pretože bola príliš špecifická - emoji.li (písala som o nej v tomto blogu...).

Akože sorry not sorry. Viem, že tam prebiehajú niekedy vážne zaujímavé debaty, ale čo z toho keď nie sú pre každého.

Aj to som už počula, že Clubhouse pracuje na android verzii, ale pokiaľ nevyužije to momentum, čo sa mu podarilo vytvoriť teraz, tak môže ísť voňať kytky odspodu, lebo Facebook a iní veľkí hráči už vyvíjajú vlastnú verziu, ktorá mu bude konkurenciou.

A možno sa tam budú chodiť schádzať applefriendly ľudia, ktorí sú v spoločnosti svojich android priateľov nepochopení. Neviem, uvidíme, ale ja už som si vytvorila zvyk, že prestávam sledovať ľudí, ktorí sa rochnia v zdieľaní eventov na Clubhouse.

Tu je ten obrazok od Demotivacie:

[meg-a-data]

Hashtag fe-mi-ni-zmus

Dáme si tri give a  💩 v úvode

💩 vraj nám (ľudstvu) zaberie minimálne ďalších 100 rokov, kým zrovnoprávnime mužské a ženské pohlavie (to som zachytila v jednej diskusii, ale neviem sa dopátrať kde), Každopádne, ak je to pravda...spravte si vlastný názor.

💩 na jeden dolár, ktorý zarobí muž za prácu, zarobí vo všeobecnosti žena len 81 centov (čiže o 20 percent menej), ALE pokiaľ ide o odvetvia kde sa porovnáva mužské a ženské pohlavie s rovnakou kvalifikáciou, tak je tento rozdiel len 2centy Čiže pri plate 1000 $ dostane žena o 20$ menej. Tieto dáta mám z tejto stránky. Ale k tomuto sú aj ďalšie dáta, tak sa k nim dostanem neskôr.

💩 jedno číslo tu nechám len tak ležať a ak chcete vedieť čo znamená, tak sa ma pýtajte a ja vám rada odpoviem- 7 rokov

Dobre. Na úvod sme si povedali dosť, ak by som ešte chcela prihodiť polienko do ohňa, tak by bolo zaujímavé porovnať plat muža kaukazskej rasy a afroamerickej ženy, ale pokryť takú tému by zabralo minimálne 4 výtlačky Vogue (bez 5 stranových reklám na parfum, ktorý si žena s priemerným platom môže dovoliť akurát tak pri pravidelnom šetrení o dva roky). Namiesto toho si sem s vašim dovolením odložím knihu Slay in the line: The black girl Bible, ktorú si chcem prečítať a ktorú si môžete prečítať tiež.

Nechcem, aby vám tento blog prišiel ako prehnane uplakaný sled slov, ktorý pripomína zatrpknuté ženy, ktoré tak nešťastne sprofanovali význam slova feminizmus, Naopak. V prvom rade, by som rada obhájila feministické hnutie, lebo nebyť jeho, tak by sme (ženy) nezískali volebné práva, ktoré si môžeme užívať už 100 rokov (a nebudem to porovnávať s tým, ako dlho sme to už mohli mať...).

Jednoducho by sme sa mali baviť o bežných veciach, ako napríklad, že ak má  dievča rado matematiku už na základnej škole, nemusí z nej byť nutne účtovníčka, alebo ekonómka. Prečo by nemohla byť programátorka, alebo dátová architektka?

Možno ste v nedávnej dobe zachytili iniciatívu, ktorá hovorí, že nedávno sme prekonali dátum v roku, kedy už žena v porovnaní s mužským platom, nezarobí nič...(také tie eurovky v profilovkách na Facebooku). A o tom to je. Znalosť programovacieho jazyka bude čím ďalej, tým viac žiadaná v každom zamestnaní a nemali by sme v tomto uprednostňovať jedno pohlavie, len preto, lebo...vlastne žiadny pádny dôvod mi nenapadá.

A to je všetko na dnes. Jednoducho dievčatá a mladé ženy by mali mať rovnaké príležitosti, aby z nich mohli byť veľké ženy schopné uplatniť sa. Feminizmus nie je o nenávidení chlapov a uprednostňovaní žien, ale o tom, aby sme sa na seba nepozerali ako na dva rozdielne živočíšne druhy. Aspoň tak to vidím ja.

[meg-a-data]

Konšpiračné teórie: základy

Odkiaľ sa vzali? Ako hovorí jedna z mojich obľúbených pranostík: Ľudia sú ľudia....sú ľudia. Áno použila som výraz pranostika namiesto porekadla, ale v tomto prípade toto řčení celkom predurčuje náš osud. Takže prašť ako uhoď. 

Čo tým chcem povedať je, že história sa opakuje a my (ľudstvo) sa zas až tak v priebehu času nemeníme a opakujeme svoje chyby dookola - veď aj Einstein vymyslel atómovú bombu len s úmyslom zastaviť blížiacu sa tretiu svetovú vojnu. ktorú jeho národ chystal.

HA! Chytili ste sa? Lebo to s tým Einsteinom som si vymyslela, takže dávajte pozor  (pokiaľ máme ostať kamaráti, tak si musíte začať overovať fakty aspoň z dvoch nezvislých zdrojov - fakt som vás ešte nič nenaučila?). 

Konšpiračné teórie (KN) nemôžeme nazvať celkom klamstvami, pretože v podstate dávajú aký-taký zmysel a každá dobrá konšpiračná teória by mala obsahovať aspoň jeden fakt, ktorý je pravdivý a všeobecne známy, preto ich rámcuje výraz fámy. V predchádzajúcom prípade napríklad to, že existoval nejaký Einstein a že mal čo do činenia so štiepením atómu. 

Ale potom tu máme aj také konšpiračné teórie, ktoré hovoria, že Zem je plochá a tam sa jednoducho ťažko hľadá nejaký fakt. Ale ani to by som nenazvala klamstvom, skôr bludom (zbožňujem slovo blud), alebo bájkou (krátke a - košický slang). Ľudia, ktorí šíria konšpiračné bludy - bajkari - sú buďto manipulatórskí kreténi, alebo ľahko manipulovateľní...no...ľudia.

Nechcem, aby bol tento blog príliš dlhý a chystám sa urobiť minimálne jedno pokračovanie o manipulácii, ktorej sa darí vďaka konšpiráciám. Teraz by som  chcela hlavne poukázať na to, že KT nie sú niečím, čo vzniklo s príchodom internetu. Ľudia boli paranoickí vždy (áno paranoickí je to čo paranoidní). Taktiež sme vynaliezaví v tom ukázať prstom na niekoho, kto zaručene môže sa všetky naše problémy (najmä v prípadoch, kedy má človek neriešiteľný problém sám so sebou).

Za všetko uvediem jeden príklad zo slovenských dejín, ktorý spomína Zuzana Panczová vo svojej knihe  Konšpiračné teórie : témy, historické kontexty a argumentačné stratégie. Išlo o Východoslovenské roľnícke povstanie z roku 1831, ktorého spúšťačom boli preventívne opatrenia v rámci epidémie cholery. Ľudia sa vzbúrili a začali sa šíriť tvrdenia, že dezinfekcia studní zabíja a že nákazlivosť cholery je dezinformácia, ktorú používa panstvo na ďalšie týranie a obmedzovanie obyvateľstva. Dnes, takmer dvesto rokov po tom, nepríde vám to nejak povedomé?

Sľúbila som vám kratší blog, tak už len 3 #giveashit na záver :

💩 Príbeh o cholere som si prečítala na Wikipédii, na stránke Konšpiračná teória.

💩 Už som ho raz spomínala, ale pridám sem ešte raz link na Atlas konspirací, ktorý vznikol v susednej ČR.

💩 Spomínala som, že KN nevznikli nástupom internetu, ale je pre ich šírenie ako stvorený, preto si prosím nezabúdajte overovať zdroje.

Snáď ste sa pri prvom #giveashit pozastavili a snáď aj na krátku chvíľu spochybnili to, či vám hovorím pravdu, keďže spomínam ako zdroj Wikipédiu. 

Ak áno, chválim! Ale tiež som si tú knihu stiahla, aby som nešírila neoverené bludy a vy tak môžete urobiť tiež, a to na tomto linku tu. 

Myslím, že sa k nej vrátim aj v ďalšom blogu. Medzitým, keby ste ma chceli podporiť, tak poteší zdieľanie. Vážne. Len povedz kamarátovi, ktorého to podľa teba bude zaujímať.

[meg-a-data]

Cyberstalking, alebo kedy ste si naposledy gúglili samých seba?

Stalker nie je len stopár, tak ako sa toto slovo prekladá. Medzičasom ale celkom zľudovelo a v slovenčine sa naň ťažko hľadá výraz. Pozrime si preto slovo stalking, ktoré už má viac významov od sledovania zveriny až po prenasledovanie osoby nazývané aj ľúbezným výrazom posliedka. 

Stalkera, či stopára by som možno pre potreby tohto blogu nazvala nápadníkom - jednak sa vám podľa jeho kritérií dvorí, ale tiež vedome napáda váš osobný priestor, život a aj vašu virtuálnu existenciu.

Jedným zo základných pravidiel ako k takýmto ľuďom pristupovať je ich ignorovať, aby nenadobudli pocit, že vaše správanie naznačuje, že vám na nich záleží a majú priestor vo vašom živote. Toto pravidlo, ale vedie k tomu, že sa o tom málo hovorí aj keby sa malo, lebo stalkeri nechodia len po celebritách, ale aj po bežných ľuďoch. Tak sa o tom porozprávajme...

Kto sleduje môj instagram vie, že už niekoľkokrát som tam zdieľala profily, ktoré boli čudné, pretože mám celkom málo sledovateľov a takých čudákov si všimnem rýchlo (najmä keď ma kontaktujú sami). Alebo si možno tiež pamätáte, keď som vám ukázala aplikáciu, ktorá umožňuje anonymné sledovanie našich príbehov (nezobrazí sa vám, že si ho niekto pozrel). Tieto profily som zverejňovala zo srandy, lebo ich existenciu som nebrala nijak fatálne, ale nie je stalker ako stalker a cyberstalking nebol nikdy ľahší, ako keď má každý 6 profilov na 4 sociálnych sieťach.

Ja sama ich mám o dosť viac a tu možno začnem s tým, prečo už nepoužívam na žiadnom z nich svoje priezvisko. No načo? Ľudia čo ma poznajú osobne, tak vedia ako sa volám a zverejnenie svojho celého mena beriem ako úplnú zbytočnosť (nie žeby sa to nedalo nikde dohľadať, ale takto si ma aspoň nevyhľadá každý pako, s ktorým kedy prídem do kontaktu.) 

Druhá a veľmi dôležitá vec je, že ani to vás neuchráni a treba si dávať pozor na to ČO zdieľate. Odporúčam vám takú aktivitku - vygúglite si svoje meno a prezrite si pozorne výsledky, ktoré sa vám zobrazia. Takisto odporúčam napríklad online kurz Digital footprint z Univerzity v Edinburgu, alebo iný, podobný, zameraný na online bezpečnosť (alebo mi napíšte a môžeme sa o tom pobaviť).

Možno si teraz hovoríte, že vy aj tak nič dôležité nikdy nezdieľate a možno je to tak. Tiež je veľká pravdepodobnosť, že sa so cyberstalkingom nikdy nestretnete, napríklad web cyberbuling  uvádza, že v USA sa to stane ani nie každému desiatemu. Alebo aspoň budete mať len tichých stalkerov - takých, ktorým ste niekedy urobili niečo zlé a oni sa vracajú na váš profil s nádejou, že sa máte mizerne. Ale ak by sa vám to predsa len prihodilo, stalker si môže z vášho profilu zistiť kam radi chodíte, kto sú vaši blízki priatelia, kde pracujete a iné. 

Aj preto som v poslednej dobe dosť skeptická k takému LinkedInu, pretože mi úplne nedáva zmysel, prečo by som mala mať svoj profesný (a do veľkej miery aj súkromný) život zverejnený pekne v štruktúrovanej forme pre náhodných okoloidúcich (aj preto tam mám, že som študovala žurnalistiku na Rokforte (pre mojich českých kamarátov v Bradavicích)).

Viete, k napísaniu tohto blogu ma viedli tri veci:

1. To, že pri stalkingu platí hlavné pravidlo ako vo Fight clube - nehovoriť o ňom. Čo je dosť ošemetné pravidlo pre šírenie osvety a prevencie, ale každá malá zmienka môže naštartovať stalkerovo ego, preto je to tak.

2. Druhá vec, je trošku blbosť, ale ide o moju nedávnu skúsenosť zo služieb, kedy ma obsluhoval veľmi výrečný mládenec, ktorý nepoznal profesionálny prístup (a odstup) - ale za to vedel moje meno, adresu aj telefónne číslo. 

3. Celkom dlhotrvajúca a nepríjemná osobná skúsenosť so stalkingom, ktorý vyzerá, že nemá konca ani po čarovných formulkách “daj mi pokoj” a “nechcem, aby sme boli v kontakte”.

Vlastne 4, pretože sa mi ozval ešte jeden človek, ktorý sa tváril ako fanúšik (neviem čoho), ale po druhej vete nadobudol pocit, že sme najlepší kamaráti, lebo máme troch spoločných známych na Facebooku.

 Známe prípady sú o stalkeroch niektorých celebrít a tie príbehy nezaostávajú za tým čo prežívala Whitney Huston v Osobnom strážcovi. Minulý rok sa napríklad hovorilo o tom, ako šikovne chcela so svojimi stalkermi vybabrať Taylor Swift. Pred svojimi koncertmi použila kiosk, na ktorom sa premietali jej videá a ľudí, ktorí to sledovali fotili, aby ich vedeli identifikovať.

Budúcnosť je tu a kladie veľmi dôležité etické otázky. Viac o tomto prípade si môžete prečítať v tomto článku tu. A napíšte mi čo si o tom myslíte, či je v takých prípadoch na prvom mieste bezpečnosť jedinca, alebo právo človeka na súkromie. (Veľmi zvláštna predstava obhajovať práva na súkromie ľudí, ktorí si hovejú v porušovaní práv na súkromie iných).

Rozmýšľam ako to uzavrieť pekne a s ponaučením, a ak by som chcela, aby ste si z tohto blogu niečo odniesli, tak to, že ak už chcete byť aktívni na sociálnych sieťach, je treba si kontrolovať nastavenia súkromia a byť si vedomí čo zdieľate a pre koho, ale dôležitejšie asi je vedomie, že také veci sa dejú a ak sa stanú aj vám nie ste v tom sami.

Pretože stále medzi nami chodia ľudia, ktorí žijú v imaginárnom svete, v ktorom hráte bez svojho vedomia dôležitú úlohu. Ak takého stretnete, treba si uvedomiť, že vy máte tiež len jeden život a tráviť ho ustavičným obzeraním sa cez rameno či tam náhodou nesliedi nie je riešenie. Skôr im treba nechať priestor aby si uvedomili, že vyčkávaním na vás stratia čas, ktorý mohli stráviť oveľa lepšie.

Nech sú vaše dni plné slnka, slobody a ochudobnené od starostí so stalkermi.

Ak sa vám moje blogy páčia a chceli by ste ma podporiť, tak, samozrejme, môžete: kliknite tu.

[meg-a-data]

Vo Fejsbuku vám ešte aj prepis nahrávok spravia.

[meg-a-data]

Milí moji čitatelia

Milí moji! Ďakujem! 

Čítajte ďalej pod týmto GRAZIE MILLE! <3

Ďakujem Valike, ktorá ma upozornila, že písmo je maličké, a tak ma donútila s tým niečo spraviť.

Ďakujem Maťkovi, ktorý mi ukázal kde v kóde to môžem zmeniť a ktorý je úplne skvelý a šikovný, lebo napríklad aj tú moju profilovku v kaviarni fotil on. (odporúčam pozrieť projekt smepripraveni.sk , ku ktorého vzniku priložil ruku <3)

Ďakujem Marcimu, ktorý mi poskytne rýchlu reakciu na moje chyby, aby som ich mohla opraviť kým sú horúce! :D

Ďakujem Liborovi za každý páčik! Je to môj fella blogger už dlho a odporúčam vám jeho inspilacerace, kde nájdete veľmi temné a úžasne vtipné de-motivačné citáty. 

Ďakujem aj ostatným trvalkám ako napríklad Tomáš B. z južného Slovenska ;).

Ďakujem Tomášovi Z., ktorý bol môj prvý (a doteraz jediný) platiaci čitateľ :D ! O nejaký technický článok sa pokúsim :).

A úplne najviac ďakujem ľuďom ako je Lucka, ktorá ma podporuje vždy bez ohľadu na...vlastne na všetko. Ďalšia z takýchto je určite Zuzka, ktorá dokonca pracuje na vizoške k jednému z pripravovaných blogov (o tom, prečo furt robíme robotov, ktorý (mám chuť  tu dať mäkké i!) sa podobajú na ľudí). A, samozrejme, Renča, ktorá je jedna z mála, ktorej dovolím hovoriť aj do obsahu <3.

Ó áno! Mám niekoľko nápadov na ďalšie blogy a budem rada ak mi aj vy pošlete vaše, ale musím sa priznať s takým, že najbližších 5 týždňov sa k písaniu blogu dostanem len pokiaľ si dám pauzu od iného (akademického) písania. Čo možno bude trošku prekážkou...

Nakoniec sa chcem poďakovať všetkým, ktorí toto čítate. S každým blogom vidím, že vás je viac, a to ma teší teda veľmi (že môžem písať o čom chcem, akým štýlom chcem a ešte sa nájdu ľudia čo to čítajú). Chcem aby ste vedeli, že som do istej miery ochotná sa vám prispôsobiť :). Ďakujem! ((((()))))