riadenie

[riadenie]

Všeobecný obraz usmerňovania

Pojem riadenie je cudzie slovo. V našom jazyku bolo veľa slov nahradených cudzími slovami, aby nebolo rozumieť. Aby sa zastrela podstata skutočnosti. To vytvára pozlátko výnimočnosti, a skupiny "tých čo vedia". Jedným z takých slov je slovo riadenie. Slovo riadenie všetci poznajú, síce nieje nikto kto by sa s týmto termínom nestretol, ale málo kto skutočne rozumie, čo všetko tento termín ako taký obnáša.

Akým slovom by ste nahradili slovo riadenie, tak, aby sme mu všetci rozumeli a bolo to v našom jazyku? Mnohí z nás by asi veľmi dlho rozmýšľali, čo v slovenskom jazyku znamená slovo riadenie. Slovo riadenie, ktoré môžeme zameniť slovom z nášho jazyka, je slovo USMERŇOVANIE. Ak nahradíme cudzie slovo riadenie slovom usmerňovanie, tak bezprostredne, v každom texte bude jasné, o čo ide, čo sa deje. Asi vnímate, že slovo usmerňovanie je úplne prirodzené, aj významom aj podstatou.

Verím, že táto krátka poznámka vám priamo doplní a ozrejmí veľa aj v DVTR. Dostatočne všeobecná teória riadenia by sa mohla nazývať aj inak - dostatočne všeobecná teória usmerňovania - DVTU.

V tomto bode teda už vieme, že riadenie = usmerňovanie. Čo teda usmerňujeme? Mnohokrát sme počuli, že riadenie je informačný proces. Proces, u ktorého sa riadia informácie. Po našom povedané - USMERŇOVANIE je informačný proces. Proces, u ktorého sa USMERŇUJÚ informácie. "Cítite" ten význam? Usmerňovanie je informačný proces. To slovo usmerňovanie je tak prirodzené, že mozog sa nad tým ani nepozastavuje. Až tak sme si ale nepomohli, jedno slovo zameníme, a ďalšie dve cudzie pridáme. Aj slovo informácia je cudzie slovo, aj slovo proces je cudzie slovo.

Informácia, informačný tok alebo tok informácií je usmerňovaný alebo v cudzom termíne - riadený. Veta vám príde zo slovom usmerňovaný naprosto prirodzená.

Ak povieme, usmerňovanie, tak tým automaticky väčšina ľudí chápe že: existuje nejaký dej v čase existuje nejaký cieľ deja, ktorý chceme dosiahnuť existuje porovnanie - odchýlka od nášho cieľa existuje cielené pôsobenie, cielený zásah do deja, na základe odchýlky

Toto jediné jednoduché slovo usmerňovanie v sebe nesie zomknuté významy týkajúce sa riadenia, cieľ, porovnávanie, rozhodovanie, a pôsobenie. Ak poviem, že usmerňujem vozidlo, tak naprosto prirodzene každý chápe, že som v aute a mám ho v dynamickom pohybe, viem cieľ - smer kolies musí byť zhodný zo smerom cesty, ak sa cesta zatočí, vidím odchýlku, a viem pôsobením na volant odchýlku dorovnať a auto opäť zrovnať tak, aby smer jazdy išiel po správnej ceste. Usmerňujem jazdu vozidla.

Ak poviem slovo usmerňovanie, každý chápe, že tu je nejaký proces = spojitá následnosť krokov so svojim smerovaním, a je tu pôsobenie na toto smerovanie. Usmerňovanie teda zároveň znamená, že nemôže byť bez cieľa, musí mať cieľ. Usmerňovanie zahŕňa aj predvídanie, a aj vyhodnocovanie.

Usmerňovanie je spojitá následnosť krokov: - predvídania, - vyhodnocovania, - opravovania nejakej činnosti.

Usmerňovať znamená niesť zodpovednosť za usmerňovanie.

(Pozn.: problém západnej civilizácie a aj nás - zbavovanie sa zodpovednosti za naše konanie. Len ten je schopný usmerňovať a riadiť, ktorý je schopný niesť zodpovednosť voči hierarchicky vyššiemu usmerňovaniu. Každý ten proces alebo následnosť krokov je súčasť vyššieho procesu, a ten vyšší proces opäť je súčasť ešte vyššie postavených procesov. Procesy sú hierarchicky radené alebo vrstvené podobne ako ruské matriošky.)

Pre zaujímavosť, technická poučka z klasickej teórie riadenia, z kybernetiky, je zjednodušene napísaná takáto: riadenie je vedomé, cielené a zámerné pôsobenie na riadenú sústavu za účelom dosiahnutia požadovanej hodnoty. Skúste si zameniť slovo riadenie za slovo usmerňovanie.

[riadenie]

Ako v rovine informácií realizovať cieľ

Nadpis je trocha zvláštny, bude dávať neskôr zmysel.

Pri teórii riadenia som mnohokrát premýšľal o tom, čo všetko verejnosti prezentovať a ako to zdeliť tak, aby to bolo úchopné pre tých najbežnejších ľudí. Mnohokrát sa ukázalo, že praktické príklady sú nielen to, čo človek už pozná a má sám prežité, ale taktiež si vie tieto príklady zasadiť do správneho kontextu a prakticky ihneď znalosti použiť v reálnom živote.

Bol som svedkom aj toho, ako človek prakticky už dôchodca, netechnický človek, dokázal v priebehu ani nie hodiny pochopiť základy teórie riadenia. Dokázal po výklade použiť to, o čom od čias učilišťa nemal nikdy ani len páru. Celý život ta pani mala pred sebou procesy riadenia skryté, všetko síce dokázala v bežnom živote intuitívne urobiť, ale až teraz na vlastné oči videla celý proces riadenia pred sebou rozprostrený, rozkrokovaný, plne zvedomelý a prakticky využiteľný. Až teraz videla, čo konkrétne spätná väzba je, kde vzniká, ako sa informačné riadenie realizuje v reálnom živote. "Ty to máš také ľahké" - jej reakcia po celom školení. Som si istý, že tu niečo nieje v poriadku minimálne 50 rokov, a to nie náhodou. Tak ako vidím do veci, vidia aj iní! (Oboznámených ľudí je žiaľ menej ako 1% populácie z pomedzi vysokoškolsky vzdelaných ľudí.) Je na mieste veľmi nepríjemná otázka, prečo sa tieto znalosti nedostávajú už na základnej alebo strednej škole. Nieje možné, aby sa životne dôležité informácie o riadení, samotná metodológia poznávania a samotný proces riadenia, ktorý je vrcholom toho všetkého, minimálne pol storočia sa zamlčoval pred verejnosťou len tak náhodou. A určite nieje len nejakou náhodou, že riadením, síce čiastočným riadením, sa zaoberajú kadejaké prestížne, "americké" školy. Takže tu vytvárame rovných a rovnejších? Niektorí informácie dostanú, na tzv. elitných školách, a niektorí, ti menej rovní, nie? Vzdelanie má byť predsa prístupné všetkým. Ja s takým stavom nesúhlasím. A verím, že ak by bol záujem, je možné dať "hlavy dokopy" a spolupodieľať sa na šírení informácií o riadení. Informácie majú taký charakter, že v prípade mimoriadne stresujúcich situácií, ktoré môžu obratom prísť (katastrofa, vojnový stav, ohrozenie života...), vám znalosť procesu riadenia môže zachrániť život.

Informačné riadenie znamená riadiť informácie, od začiatku až do konca. Ale v čom, kde, ako? Informácie majú kanály (fyzicky existujúce cesty) po ktorých sa šíria, fyzicky. A existujú prvky alebo sústavy prvkov, ktoré majú funkciu (úlohu) fungovať ako vysielače, alebo ako prijímače. Funkcia sa môže v čase meniť. My vzhľadom na vysielače, prijímače a cesty pre informácie vystupujeme ako subjekt, ktorý dokáže niekde na tejto ceste od vysielača až ku prijímaču informačný tok a aj celý proces nejak sledovať, hodnotiť/predvídať, a tiež do neho aj zasahovať. Preberáme zodpovednosť za to, čo sa v priestore deje, cielene zasahujeme, smerujeme situáciu tak, aby sa naplnil náš cieľ.

My sa budeme baviť o všeobecných procesoch riadenia, prakticky využiteľných v každodennom bežnom živote. Odborného výrazu "procesy riadenia" sa netreba báť, v skutočnosti za tým nieje nič zložité. Proces je jednoducho nejaká činnosť, ktorá sa opakuje viac krát, ale prebrali sme od anglánov taký vznešený managerský americký názov že PROCES, aby nám nikto nerozumel.

Jednou zo základných, naprosto nezbytných vecí je znalosť postupu. Určite si vzpomíname na ZŠ, kde sme sa na niektorých hodinách učili navrhnúť pracovný postup. Rozdiel je ten, že my teraz chceme napísať pracovný postup od nášho východiskového stavu, až do cieľa, u nejakej konkrétnej veci alebo situácie, v praktickom živote. Toto sa musíme naučiť. Nieje to tažké, ale treba sa nad tým zamyslieť.

Príklad: chceme malovať. 

Napíšeme si cieľ a k tomu píšeme naprosto presný, jednoznačný a konrétny postup, jednoznačné a konkrétne kroky, ktoré musíme urobiť. Otázka, ktorá nám postup odkrokuje, je takáto: 

"Aký je ďalší fyzický krok, čo je potrebné urobiť ďalej?" 

Táto otázka je niečo, na čom to stojí a padá. Kto nevie odkrokovať cestu zo začiatku do cieľa, tak mu niekde na ceste chýba kúsok cesty. V momente, keď sa dostane do bodu, kde mu chýbajú informácie o ceste, hoci len jeden jediný krok, tak je stratený, nevie na ceste ako ďalej. Buď informáciu zistí, alebo smola, cestu nedokončí, cieľ nedosiahne. 

Preto kadejakí školitelia a obchodníci vám povedia kludne aj celý postup, ale stačí zamlčať jeden jediný krok, ktorý je podstatný a naozaj nepostradateľný k tomu, aby sa vec pohla ďalej, a vy ste "nahratí". 

Ten tzv. “úspech”, je len dobre navrhnutý plán - cesta, keď sa ide už podľa vopred navrhnutého scénára, všetko je jasné, logické, čisté, a dopredu premyslené. Váš postup k maľovaní izby vám môže ukázať, že aby ste vymaľovali, je nutné urobiť celý rad nejakých konkrétnych krokov. Jeden z nich nespravíte, napríklad nezoženie si štetku na maľovanie, a v tom momente nieste schopní bez štetky maľovanie dokončiť.

Kto by chcel si vyskušať riadenie v praxi, môže začať postupne. Nech si vypíše  na papier kompletne všetko, čo ho trápi, čo má na riešenie, úlohy, povinnosti. Nech sa zamyslí nad cieľmi, nepotrebné, nerealizovateľné nech hneď uzavrie - vyradí, a tomu zvyšku nech venuje pozornosť. Nech sa zamyslí nad cieľom, a rozkrokuje si presne, ako taký cieľ chce dosiahnuť. 

Možno s prekvapením zistíte, že vy síce držíte v hlave LEN niekoľko položiek (cieľov), ale v skutočnosti každý cieľ obsahuje minimálne dva alebo tri kroky. 

Zrazu z nejakých jednoduchých pár cieľov vám narastie počet krokov napríklad na 20 kokrétnych, jednoznačných činností, ktoré treba urobiť. A tu sa bez papiera už nezaobídete, človek si nepamätá. Tu môžme hľadať aj koreň prokrastinácie - informačná neurčitosť, neurčitý stav, človek vie aký chce výsledok, ale nevie, ako to urobiť, ako sa k tomu dopracovať, aké konkrétne kroky on musí podniknúť, aby cieľ dosiahol. Rozkrokovaním cesty presne vidí, kde na ceste k cieľu je, a aké kokrétne kroky v budúcnosti ho ešte čakajú, čo treba ešte spraviť. Zoznam informácií nám dáva potom možnosť informácie správne zoskupiť, a tieto skupiny - spektrum činností riadiť naraz, hovorí sa tomu “zabiť niekoľko múch jednou ranou”. Bude vysvetlené neskôr.

Vedieť riadiť jednu záležitosť neznamená vedieť riadiť. O tom, či viete riadiť, rozhoduje práve to, že ste schopní riadiť celé spektrum činností, na začiatku informácií, ktoré sú počas riadenia transformované - prevedené na tú konkrétnu činnosť. Ak vieme vytvoriť kroky do cieľa, resp informácie o krokoch do cieľa, potrebujeme vedieť k tomu aj to, čo to je spätná väzba. Tí čo už vedia, že existuje vektor (zoznam) cieľov, existuje vektor aktuálneho stavu, a vektor odchýlky, sa môžte zatiaľ zamyslieť, čo sa počas toho, ako plníte jednotlivé úlohy, deje. Máte zoznam cieľov, máte zoznam aktuálne naplnených cieľov (resp činností), a máte ešte zoznam odchýlok, resp činností, ktoré naplnené niesú. Skúste sa nad tým zamyslieť, prečo to tak je, a ako vám môžu tieto tri zoznamy pomôcť. V akej situácii ktorý zoznam použijete.

To je zatiaľ všetko.

[riadenie]

Prečo zapisovať myšlienky na papier

Ak máme v hlave nejakú úlohu, potrebujeme vypracovať jej riešenie. Tu narážame už v začiatku riadenia  informácie na problém s pamäťou.

Bežný človek má zhruba 100 až 200 otvorených záležitostí, u managera  sa číslo môže vyšplhať až na 400 položiek. Tieto položky si snažíme pamätať aj keď väčšina nevie, že ich je až toľko. Nosíme v hlave rôzne úlohy, neuzavreté záležitosti, povinnosti, poznámky a informácie a snažíme sa "nezabudnúť". To všetko sa nám pri rôznych príležitostiach "vynára" v hlave v závislosti na tom, aké asociácie nám k informáciám vznikli.

Problém nieje ani tak si pamätať, problém je si vzpomenúť na nejaký potrebný údaj v správnej chvíli.

Ak my vypracujeme riešenie nejakej záležitosti aj "v hlave za pochodu", tak mi riešenie budeme mať, potrebnú informáciu získame, mozog nám ale nevie garantovať, že si ju vybavíme v správnej chvíli na správnom mieste. Určite to pozná každý, riešite problém, sústredite sa, niekto za vami príde, len vás napríklad pozdraví a vo chvíli, keď od vrátite na jeho osobu pozornosť, tak zabudnete, čo ste akorát chceli urobiť. Ten mechanizmus straty pamäti je taký, že mozog aby informáciu uložil, musí vytvoriť asociáciu. Asociácie rozhodujú o tom, za akých podmienok sa informácia vôbec vybaví. My tieto asociácie nevie tvoriť zámerne. Papier a pero tento problém rieši.

Tu malá poznámka. Mozog je schopný tieto asociácie vytvárať, existujú rôzne kurzy. Ak týmto kurzom prejdete, určite budete schopní tieto asociácie tvoriť. Sám názor mám taký, že si nechcem pamäť celý svoj život. Nechcem si pamätať všetky položky a informácie, mám od toho papier, nechcem chodiť s hlavou plnou informácií, ktoré potrebujem iba dočasne.  Je len minumum dôležitých vecí, ktoré si chceme pamätať, napríklad spomienky, pekné zážitky. A nie napríklad každý dokument z úradu práce, ktorý si vybavíme, každé slovo ktoré nám povie predavačka, každá osoba, ktorú stretneme vo verejnej doprave.

Ono je na prvý pohľad výhodné si pamätať, na druhý pohľad už to tak významný zmysel nedáva. Máme papier, máme rôzne pripomienkové programy, preto nieje potrebné nútiť mozog, aby peramentne niečo zaznamenával. Elektronické zariadenia vedia vytvoriť databázu, ktorá pracuje vo väčšine prímadov oveľa efektívnejšie a spoľahlivejšie, ako naše asociácie.

Tu prichádza pre vás nová znalosť. Vo chvíli, keď sa naučíme informáciu zaznamenať a previesť procesom riadenia na papieri, zvládneme toto aj v elektronickej podobe. Veľmi dôrazne upozorňujem - až keď to riadenie informácie zvládneme na papieri, nie skôr. Toto vám nikto nepovie. Sú rôzne videá, aké skvelé programy máme, ale žiadny majster osobného plánovania vám nikdy neprezradí, aká je pravda o týchto programoch. Perfektne prezentuje, ako program skvelo funguje, ukáže ako jemu v programe všetko funguje, ale pravda je taká, že vás program bude v konečnom dôsledku oberať o energiu, a nebudete vedieť, prečo. Dáte na to oveľa viac energie, ako získate. V konečnom dôsledku to znamená, že vyplývate čas ešte viac, ako keby ste program ani nezačali používať. Preto papier, a až vám bude celý proces riadenia fungovať na papieri, až vtedy má zmysel sa obzerať po programoch. Ak vôbec budete chcieť také elektronické programy používať.

Papier má ešte ďalšiu výhodu, papier má rozmer, ktorý programy v elektronickom zariadení nemajú. Informácie v takýchto programoch by museli byť úplne inak koncipované, aby mali sa aspoň tejto "papierovej funkcii" priblížili. Ak držíte knihu, máte prakticky prístup ku všetkým stranám súčasne. Ak máte databázu, máte prístup v databáze len a len skrz príkaz, ktorý vám údaje v databáze vyhľadá, a najskôr musíte presne vedieť, ako informáciu nájť. U knihy tento problém odpadá, kniha má akoby "rozmer naviac". Elektronické zariadenia síce vedia zobrazovať mnoho informácií, ale nad spôsobom a efektívnejší zobrazením informácií sa ešte žiadny programátor nezamyslel. Všetko je len obdoba papiera, obrazenie na 2D obrazovke. Preto elektronické zariadenie vie zobraziť iba jednoduchú stránku, a preto diár, ten papierový bude pre väčšinu ľudí vždy efektívnejší, ako akékoľvek súčasné elektronické zariadenie alebo databáza. (prezradím, áno, dá sa to urobiť elektronický inak, je to reálne, ale to nieje predmetom tohoto dokumentu).

Ak vieme zaznamenané dáta následne previesť procesom riadenia, na konci celého riadiaceho cyklu získáváme informácie. Tie už vieme poslať do databázy, a až keď je cyklus riadenia informácií ukončený, má zmysel pre informácie vytvárať databázy. Školitelia, ktorí sú prezentovaní ako majstri osobného plánovania, už majú cyklus riadenia informácií zvyčajne vypozorovaný z praxe, prípadne sú oboznámení s nejakým konkrétnym organizačným systémom. Preto vedia pomerne slušne tieto dôležité informácie riadením vytvoriť, a preto im všetko bude sedieť. Vy sa ale musíte proces riadenia informácií na papieri naučiť. Ak budete niekedy vidieť ich prezentáciu, určite si všimnete, ako im všetko skvelo funguje. To bude možné aj pre vás. Najskôr ale musíte vedieť, ako svoje záležitosti, položky zaznamenať na papier. Tým to riadenie informácií ešte len začína.

[riadenie]

Vlastný riadiaci systém

1. Ako v hlave, tak aj na papieri.    (Aj papier si pamätá.)

2. Zákon dodržania priorít.    (Strom rastie od koreňa, všetko má svoj rád.)

3. Zoskupuj a plánuj.    (Informačný poriadok.)

4. Vesmír dáva možnosti.    (Čas je vzácny.)

5. Všetko má raz koniec.    (Udržanie informačne čistého prostredia.)  

Popis bodov:

1.) V prvom bode človek všetky veci, všetky podnety, ktoré sa objavia v hlave, hádže na papier. Proste kdejakú úlohu, kdejakú záležitosť byť je akokoľvek jednoduchá a "zapamätateľná", tak ju hodí na papier. Je to dôležité, pretože tým, že informácia umiestni na fyzický papier, je možné zahájiť riadiaci cyklus. Informácia môže kolovať cez riadiaci systém, ktorý my vytvoríme počnúc zápisom informácie v bode jedna a zlikvidovaním informácie v bode 5.

2.) V druhom bode človek stanoví cieľ, a stanoví presné, konkrétne najmenšie fyzické kroky (ktoré ešte majú zmysel), tým dostane presný, konkrétny a jednoznačný postup, ako cieľ uskutočniť. Toto je mimoriadne dôležité, lebo ak chýba byť len jeden jediný krok, v tom momente sa človek "na ceste k cieľu" stráca, nieje schopný cieľ dokončit (a prokrastinácia v mnohom je práve toto). Ak si poriadne prejde celý papier určený pre pamätanie (v GTD je to tzv. INBOX), napíše si všetky postupy.

Následne alebo v priebehu analýzy postupov zhodnotí, čo pre neho má a nemá zmysel, či to vôbec je alebo nieje v jeho možnostiach atď. Skrz toto sito mu zostane len to, čomu chce a môže venovať čas. Tu v tomto bode má pred sebou celý život. Vie presné kroky, presné, konkrétne a jednoznačné  "akcie", ktoré musí urobiť, aby dosiahol v čase a priestore všetky ciele. Výsledkom bodu dva je teda sada postupov, sada naprosto jednoznačných a konkrétnych krokov.

3.) V bode tri robí to, že z tejto sady si vypíše kroky podľa kontextu. Kontext znamená, kde sa činnosť uskutoční. Ak potrebujem nakúpiť poličku, šróby, hmoždenky, rohlíky, múku, kontext činnosti "nakúpiť poličku", "nakúpiť šróby", "nakúpiť hmoždenky" je napríklad obchodný dom Ikea, a kontext činnosti "nakúpiť rohlíky", "nakúpiť múku" je supermarket. Čiže tie činnosti majú určený kontext, a môžu byť podľa rovnakého kontextu zoskupené. Pre každý kontext - každé fyzické miesto činnosti vzniká nejaký "scénár", čo sa na danom mieste dá vykonať/urobiť. Takže v bode tri dostávame zoznamy ako skupiny činností zoskupené podľa miesta v priestore, kde ich môžeme vykonať.

Ak máme vytvorené skupiny, každá skupina činností vyžaduje nejaký čas, daný súčtom času všetkých dokopy. Ten musím určiť, podľa neho potom rozvrhnem skupiny činností v čase. Čiže už neplánujem starým spôsobom napr: 14:00 Ikea - nákup poličky 14:15 Ikea - nákup šróbov 14:30 Ikea - nákup hmoždeniek (toto je príklad starého managerského plánovania, mať presne na minúty rozplánované, čo treba)

Nový spôsob je: 14:00 - 14:45 "nákup Ikea" (plánuje sa celá skupina činností "podľa kontextu", tj. skupina činností, ktorú môžeme urobiť na jednom mieste, v tomto prípade v Ikey)

Tu sa teda vyrába "plán", tvorí sa priestorové, a od neho závislé časové rozvrhnutie krokov, a skupín krokov. Patria sem aj termínované činnosti, napríklad "telefón - objednanie k doktorovi o 15:00", "nemocnica - dňa 11.11. o 11:00 navštíviť lekára".  Je nutné mať nejakú časovú rezervu na nepredvídatelné veci, ktorá sa dáva od 40% do 60% času k dispozícii. Čiže na plánujem 40% času termínované udalosti, skupiny činností, a 60% si nechám rezervu (ono sa aj tak vždy niečo nájde, čo do toho vleze...)

Výstup tretieho bodu je teda plán na každý deň, plán každého dňa obsahuje termínované činnosti, obsahuje skupiny činností alebo jednotlivé činnosti, dôležité je, že máme rezervu, a je možné pre organizovať nie iba jedinú činnosť, ale ich celé skupiny (to je potom dobre vidieť v teréne).

4.) Štvrtý bod znamená, že už mám plán pripravený, informácia prešla procesom prvého až tretieho bodu a som v teréne uskutočniť konkrétne kroky pre naplnenie cieľov. Idem vykonávať konkrétne kroky, ale aj tak musím byť pripravený robiť aj "operatívne plánovanie". To znamená, mám síce plán, ale aj tak okolností sú určené samotnou situáciou a chcem či nechcem, aj tak budem musieť robiť zásahy do plánu priamo v teréne. Takže tu nastupuje to, že ja síce mám skupiny čiností, ale musím vedieť, ako operatívne riadiť a informáciu aj "z hlavy". Musím vedieť, ako priamo v teréne informáciu previesť bodom 1 až 3, aby som mohol hneď podľa okolností vykonať to, čo je potrebné. (In-Mi-Ma = "myšlienka hlava" - "plán" - "činnosť v matérii, realizácia v matérii")

5.) Piaty bod znamená spätnú väzbu, je to evidencia a upratanie informácií po tom, čo človek naplnil cieľ. Čiže taká revíziía všetkých cieľov a postupov, znovu nastavenie cieľov a plánu, hodnotenie, vymazanie a uzatvorenie nejakého už vykonaného postupu, reorganizácia informácií atď.. a plus opätovné spracovanie papiera, čím sa znovu vytvorí informačný poriadok (cesta z bodu 1. do bodu 3.)

[riadenie]

Staronové definície v kontexte osobného riadenia

U snahy popísať riadenie informácií a vypracovať opis toho, čo sa deje, nastali hneď zo začiatku veľké problémy. Na začiatku som netušil, čo všetko bude nutné v skutočnosti riešiť, popísať, kde všade budem musieť hľadať informácie, znalosti, postupy, definície. Najväčším prekvapením je fakt, že každý nám známy obor je spojený aj s procesmi riadenia u každého človeka pracujúceho v nejakej oblasti. Procesy riadenia sú platné pre každú oblasť ľudskej práce, sú to univerzálne princípy. Každý človek, ktorý bol nútený v praktickom živote niečo rozhodnúť, tak zároveň musel pred tým zhodnotiť situáciu, aká je, stanoviť si, čo chce dosiahnuť, a čím je to možné dosiahnuť, a podľa možností zvoliť konkrétne kroky a prostriedky, tie pod kontrolovane uskutočniť, a niekedy aj odstrániť alebo minimalizovať to, čo bolo nežiadúce. Až tento celý tento súbor procesov spoločne tvorí to, čo nazývame riadenie.

V reálnom živote sa väčšina bežných ľudí sa líši od riadiacich pracovníkov len v tom, že si nieje plne vedomá, že existujú práve tie konkrétne procesy a tieto konkrétne procesy sa súhrnne sa označujú pod jedným slovom riadenie. Že práve tie bežné každodenné kroky, pre väčšinu ľudí naprosto samozrejmé, sú opísané v teórii riadenia, sú systematizované, a ich znalosť vytvára človeka, ktorý je schopný vo všetkých oblastiach živote cielene, zámerne pôsobiť vo svojom živote prakticky, systematicky, dôsledne a veľmi efektívne. Väčšine ľudí sú tieto procesy na očiach, ale ako také skryté, čím sa vytvára určitá vrstva ľudí, ktorá je oboznámená so znalosťami "riadenia", a vrstva ľudí, ktorá tieto vedomosti nemá, procesy riadenia nevníma vedome. Z toho plynú hlboké dôsledky v podobe toho, že takýto oboznámený človek dokáže neoboznámeného človeka a aj celé skupiny týchto ľudí využívať až zneužívať vo svoj prospech. Priamo pred ich očami oboznámený človek realizuje niečo, čoho dôsledok si neoboznámený človek uvedomiť ani nemôže. Človek, ktorý nemá "zvedomené" tieto procesy riadenia, iba tuší, že sa mu deje niečo nekalé, ale nevie ako sa to deje, čo konkrétne sa deje, a čo on ako jedinec môže v tomto smere reálne podniknúť. Nevie vyhodnotiť reálne okolnosti a deje, nevie ich správne riešiť, ovplyvniť, pozitívne do vecí zasiahnuť. A ak aj zasiahne, človek oboznámený s riadením vie dokonca využiť tento zásah aj vo svoj prospech. Často potom nastáva situácia, že niekto postupuje systematicky, krok za krokom, a dôsledky, ktoré prináša takáto činnosť človeka oboznámeného človeka s riadením, bežný človek nevie odvrátiť alebo aspoň znížiť mieru ich dopadu, aj keď nám všetko celý čas "beží priamo pred očami".

Preto sa domnievam, že znalosť týchto zásadných princípov je veľmi dôležitá pre všetky oblasti života a ľudskej činnosti. Znalosti by sa mali šíriť zdarma a mali by byť dostupné všetkým. Pretože to zvyšuje mieru spolupráce, pričom "elitarismus" budovaný tým, že znalosti sú dostupné len pre vyvolených, má opačné dôsledky. Delenie spoločnosti na dobrých a lepších, vytváranie biedy, svárov aby bolo možné ľahšie kontrolovať, ovládať, a využívať. Schovávanie znalostí len pre nejakú skupinu je práve tým, čo udržiava rôzne "parazitizmy" v chode.  

Pre mnoho ľudí je súbor daných procesov inak nazvaný súhrnne ako riadenie, neznámy. Netušia, že robia presne tie isté kroky aké robí napríklad riaditeľ, prezident alebo spoločnosť, ktorá tieto procesy robí vedome a chápe ich ako "to riadenie". Princípy sú univerzálne a už aj ich čiastočná znalosť môže človeku výrazným spôsobom pomôcť. Preto ako prvý a dôležitý krok vidím akýkoľvek pokus aspoň začať v tomto smere. Pokus opísať, čo sa deje z pohľadu riadenia, vysvetlit, aké konkrétne "TO" je to riadenie, čo všetko s tým súvisí. Ak človek uvidí, že to má praktický dopad, reálne využitie v každej životnej oblasti, pretože princípy riadenia sú univerzálne, a že tu sú devíza v podobe ušetreného času, penazí, prostriedkov, minimalizovanie napríklad aj škôd alebo katastrofických scénárov, bude sa snažiť o to dobré podeliť. Človeka napľňa radosťou to, keď sa posúvame spoločne, keď vzájomne pomáhame jeden druhému, sme tu jeden pre druhého ako jedna veľká rodina, a nie opak. Veď to máme stále pred očami, že osudy druhých nám niesú ľahostajné. Verím, znalosti procesov riadenia a ich využitie v praxi môže byť práve tým, čo nám pomôže lepšie ťahať za jeden koniec lana spoločne.

[riadenie]

List priateľom

Ahojte. Tu sú informácie z mojej strany, zatiaľ len obecne.

Ak človek má v úmysle niečo podniknúť a uskutočniť, je dôležité, aby v určitej nutnej miere mal nastavený cieľ a plán, tj. určité kroky, a to celé bolo nejak cielene riadené. Riadiť je niečo, čomu sa dá porozumieť a znalosti riadenia sa dajú uplatniť aj v praxi. 

Čo to je vlastne riadiť?  Každý sme sa viac alebo menej s niečím takým stretli, ani o tom nevieme. Znamená to stanoviť cieľ, správne navrhnúť cestu k tomuto cieľu, a krok za krokom cestu uskutočniť. Čo všetko toto v praxi znamená, málo kto tuší. Mnohí robia tieto veci intuitívne.

Všetci vieme, čo znamená príprava jedla podľa receptu. Pozrime sa, čo taká príprava jedla v skutočnosti znamená.

1. Stanovenie cieľa - najskôr si ujasníme, čo vlastne chceme vyrobiť. Ako by mal vyzerať cieľ, akú chceme aby mal chuť, či to bude sladké, slané, jednoduchá alebo náročná príprava, či varíme pre návštevu alebo len tak niečo na zub a podobne. Otvoríme kuchárku, listujeme, a niečo si zvolíme. Zvolili sme teda cieľ, zvolil sme si, čo konkrétne chceme dosiahnuť. Ešte nevieme, ako to urobiť, ale vieme, ako to vyzerá na konci. 

2. Stanovenie postupu - tu máme cestu skrátenú. Máme presný a konkrétny postup, tj súbor krokov, nemusíme ho "vyrábať", už napísal niekto iný. My tento postup prevezmeme, ušetrili sme tým čas a energiu. Recept, je návodom, popisom presných, konkrétnych a jednoznačných krokov na výrobu jedla. Ak už máme "návod" hotový, tu začína príprava na plánovanie. Príprava znamená to, že pred plánovaním sa musíme oboznámiť, aké všetky konkrétne kroky musíme reálne urobiť. Mať recept nestačí, musíme mať aj energiu (teplo), suroviny, a všetky podmienky preto, aby sme už mohli prakticky začať "variť" podľa receptu. Preto k receptu napríklad patrí aj nákup surovín, a nákup "náradia" potrebného pre našu činnosť (varečka, hrnce, taniere...). Tieto informácie sú pre nás tiež dôležité, a musíme ich vziať do úvahy.

3. Ak máme zaznamenané všetky činnosti, u plánovania najskôr vytvoríme skupiny činností. Zoskupenia môžeme nazvať aj "zoskupenie podľa kontextu". Dve základné delenia sú činnosti rozdelené podľa času, a podľa miesta, kde ich robíme. 

Skupina činností podľa miesta, to poznajú všetky mamičky, keď sa na nejakom mieste snažia urobiť všetko, čo je potrebné, aby minimalizovali opakované "premávanie hore dole". Sú na nejakom mieste a snažia sa na ňom vybaviť všetko, čo sa tam dá vybaviť, naraz. Preto sa napríklad budujú nákupné centrá, ktoré dovolia všetky nákupy realizovať často v rámci jednej budovy. Úrady majú ideálne všetky potrebné kancelárie v rámci jednej budovy. Nemocnice majú pokiaľ možno, všetky ordinácie v rámci jednej budovy. Človek takto ušetrí čas potrebný na pohyb, odbavuje maximum nutných záležitostí na jednom mieste, činnosti zoskupuje.

Potom máme zoskupenie z hľadiska času. Často niesme schopní fyzický realizovať plán za jeden deň. Niektoré činnosti sa dokonca dajú odbaviť len v určitý čas (deň). Napríklad "úrady".  

Aby sme mohli vytvoriť časové bloky, musíme k tomu urobiť to, že nejaká činnosť bude mať priradený (určený čas), ktorý jej chceme "dať". Bez týchto časových "razítok", bez pridelenia času, ktorý je vyžadovaný samotnou činnosťou, niesme schopní plán vôbec postaviť, prakticky riadiť a kontrolovať, pretože nám tam chýba ten údaj, ktorý kontrolujeme - časová synchronizácia. 

4. časový plán - ak máme pridelený čas pre činnosti, vieme alebo odhadneme, koľko budú trvať, až v tomto budeme sme schopní rozdeliť naše konkrétne činnosti do časových blokov a až tu vzniká rozvrhnutie v čase - harmonogram dňa, časový plán. Až tu sme schopní rozhodnút, akú činnosť sme schopní reálne každý deň urobiť. Opäť je to niečo, čo je známe každému, a dokonca zoznam časových blokov väčšine z nás visí na stene alebo leží na stole, a nazýva sa kalendár, prípadne diár. V diári máme rozdelenú našu činnosť z hľadiska času. Jeden deň sa urobí to, druhý den zasa toto, tretí den to, a všetko tak, aby sme to stihli. No problém vzniká, ak je človek zahltený, alebo nemá ujasnené, aké konkrétne kroky má urobiť, koľko im musí venovať času, prípadne ďalšie nutné a potrebné veci okolo toho, tj réžiu. (Potom sú rôzni autori, ktorí sa snažia problém riešiť a reagovať, píšu napríklad knihy o prokrastinácii, ale reálny problém je v skutočnosti niekde úplne inde.) Až v tomto bode nám končí príprava na činnosť, ktorá sa nazýva plán. Málo kto ale vie, ako rozvrhnúť čas správne.

Plán znamená, že už máme konkrétny obraz o tom, čo musíme urobiť aj v rámci času. Máme činnosti zoskupené (rozdelené) podľa miesta, podľa času, vieme, ktoré konkrétne kroky každý deň urobiť a ako to všetko postupne krok za krokom "posunúť" do cieľa. Sme schopní presne odkrokovať, čo vyžaduje náš cieľ, toto je náš recept k úspěšnému realizovaniu našej myšlienky. Všimnite si, že recept na jedlo bol v skutočnosti len časťou celej "réžie výroby jedla". Ak k receptu priadíme ešte celú tú "réžiu" okolo, a zoskupíme všetky činnosti podľa času, tak zistíme, že reálne nám výroba jedného receptu zaberie napríklad trojnásobok času, ako sme normálne počítali. Činnosti zoskupíme, a priradíme im čas, rozhodneme sa, že celý ich čas rozdelíme do troch blokov, každý časový "blok" alebo interval budú činosti, ktoré vybavíme na jednom mieste. U plánovania okrem surovín a času zistíme, že musíme napríklad investovať peniaze nielen na nákup jedla ale napríklad aj na pomôcky, a tie musíme kúpiť. Reálne nám čas celého vyhotovenia jedla zaberie minimálne tri dni, rozhodli sme, že jeden deň odbavíme jeden časový rámec (blok, interval). Prvý blok - nákup pomôcok v domácich potrebách, druhý blok - nákup surovín v potravinách, tretí časový blok - samotná príprava jedla doma. V "teréne" potom zistíme, že sme museli jeden blok - nákup surovín presunúť na ďalší deň a uvoľnený časový priestor dať iným záležitostiam, samotné varenie teda nebude za tri dni, ešte sa o deň odloží. Ak máme takýto konkrétny a reálny plán, náš úspech je prakticky nevyhnutný, aj keby sa pozdržal. V tomto bode máme teda "dobrý plán". Vieme, čo všetko je potrebné urobiť.

5. praktická realizácia čiností

Následne je potrebné všetky čiností ešte uskutočniť prakticky. Tu ale často dochádza k tomu, že daný harmonogram niesme schopní splniť, situácia sa mení zo dňa na deň. Tu vzniká tzv. "operatívne riadenie", to znamená preskladávanie položiek tak, aby sme aspoň čiastočne stihli niečo z nášho plánu. Prípadne ho celý "prekopali", zmenili, na mieste (v teréne za pochodu) naplánovali inak. V tomto bode to už nieje problém, pretože všetky potrebné informácie máme k dispozícii, je to len otázka preskladania nejakých údajov asi taká, že sa len rozhodujeme, ktoré položky urobíme miesto iných položiek. Ale vždy sme schopní účinne zasiahnuť do celej veci, pretože do celého procesu činností jasne vidíme, máme nad nimi kontrolu, vieme čo sa deje, čo by sa diať nemalo, aké máme časové rezervy, kde čo stihneme, čo sa nám tam už nezmestí atd. Máme celkovú kontrolu nad tým, čo robíme, kontrolu nad sebou samým.

Vedľajším a pozitívnym efektom je aj duševný kľud, ktorý má priamu súvislosť s tým, ako riadime, tj. aké informácie máme pod kontrolou a čomu reálne venujeme pozornosť. 

Toto je "zhruba" v skratke popísané čo obnáša také jednoduché riadenie, ak chcem niečo urobiť.  Toto je reálny pohľad na vec, ak si chcem stanoviť cieľ a cielene jednať tak, aby moja činnosť smerovala k uskutočneniu takého cieľa.

Tu považujem za dôležitú poznámku, že ak máme rôzne činnosti, tie sa dajú zoskupovať aj v rámci rôznych ľudí, adresovať, posielať na spracovanie. Spoločné úsilie, spolupráca, dokáže zásadným spôsobom urýchliť realizáciu cieľa v rámci spoločenstva, ktoré sa na realizácii bude podieľať. Pohyb informácií v rámci spoločenstva má svoje špecifiká, ktoré je potrebné rozobrať konkrétne, presúvanie informácií od človeka k človeku sa obecne nazýva komunikácia. (to je kameň úrazu, ak ľudia nevedia ťahať za jeden koniec..)

Práca s informáciami, ktoré máme a s ktorými manipulujeme, môže byt aj sabotovaná alebo využitá inými pre realizovanie ich vlastných cieľov, a nám nakoniec "zostanú oči pre plač", alebo len "drobky" z toho, čo sme reálne uskutočnili. Preto považujem za dôležitú v živote aj znalosť riadenia aj vzhľadom k tomu, aby nás nikto nemohol až tak ľahko vodiť za nos, využívať naše úsilie pre svoje sebecké zámery a zneužívať našu neznalosť. 

To je zatiaľ všeobecný popis riadenia a energia (informácií), ktorú dnes do toho celého vkladám.

[riadenie]

Pohyb predmetov a informácií v priestore

redstavme si, že potrebujeme presťahovať nejaké veci z jedného bytu do druhého bytu. Máme k tomu jedno veľké auto na sťahovanie. Do auta sme naložili manželskú posteľ, gauč, televíziu, konferenčný stolík, kuchiňský stôl, stoličky, taniere, príbory, botník, zubnú kefku, mydlo. Náš cieľ je dopraviť predmety do druhého bytu, a je potrebné ich prepraviť autom na sťahovanie. Až sú veci do auta naložené, auto ich prepraví, a veci sa vyložia. Následne ide posteľ do spálne, gauč, televízia a stolík do obyvačky, stôl, stoličky, taniere a príbory do kuchyne, botník ide na chodbu, zubná kefka a mydlo ide do kúpeľne. Presne sme dopredu vedeli, ako predmety odnesieme, v akom poradí, kam sa presnú v aute, kde auto pred druhým bytom zaparkuje, kam sa veci vyložia a v akom poradí sa následne presunú do druhého bytu. Toto rozhodovanie bolo otázkou chvíľky. Je to jednoduché rozhodovanie, a ešte k tomu dané tým, že napríklad gauč nemôžeme odniesť až po botníku, pretože botník by v chodbe zavadzal. Preto poradie botníka a gauča je logicky určené okolnosťami. Presúvanie predmetov je už v nejakej miere určené okolnosťami.

Tak, ako presúvame predmety a manipulujeme s nimi, tak môžeme pracovať aj s informáciami. Je to veľmi prirodzená vec pre nás, nikto nám nemusí vyvsetľovat, že botník môžeme presunúť až po gauči pretože botník bude zavadzať. Vieme, že gauč patrí do obyvačky, posteľ do spáľne, stôl do kuchine. Takto je to aj s informáciami. Informácie sú nejaké veci, ktoré môžeme presúvať z jednoho miesta na iné, niekedy musia byť v nejakom presne danom poradí, že ich nieje možné prehadzovať. Môžeme ich zoskupovať a spoločne prenášať v niečom na iné miesto, môžeme ich rozdelit, alebo vytvárať iné skupiny, pevné zoskupenia alebo zoznamy, napríklad zoznam telefónnych čísiel, alebo aj zameniť za iné informácie. Vieme určovať, kam presne, odkiaľ a na aké miesto presne informácie majú ísť, čiže to, odkiaľ vyšli, a na aké miesto majú putovať. Napríklad v reálnom živote vieme, že informácia na dopise označená ako "adresa" putuje spoločne s dopisom od podacej pošty až na miesto adresáta, je nesená obálkou a putuje práve do presne danej schránky určenej adresou. Až adresát schránku vyberie, informácia už nieje potrebná, adresát môže informáciu zlikvidovat, napríklad tým, že ju presunie spoločne s obálkou do odpadového koša. Informáciu môžeme presunúť aj z našej pamäte na papier a naopak. Napríklad zoznam nákupu sú informácie, aké položky chceme v obchode kupovať. Informácie sú prenesené z pamäti na papier, a takto na papieri sú fyzický prenesené až do obchodu, kde sú prečítané, "použité", a následne už neplatné Zoznam s nákupom, ktorý bol kúpený, môžeme vyhodiť, tj. informáciu presunúť spoločne s papierom do koša. Iný príklad, informácie vypočuté v škole na hodine presúvame na papier, robíme si poznámky, a potom sa poznámky naučíme, čiže informácie znova dávame do pamäti. Zošity mali iba ten účel, aby sme ich nejaký čas zaskladnili, informácie sa nám na stránkách zošitov nestratili. Až skončí škola, informácie už nepotrebujeme, zošity zahadzujeme, presúvame ich do koša. S informáciami môžeme narábať rovnako, ako s predmetmi v reálnom svete. Tak ako existuje cesta pre nákladné auto, ktoré nesie všetky predmety naraz, tak existujú aj cesty pre informácie, po ktorých sa informácie pohybujú a zvyčajne tiež v nejakých zoskupeniach alebo balíčkoch. Musí existovať fyzické spojenie medzi vysielačom informácie, a prijímačom informácie. Akúkoľvek správu, ktorú niekomu zanecháme alebo vyšleme, musí existovať na nejakom fyzickom nosiči, a musí sa k príjemcovi dostať pomocou nejakého fyzického nosiča po konkrétne danej fyzickej ceste, hoci by to bola aj rádiová vlna, ale táto vlna sa šíri skrz "vákuu", ktoré má tiež nejaké vlastnosti (permitivitu a permeabilitu). Táto znalosť o informáciách nám neskôr pomôže.

U informácií môžeme teda určiť miesto a čas vzniku, fyzický nosič, fyzickú cestu po ktorej sa pohybujú alebo presúvajú, a miesto, kam sa majú fyzicky presúvať, skupinu, do akej patria alebo príslušnosť, a tiež aj ich platnosť.

[riadenie]

Čo to je riadenie?

Klasická teória riadenia:

Riadenie je vedomé, zámerné a cieľavedomé pôsobenie na systém za účelom dosiahnutia žiadanej hodnoty na výstupe systému.

DVTR:

Riadenie je dosiahnutie cieľov praktickou činnosťou

(Proti tejto definícii nič nemám, no len rusi by museli dodat, čo to je činnosť ako taká. Inak ak niečo prakticky robím, ešte to nemusí znamenať, že niečo aj riadim.)

A teraz ľudsky, čo to znamená riadenie.

Riadenie je také pôsobenie na nejaký prvok alebo sústavu (napr človeka alebo zariadenie), aby sme dosiahli požadovaný cieľ.

To znamená, že zámerne a vedome na niečo pôsobíme, aby sme dosiahli to, čo požadujeme. Pôsobenie, ktoré vyvolávame, je vedomé, zámerné, dopredu vieme čo bude nasledovať a predpokládáme cieľ, a tiež pôsobíme tak, aby sme cieľ na základe nášho pôsobenia dosiahli (na výstupe nejakej sústavy, systému).

Napríklad zámerne pôsobíme na vypínač, stlačíme ho, a vypínač spôsobí vypnutie svetla. Našim zámerom bolo vypnutie svetla, pôsobenie na vypínač bolo zámerné, cieľavedomé. Alebo zámerne pôsobíme na volant, auto na volant reaguje a mení smer, my s nejakou presnosťou vieme, ako na zmenu volantu zatočí, cielene pomocou volantu nasmerovávame auto tak, aby sa udržalo na ceste. Alebo vedúci v práci dá nejaký pokin, čo zamestnanec má urobiť, vedúci pomocou správy cielene pôsobí (riadi) zamestnancov činnosť, a určuje výsledok práce zamestnanca.

Pozn.: Ak niečo požadujeme,  nemusíme to priamo chcieť, ale z nejakého dôvodu je to potrebné. Nemusíme mať vzťah k tomu, na čo pôsobíme, čo usmerňujeme.

Prvok, sústava, systém

V teórii riadenia sa používa pojem prvok. Pojem prvok si vieme predstavit, vieme čo to znamená. Súbor nejakých prvkov alebo javov niekedy nazývame aj sústava, sústava prvkov. Ešte obecnejší názov pre prvky a sústavy je pojem systém.

Ak povieme, že sa jedná o systém, to znamená, že sa jedná o nejaký súbor prvkov, javov, alebo vztahov, a nezáleží až tak na tom, čo konkrétne sústavu fyzický tvorí, ale ide práve o tie vzťahy a javy, ktoré tam prebiehajú a my ich môžeme matematicky popísať.

U pojmu systém nám ide práve o tie matematické vzťahy a definície, ktoré sú obecné, nás hlavne zaujíma fyzikálny, matematický popis toho, čo taký systém (prvok, alebo sústava prvkov) robí. Ak vieme tento fyzikálny popis, my potom vieme tento popis použiť aj na všetky ostatné prvky a sústavy, ktoré sú možno fyzicky každá iná, ale správajú sa v nejakom rozsahu rovnako, a v rámci tohoto rozsahu môžeme náš popis na ne použiť.

U nás by sa správne malo hovoriť prvok alebo sústava. Slovo systém je ten najobecnejší pojem, ešte obecnejšie by sme povedali jav alebo súbor javov, ale slová ako jav alebo súbor javov sa málo kedy používajú.

[riadenie]

Psychológia práce s externým nosičom

Psychológia vyprázdnenia mysle a presunutia informácií na externý nosič je taká, že to, na čo aktuálne myslíme, má aj psychologickú odozvu v našej mysli a pôsobí na náš prežívaný stav. Aby sme sa zbavili tohoto spätného pôsobenia vo forme dojmov a vnútorných zmien, aspoň na nejaký čas, informácie z mysle odložíme na externý nosič. Tým sa myseľ uvoľní a uvoľní sa aj od toho, čo pôsobí spoločne s predmetom.

Psychologickú odozvu spôsobujú záležitosti nejak spojené s časom a tiež myšienky, vyvolávajúce celý rad asociácií z podvedomia. Netrénovaný človek toto jemné psychologické pôsobenie na psychiku nepostrehuje, ale vníma dôsledky v podobe nálad a skutkov, ktoré vykonáva.

Ak si mysel chce pamätať, vytvorí k nejakej myšlienke asociáciu. Každé vybavenie si informácie z pamäti za pomoci asociácie má tú vlastnosť, že na asociáciu sú napojené ďalšie asociácie. Čím viac asociácií je pre danú vec pripojených, tým lepšie si predmet pamätáme a vybavujeme, ale zároveň tým viac nás tieto asociácie ovplyvňujú vzhľadom k emocionálnemu náboju, aký tieto asociácie zároveň nesú. Zámerné vytváranie asociácií učia školitelia v rôznych kurzoch pre zlepšenie pamäti. Vysvetľujú a učia, ako si takú mapu asociácií vytvárať cielene. Je možné si pamätať veľký počet máp, ale druhou stránkou veci je práve tento psychologický vplyv pamätania si asociácií v praktickom živote.

Myseľ si myšlienky zvykne pripomínať. Myšlienky v mysli sa takto stále cyklicky vynárajú z podvedomia do našej pozornosti. Ak nechceme na niečo zabudnúť, tak sa snažíme si veci pamätať, cielene sa v mysli vraciame k myšlienke a snažíme sa "držať ju v hlave". To znamená že cielene, zámerne si myslenie na veci obnovujeme. Akákoľvek zmena mysle znamená aj zmenu duševného stavu (ak práve nemáme svoj duševný stav plne pod kontrolou), a to znamená, že akákoľvek zmena duševného stavu vyžaduje vždy nejakú dávku energie. Preto psychológia "externého nosiča" je taká, aby sa presunutím informácií na externý papier mysel odľahčila od zmien vyvolávaných prúdom asociácií a taktiež sa zabránilo zbytočným stratám duševnej energie spojeným s réžiou okolo pamätania si a pripomínania si myšlienok v našej pamäti. Pomôcka v podobe papiera ako "externej pamäte" umožňuje vidieť informáciu graficky, čo je dôležité pre okamžité vyhodnotenie a rozhodnutie.

Rozhodnutie bez vplyvu asociácií a reflexívnych stavov je rozhodnutie s "chladnou hlavou". Zamedzením vzniku reflexívnych stavov alebo vyradením vplyvu asociácií sa človek stáva nezvislý na stave psychiky, jeho uvažovanie má možnosť vnímať s nadhľadom. Vytvoria sa podmienky pre to, aby sa myseľ mohla pohybovať nezávisle na informáciách o čase a priestore.

Dlhodobé úsilie a udržiavanie pozitívneho duševného stavu v nás upevní pozitívnu náladu a radosť. Externý nosič informácií môže byť jednoduchou a praktickou pomôckou v našom živote napomáhajúcou práve týmto dlhodobým snahám o pozdvihnutie vnútra, snahám o správne naladenie našej mysle, nášho vnútra a celkové ukľudnenie psychiky.

Ak človek získá schopnosť správne presunúť informáciu na papier, prirodzene ho to bude smerovať k tomu, aby prácu s informáciami systematizoval. S informáciami na papieri je následne možné pracovať ako s reálnym objektom, objekty je možné zoskupovať alebo rozdelovať. Každá táto udalosť alebo pohyb informačného objektu má samozrejme tiež psychologickú odozvu v našej psychike. Preto je dobré sa oboznámiť, s čím človek v živote denne prichádza do styku, nielen s informáciami ako takými, ale aj s tým, ako s informáciami pracuje a aké dôsledky taká práca s informáciami prináša.

Ak informácia existuje na externom nosiči a jej pohyb v reálnom svete na externom nosiči správne reprezentuje to, čo sa deje v našej mysli (psychike), získali sme účinný prostriedok pre rozhodovanie nezávisle na duševných stavoch. Systematické presúvanie informácií z našej hlavy do prostredia, preskupovanie a presúvanie informácie naspäť do našej hlavy znamená vytvoriť informačný okruh, po ktorom putuje informácia. Takýto "informačný" okruh pre informáciu, od vzniku informácie, jej priebehu, až po jej zánik, bude opísaný v tejto práci. Práca je koncipovaná spôsobom uchopiteľným aj pre lajka. Napísať odbornú prácu v zmysle presnej terminológie kybernetiky a teórie riadenia je možné, ale cieľom je sprístupniť znalosti a možnosti riadenia aj laickej verejnosti.

Práca by mala byť súčasne doplnením vedeckej práce vážného doc. Bajera, svetového odborníka na neurológiu. (U nás je jeho osobnosť neznáma, v dôsledku "akcií" komunistov. ) Táto práca by mala doplniť oblasť znalostí riadenej premeny genetiky človeka čo do spätnej väzby na okolie.

(Dňa 8.12.2019 v Brne)

[riadenie]

Čo môžem urobiť vo svojom živote už teraz

(Vzhľadom k tomu, že duševné stavy úzko súvisia aj zo spôsobom, akým používame informácie vo svojej hlave, dávam k dispozícii text týkajúci sa seba-riadenia a s ním súvisiaceho duševného zdravia. )

Ak si človek napíše na papier všetko to, čo nosí vo svojej hlave, dostáva obraz toho, čo pôsobí na jeho duševné stavy. Ak všetko "leží na papieri", má lepšiu možnosť nájsť najdôležitejšie veci, určiť im, koľko času im chce venovat, v závislosti na čase a možnostiach stanoviť, koľko sa tam vôjde tých menej dôležitých vecí, a všetko ostatné uzavrieť.

Všetky naše problémy, starosti, trápenia, myšlienky, významné udalosti, hodnoty a podnety v našej hlave sa presunutím na papier stávajú objektom, ktorý človek má pred sebou a vidí ho. Stáva sa z toho predmet, s ktorým sa dá niečo robiť, nezávisle na tom, či si vec pamätáme, nezávisle na obavách, že zabudneme (môžme sa ku nej kedykoľvek vrátiť), nezávisle na tom, ako sa cítime, akú máme náladu, aký máme čas (napríklad teraz nemáme čas venovať tomu pozornost). Predmet môžeme ohodnotiť, dokonca spôsobom, akoby bol vonkajší, s nami nesúvisiaci objekt, ktorý sa nás nemusí nijako dotýkať, stáva sa z toho len informácia, ktorá existuje "nezávisle" na nás, na našej psychike, na stave našej psychiky. Toto je práve výhoda a know-how, ktoré momentálne držím v rukách a a môže ho získať každý, kto sa naučením sa "vyprázdňovaniu svojej hlavy" získa.

Je dobré vytvoriť obraz toho, čo máme v hlave. Sadnúť si, a napísat si všetko, čo má pre nás nejaký význam, nejak je pre nás otvorené, niečo, s čím by sme chceli niečo urobiť alebo nám to leží v hlave.

Druhá dôležitá vec je vypočítať si, koľko REÁLNEHO času máme k dispozícii. To znamená, že spím 8 hodín, v práci trávim 8 hodín, tam a spátky to mám zhruba hodinu 40 minút, hygiena každý deň cca 30 minút, plus čas strava, a iné pravidelné záležitosti. Takto zistíme že čistého, reálneho času máme k dispozícii cez pracovný týždeň napríklad 5 hodín. Týchto 5 hodín máte k dispozícii k tomu, aby ste "žili" svoj osobný, vlastný život. Ja ako človek z oboru automatizovania ľudskej práce zásadne nesúhlasím s 8 hodinovým pracovným životom, pracovná doba by sa dnes mala skrátiť. Ľudia sa bohužiaľ nevedia dohodnút, je im život druhých až príliš ľahostajný než vec zmenili. Dôležité je, že ak si uvedomíme, koľko reálneho času máme pre seba, získame tým predstavu, koľko času reálne máme "použiteľného" na naše aktivity.

Tretia dôležitá vec je napísat si svoje hodnoty. Kto chce, môže si rozdeliť si život aj na niekoľko oblastí, napríklad práca, rodina, vlastné zdravie, volný čas. Napísať si, čo je pre nás dôležité, napríklad v oblasti zdravia - cvičenie, otužovanie, správna obuv, atď., to už sú konkrétne veci. Na prvý krát to nemusí byť dokonalé, dobre je to, keď si človek napíše aspoň základné veci a ujasní si ich rolu v živote. Nemusí to byť na prvý krát dokonalé, pretože ono to postupne prerastie v myšlienkové mapu. Na prvý krát naozaj stačí, keď si človek napíše len akýsi "rebríček hodnôt". Napríklad pre mňa je najdôležitejšou hodnotou praktikovanie budhismu. Druhou hodnotou je zdravie, treťou rodina (vlastnú nemám, som zatiaľ slobodný), štvrtou vzťahy s ostatnými, piatou práca. Všimnite si, kde až práca má miesto. Ak sa jedná v práci o nejaký konflikt, napríklad riešenie konfliktu má pre mňa väší význam, ako to, že splním/nesplním nejaké normy vo firme, vzťahy v práci sú pre mňa dôležitejšie ako pracovné výkony. Rodina má pre mňa väčšiu prioritu ako práca, tj. ak by došlo k tomu, že v práci mi nedajú volno, a stretnutie s rodinou je z nejakého dôvodu dôležité, uprednostím rodinu pred zamestnaním, aj za cenu, že ma vyhodia, resp. za cenu, že z toho budem mať problémy a pôjdem do konfliktu s firmou. Naštastie veta "rodina býva 500km ďaleko" zatiaľ fungovala vždy, a v práci to už nemáme také napäté, že by nám dovolenku nedali. Korporát má aj svoje výhody. Ak si detajlnejšie rozpíšte, čo všetko zahŕňajú jednotlivé položky hodnôt, zároveň tým budete vidieť zhruba aj ich časovú náročnosť. 

A teraz budete mať teda minimálne tri papiere pred sebou. Prvý papier je to, čo všetko máte v hlave a potrebujete nejak vyriešiť, alebo uzavrieť či realizovať. Druhý papier bude výpočet, koľko reálneho času máte k dispozícii. Včetne voľnočasových aktivít. budete vidieť, koľko skutočne môžete času použiť pre seba. Tretí papier sú vaše hodnoty. Ak si správne zoradíte hodnoty, možno zistíte, že niektoré hodnoty vám zo života už dávno odišli, niektoré možno prišli, niektoré ste pred tým nevideli. A teraz ak mrknete na druhý (časový) papier, vidíte, čo všetko ste v živote schopní z hľadiska času realizovať z toho tretieho hodnotové ho papiera.

Do druhého (časového) papiera môžete pridať veci z tretieho (hodnotového), prípadne nejaké už menej významné hodnoty alebo záujmy z druhého papiera vyškrtnúť.

Mne sa stalo v tejto fáze to, že som zo svojich hodnôt musel niečo vyhodiť, aby som získal čas. Napríklad nemám čas na fotbal, nemám čas na bojové umenia, nemám čas na pozeranie filmov a hranie hier na pc, pozeranie komédií, atď. Lebo proste sú veci, ktorým ten čas chcem dať a majú pre mňa väčší význam, väčšiu dôležitosť a prioritu, ako to, čo som zo života vypustil. Študujem vzdelávam sa, trávim čas miesto filmov a zábavy cez víkendy radšej s rodinou, atď. Nechodím na fotbal pretože riešim teóriu riadenia, nehrám hazardné hry pretože radšej čítam knihy, nečítam scifi pretože technické knihy o riadení a sociológii ma zaujímajú viac.. Tu som veľké množstvo vecí z hlavy a aj života vypustil. Jednoducho som prijal fakt, že niektoré veci proste nebudú, a prestal som sa nimi zaoberať, "uzavrel som ich". Uzavrieť vec vo svojom živote prináša úľavu. Mám asi 5 alebo 6 vecí v živote, ktoré sú pre mňa najdôležitejšie. Vtedy to bola ohromná úľava, prestať dúfať a túžiť po niečom, čo jednoducho by bolo za tú cenu, že tie dôležitejšie by sa museli odsúnúť alebo sa vôbec nerealizovať. Ide hlavne o to, aby človek vypustil alebo odpustil vo svojom živote veci, ktoré majú menšiu až minimálnu dôležitosť vzhľadom na to, čo pre neho má prvoradú prioritu, uzavrel ich a viac sa k nim nevracal (prípadne až po nejakej dobe, keď si bude myslieť, že by sa na vec mohol znova pozrieť). Túžby po niečom, čo človek nerealizuje, ho stojí obrovské množstvo energie, pretože to nieje uzavretá záležitosť, a stále nám to pláva v hlave, pôsobí na náš duševný stav, ovplyvňuje. Každé takéto vyplavenie z podvedomia spustí reťazovú reakciu, reflexívnu odozvu našej psychiky. To nás stojí čas a energiu, ktorej nemáme k dispozícii nekone mnoho. A stojí nás to rozrušenie, ktoré často prebieha hlavne na podvedomej, nevedome úrovni, človeka to môže hrozne ubíjať (milión nic ubilo aj vola).

Ak sme sa dostali do tohoto bodu, zvyšok času máme k dispozícii na to, čo máme napísané na prvom papieri. Prvý papier by tiež mal prejsť redukciou, tam bude tiež veľa vecí, ktoré nakoniec budete uzatvárať z nejakého dôvodu - nedajú splnit, sú nereálne, nieje čas, niesú peniaze, atď. Potom zostane len to dôležité, a to je už viac menej vecou plánovania. Systém plánovania a organizácie je už iná kapitola, ale pripomeniem, že veľmi dobrý organizačný a plánovací systém opísal David Allen alebo Leo Babauta. Čas, ktorý investujete do systematizovania činnosti, sa vám mnohonásobne vráti aj v podobe duševnej pohody.

Tie analýzy človeku zaberú nejaký čas, na prvý ani na druhý krát to nebude dokonalé. Uvidíte ale, že už prvé pokusy vám môžu vyriešiť pár vecí, dokonca už to, že problém existuje na papieri, vám prinesie úplne inú rovinu náhľadu na vec, ako keby ste mali myšlienku iba v hlave.

To je zatiaľ všetko.

[riadenie]

Nový spôsob kreslenia obrázkov

Nový nákres riadenia

Nedávno som vytvoril nový spôsob zobrazenia, ktorý mi prišiel primeraný. Testujem už cez dva týždne úplne nový spôsob zakreslenia riadiacej a riadenej sústavy. Spôsob zobrazovania vyplynul pri snahe riešiť aj problém so zobrazením dynamických zmien v nákresoch.

Neustále som narážal na to, že riadiaci systém funguje buď ako prvok, ktorý vyvoláva pôsobenie, alebo prvok, ktorý pôsobenie prijíma. Ak riadiacim prvkom je človek, takýto človek prijíma informácie, je sám riadený, alebo informácie vysiela, a riadi (adresne/neadresne). Obrázok nakreslený štandardným spôsobom jednu sekundu platí, a v následujúcej sekunde platiť nemusí a situácia je obrazne “hore nohami” (otočená o 180 stupňov - prehodené funkcie prvkov). Štandartný nákres riadiacej a riadenej sústavy by mal túto zmenu zachycovať, ale nejde to bez zložitého matematického popisu alebo dlhého slovného opisu. V podstate som sa “prekreslil” do iných obrázkov než sú tie klasické z teórie riadenia. Vznikal problém, ako do jedného obrázku dať všetky potrebné informácie. Odpoveď je nakoniec jednoduchá - nijak. Jednoducho to chce dva obrázky, a správne zaznačenie zmien a vzťahov. Vďaka tomu už si nemusím lámať hlavu nad tým, čo do jedného obrázku natlačiť nejde. Prípadne ide, ale za cenu, že obrázok bude  pre bežného človeka nezrozumiteľný.

Zistil som, že pre túto situáciu štandardný nákres (s klasickou riadiacou a riadenom sústavou) nie úplne správny alebo použitelný. Preto som štandartné schémy dal zo zvedavosti stranou, pokúsil sa nakresliť iba tie informácie, s akými som operoval. Vznikol celkom nový nákres, a s ním aj nový popis alebo zobrazenie toho, čo okolo objektu reálne prebieha. Výsledkom je zásadné zjednodušenie obrázkov a lepší náhľad na situáciu skrz takéto obrázky. Náhľad skrz dvojice obrázkov zároveň vystihuje aj skutočnosť, že signály (správy) sú nespojité a ako s nespojitými sa s nimi pracuje (informačné balíčky), je možné zaznačiť oveľa prehľadnejšie zmeny v obrázkoch, cesty informácií. Výsledné obrázky prekvapili aj mňa samého. Je to zaujímavá situácia, pretože sa mi rozviazali ruky, môžem znázorniť vo vlastných nákresoch vzťahy a väzby, ktoré sa pri snahe dodržať zaužívané schémy z riadenia mimoriadne komplikovali. Došlo k celkovej zmene konceptu kreslenia vzťahov a zároveň aj lepšom využití informácií, aké som s časom získal.

Celkovo vnímam výrazný posun aj v schopnosti graficky zakreslit problém a znázorňovať väzby a vzťahy. Pred nejakou dobou som si všimol, ako musím kresliť určité vzťahy, v obrázkoch môžem teraz plne použiť aj tieto znalosti.

Napríklad ak chceme nakresliť prechod z jedného stavu do iného v nejakom systéme, dá sa nakresliť aj v rámci jednoho obrázku, ale musí být vyznačené, čo kde a ako sa konkrétne mení, čo charakterizuje tú zmenu stavu. Je potrebné akoby už dopredu rozumieť, o čo sa v obrázku jedná, čo sa bude diať, takým obrázkom nemožno moc vysvetliť. Zmena môže byť naznačená alebo vyjadrená matematickým vzťahom, ale iba za predpokladu, že presne vieme, čo sa v situácii deje. Ak to nevieme, tak musíme obrázok jednoducho dodať, aby sme videli, kde čo a ako sa mení. (pozn. v tomto sú práve dobré prezentačné slajdy). Potrebujeme jasne vidieť rozdiel (zmeny) v obrázkoch, kde prvý obrázok charakterizuje východziu situáciu a sú v ňom naznačené smerovania a cesty a druhý obrázok charakterizuje situáciu po zmene. Dnes som schopný kresliť vzťahy spôsobmi, ktoré som v minulosti nepoznal.

Zhrnutie

Zdá sa že krok opustiť staré metódy a použiť nový spôsob zobrazenia skrz dvojicu obrázkov, bol správny. Aj keď tento spôsob vyžaduje viac miesta a papiera. Porovnaním zobrazenia východzieho a konečného stavu si človek urobí názornejšiu predstavu, ako by tomu bolo v prípade jedného obrázku. U dvoch obrázkov má názornejšiu predstavu, čo všetko charakterizuje rozdiel. Z nového obrázku týkajúceho sa informačného riadenia je v súčanosti vidieť, že človek funguje minimálne(!) v dvoch módoch, vo funkcii ako vysielač alebo ako prijímač, informáciami pôsobí - distribuuje ich, alebo ich prijíma, riadi sa nimi. Snahu prispôsobiť skutočnosť obrázkom naučeným školou odkladám a idem svojou cestou. Kreslím to, čo som vypozoroval, oprostil som sa od niektorých “to musí byť takto lebo to takto učia v škole”. Nákresy môžu teraz lepšie zodpovedať skutočnosti.

Pozn.: Ono je to nakoniec aj logické. U nákresu som sa zamyslel, prečo štandardný nákres riadiacej a riadenej sústavy toľko nevyhovuje. Je to dané tým, že nákres je predovšetkým matematický model, prevod vstup/výstup. Model zobrazuje, v akých vzťahoch existujú matematické prevody a matematické vzťahy. Cieľom je však iné, nakresliť tok informácií medzi prvkami (alebo sústavami),  z hľadiska času, a z hľadiska priestoru okolo prvkov. Prvky sa orientujú a riadia na základe informácií v priestore. Informácie majú svoje rozloženie, zozkupenia, smar a cieľ pohybu analogicky ako hmotný predmet, preto je možné s nimi aj takto narábať a takto ich aj kresliť.

[riadenie]

Metodológia učenia

Na internete visí preklad pekného vysvetlenia, ako sa učiť a uvažovať o probléme.

https://youtu.be/rZrhuvJ7fyE

[riadenie]

Poďakovanie všetkým zúčatneným

Rád by som poďakoval všetkým, ktorí sa niekedy k mojej práci vyjadrili a poskytli nejaké komentáre. Verím že táto práca má zmysel. Verím, že je možné vytvoriť jednoduché obrázky, na ktorých človek pochopí riadenie aj bez znalostí alebo štúdia teórie riadenia a diferenciálneho počtu na vysokých školách. Ak by mal záujem niekto spolupracovať, spoluprácu uvítam.

[riadenie]

Pár slov k pojmom riadený a riadiaci, pôsobenie

Slovo riadiaci a riadený systém vyjadruje hierarchiu, ale nie význam pôsobenia. To znamená, že z hľadiska riadenia môže byť riadiaci systém nadradený riadenému, ale môže byť sám skrz spätnú väzbu riadený pôsobením podriadeného systému (riadený systém sám aktívne vyvoláva pôsobenie) alebo aj súčasťou pôsobenia hierarchicky ešte nadriadenejších riadiacich systémov.

Taký podriadený systém môže byť v skutočnosti hierarchicky aj rovnocenný čo do pôsobenia voči riadiacemu systému. Preto sa zdá zrozumiteľnejšie používať miesto pojmu riadenie pojem pôsobenie. Pôsobenie zo strany riadiaceho systému na riadený systém sa nazýva akčný zásah, pôsobenie zo strany riadeného systému zvyčajne len sledujeme ako pasívnu odozvu riadeného systému na aktívny akčný zásah.

Taká malá vsuvka:

Keby si viac ľudí uvedomovalo túto skutočnosť, urobia vo veľmi krátkej dobe poriadky s politikmi, sami aktívne vyvinú skrz dostupné prostriedky pôsobenie na to, aby politici pracovali pre občanov a nie pre vlastné ciele, urobia to skrz "spätnú" väzbu, skrz spätné aktívne pôsobenie práve cez spätné väzby. A pozor, neriadili by politikov, ale informácie, aké politici získavajú zo svojho okolia. Vtedy by začala riadená sústava vystupovať aktivnym pôsobením ako riadiaci systém, systém ktorý pôsobí aktívne na iný systém.

A tu je aj pekne vidieť, čo to tá demokracia z pohľadu riadenia je. Že demokratický systém si ľudia predstavujú ako systém riadenia, riadiaci systém (vláda) reaguje skrz spätnú väzbu na občanov a pôsobí v prospech riadenej sústavy. Ak si všimnete, politici vládnu, tj. pôsobia bez spätnej väzby, bohužiaľ. (resp . spätnú väzbu tvorí pôsobenie korporátov).

Politici vládnu, ovládajú, riadenému systému vnucujú pôsobenie, občan ani netuší, že tu spätná väzba je a on má možnosť tiež pôsobiť spätne, ale aktívne, skrz spätnú väzbu.

Čo je vlastne demokratické v systéme, ak vidíme že diktátor nadiktuje, a riadený systém (tj. občania, spoločnosť) informačné pôsobenie prijíma, a nemá možnosť spätnej väzby kvôli silovým prostriedkom na strane diktátora, a vidíme v demokracii to, že demokrat (skupinka demokratov) nadiktuje a opäť, riadený systém (tj. občania, spoločnosť) informačné pôsobenie demokrata prijíma rovnako ako u diktátora, nemá možnosť spätnej väzby opäť kvôli prevahe, nielen silovej, ale naviac prevahe mediálnej (zabezpečenie informačného riadenia) a neexistencii znalostí o možnosti spätnej väzby a možnosti pôsobiť aktívne skrz túto spätnú väzbu ako v skutočnom demokratickom systéme. Skutočný demokratický systém spätnú väzbu má. Občania sa zatiaľ sami dobrovoľne vzdávajú možnosti sa aktívne podieľať na tvorbe riadiaceho systému, ktorý bude prospešný celému štátu.

Tí, čo teraz vládnu, majú asi pocit, že sa nachádzajú niekde mimo tento riadený systém a síce, chvíľkový zisk tu je, ale nikde nemôžu vylúčiť, že sa riadená sústava nezačne sama aktívne podieľať a zaujímať o "škodcov", síce s oneskorením jednej generácie, nevážení páni politici, ktorých oteckovia kradli.K

Koniec vsuvky

Pojem riadený a riadiaci je u určitých situácií veľmi zovšeobecnený pojem, niekedy až protichodne vystihujúci niektoré javy v systémoch. Riadiaci systém nemusí vystupovať voči inému systému ako riadiaci, ale len ako súčasť okolia systému (prijimajúceho pôsobenie z okolia). Veľmi jednoduchý príklad - podriadený pracovník disponuje väčšími znalosťami ako nahriadený vedúci, podriadený informačne pôsobí zjavne, čiastočne zjavne, alebo skryte na nadriadeného vedúceho, riadi jeho informačnú základňu, informácie v jeho okolí, a tým aj rozhodovanie a akcie. (Kto riadi a je riadený?)

[riadenie]

Nové technológie

Pár nových technológií:

Zvláštne že človek doma v garáži elektro auto postaviť môže, ale automobilka nie. Automobilka má odrazu záujem, keď zvládne auto postaviť niekto doma. Ale s miliardovým príjmom sama nespraví.

https://www.garaz.cz/clanek/mate-rimac-je-nyni-nejvetsi-hvezdou-automobiloveho-sveta-21002601

Batérie v SR:

https://androidportal.zoznam.sk/2019/07/slovensko-vyvoj-vyroba-baterie-elektromobily/

Riasy ako filter CO2. Zaujímalo by ma, či by bolo možné plyny z elektrárne na uhlie filtrovať týmto:

https://vosveteit.sk/spolocnost-venujuca-sa-ai-vyvinula-bioreaktor-ktory-pomocou-rias-je-schopny-rocne-odstranit-zo-vzduchu-viac-ako-2-tony-co2/

https://www.hypergiant.com/green/

[riadenie]

Rozlíšenie

Na začiatku procesu informačného riadenia vzniká identifikácia, rozpoznanie rušivého stavu ktorý prekáža, alebo sa líši od požadovaného stavu. Identifikáciou/rozlíšením rušivého stavu vzniká informácia o rozlíšení rušivého stavu, zatiaľ len ako uvedomenie si, že tu je nejaký stav a s ním aj podnet pre reakciu.

Veta je myšlienka vypovedaná alebo napísaná. Napísaním vety ako prejavu myšlienky vzniká správa.

Správa je informácia alebo súbor informácií, ktorý vysiela vysielač a prijíma prijímač. Správa snižuje neurčitosť rozhodovania. Riadiaci prvok v informačnom riadení posiela správy a riadený prvok správy prijíma a spracuje. Funkcie sa môžu zmeniť, ak riadený prvok začne tiež správu vysielať, a riadiaci prvok správu prijímať. Vtedy sa pri zmene toku správ z riadiaceho prvku stáva riadený a z riadeného riadiaci prvok.

Proces riadenia znamená vytvoriť informačný tok taký, aby výstupom z procesu riadenia bola správna postupnosť (séria) povelov (správ) pre riadenú sústavu. Riadená sústava sa riadi sériou správ, podľa série správ vykoná sériu činov (skutkov).

Cieľom riadenia nieje riadiť niečo, cieľom riadenia je správne poskladať tok informácií tak, aby riadená sústava mohla podľa týchto informácií (správ, povelov) sa riadiť. Taká informácia (správa) vyslaná vysielačom do okolia, sa stáva súčasťou životného priestoru prijímača prijímajúceho správu z okolia resp. skrz okolie.

Myseľ ako taká nerozlišuje medzi fikciou a skutočnosťou, oboje vníma ako skutočné a aj ako na skutočné reaguje, ak existujú podmienené, naučené reflexívne väzby (väzby je ale možné "rozpustiť", "vymazať").

Následkom podmienených väzieb na to, čo myseľ prijíma z okolia alebo z pamäti, psychika reaguje dvojakým, alebo aj viacnásobným spôsobom (zvyčajne až trénovanému človeku sa podarí rozlišovať reakciu ako celý súbor komplexov). Reakcie môžu byť na úrovni mentálnej roviny, intelektuálne, pocitové, emocionálne, pudové, v závislosti od toho, aké všetky vrstvy neurónových sietí človeka sú podnetom a súborom asociácií aktivované. Našou úlohou je mimo iné nájsť jednodu v bytí, tj. byť, a nie mechanizovane existovať. Mechanizované konanie si vynucujú složky "nižšej osobnosti" resp. okruhy neurónových sietí v mozgu naučené na reflexívne, neuvedomelé jednanie, patria do nich aj nižšie (staršie) vývojové centrá, napr. centrum sexuálneho pudu. Tieto rôzne druhy reakcií vyvolávané príjmom informácií z okolia, mysel berie ako základňu pre rozhodovanie, následkom čoho je rozhodovanie ovplyvňované.

Riadený tok informácií z iného zdroja ako z fyziologickej pamäti, umožňuje riadenej (prijímajúcej) sústave rozhodnúť a konať nie na podklade emócií, ale na podklade správ, logického rozhodnutia a scénárov už pripravených.

Podmienkou toku informácií je fyzický nosič pre tok informácií, myseľ ako taká nieje u bežného človeka schopná držať viacero informácií naraz (resp. držať niekoľko informácií paralelne). Fyzický nosič umožňuje informácie zároveň aj rôzne preskupovať.

Takto na začiatku procesu riadenia vzniká informácia na hmotnom, fyzickom nosiči, je transformovaná, spracovaná, a na konci procesu riadenia zaradená do informačného toku a predložená ako správa (povel) pre riadenú sústavu.

[riadenie]

Ako sebariadenie (time-management, GTD atď... ) súvisí s DVTR?

KSB je z môjho pohľadu dobrá pre vysvetlenie v širšom kontexte. Bohužiaľ som doposiaľ nezistil, ako konkrétne si také riadenie rusi predstavujú na úrovni jednotlivcov. Oni síce návod, ako riadiť celú štruktúru, dali, ale mnoho informácií je nejasných. V určitom smere to považujem aj za akúsi bezpečnostnú pojistku. (Psychika má určité zákonitosti, ktoré ak by sa prezradili, nebolo by to úplne v poriadku pre bežného človeka. )

Človek si teda naštuduje riadenie, napríklad DVTR. Ale čo ďalej? Sme v situácii, keď si človek napíše síce vektory, má napísané vektor cielov, odchýlok, aktuálny stav, vie prečo ciele riešiť, ako ich riešiť, čo riešiť, sú tam nejaké filtre. Ale ako prakticky napísať postup tak, aby človek čo najefektívnejšie systém krokov navrhol a uskutočnil zároveň a tak, aby čas pracoval vždy pre neho v akomkoľvek okamžiku?! Na to DVTR už odpoveď nedáva, a ani rusi to nekomentujú.

Moja skúsenosť je taká, že najlepšou odpoveďou pre organizáciu informácií jednotlivcov momentálne (momentálne, než sa príde na niečo lepšie) je systém GTD. Alebo samotný systém teórie riadenia (ale o tom niekedy inokedy).

Systém GTD sa považuje dnes za jeden z najdokonalejších systémov osobného (seba) riadenia na svete. Je daný k dispozícii, je možné ho používať. Naozaj ho môžeme teraz zobrať, naštudovať a používať bez toho, aby sme znova objavovali v tomto smere ameriku.

Systém GTD je metodológia, ale z môjho pohľadu je to produkt pre managerov podobne, ako produkt je samotná KSB. Metodológia by z môjho pohľadu vyzerala ešte trocha inak.

Z pohľadu globalizácie, je dosť možné že jedno krídlo si situáciu vyriešilo tak, druhé krídlo inak, ale snažia sa nájsť čo najlepšie riešenie, výhra jedného je zároveň výhra druhého (alebo - vezieme sa v tom všetci, sme na jednej lodi). Oboje strany ale nejako musia riadiť.

Všimol som si niekoľko zaujímavých vecí.

- Amerika je zameraná tak, že systémom GTD sa nastavil veľmi efektívne kolobeh informácií medzi jednotlivými prvkami štruktúry, a systém GTD o niečom takom ako neadresnom riadení ani nechyruje.

- Ruská DVTR je systém riadenia, ktorý umožňuje navrhnúť organizovanie bezštruktúrne, možnost šíriť informácie aj s pochopením, čo to znamená neadresné riadenie. Ako taká už nepopisuje, ako v praxi riadenie realizovať na základnej úrovni u seba tak ako to je u GTD (ak to tam je a mýlim sa, veľmi rád sa na to pozriem kde to je a ako sa to robí a rád si pozriem presné odkrokované takého systému).

Postrehol som zaujímavú vec, jedno neobsahuje druhé, ale spojením amerického systému riadenia a ruského systému riadenia dostávame systém obsahujúci štruktúre aj bezštruktúrne riadenie až na úroveň jednotlivých prvkov. Je to súbor informácií navzájom sa doplňujúci. DVTR je viac zameraná na bez štruktúre riadenie, na väčšie celky (a z toho je možné navrhnúť aj niečo také ako sociálnu bezpečnosť), GTD je primárne určené pre štuktúrne riadenie na úplne základnej úrovni, na úrovni prvkov samotných. Systémy znalostí akoby o sebe vzájomne nevedeli, ale oba existujú súčasne, jedno nevidí na druhé. To, čo pre jedného je chyba, pre druhého môže byť zámer. Ak to bol zámer, čo bolo týmto cieľom? Prečo systémy na seba nevidia aj keď sú obecne známe?

Moja teória je, že pod lampou býva najväčšia tma, preto jedny informácie sú u američanov, a druhé informácie sú u rusov, všetko známe, každé pod tou svojou lampičkou alebo taktovkou. Všetci na seba vidia, ale každý si myslí, že pod tou jeho lampou je práve to najlepšie. Pozor, toto je záver, dedukcia na určité otázky, na ktoré inej odpovede nemám.

A ešte iná súvislosť. Asi málo kto vie, že riadenie čechov a slovákov malo v podstate perfektne prepracované štruktúrne riadenie, povedzme na rovinu že najlepšie. Dokonca táto štruktúra fungovala aj za podmienok, že sa do štruktúry dostal nejaký idiot, ktorý sa na tom celom viezol, jeho nižšie IQ bolo možné kompenzovať ako tak ostatnými prvkami siete.

Náhodou som sa dozvedel aj o tom, že naše staré knihy poznajú pojem bezštruktúrne riadenie. Riadenie bez štruktúr bolo v štátnej správe rozvinuté v Juhoslávii, mali úplne iný systém riadenia ako my. Naše štáty a Juhoslávia patrila medzi hospodárske najvyspelejšie štáty. Medzi našimi štátmi a Juhosláviou malo dôjsť k zdielaniu informácií, v konečnom dôsledku by to znamenalo, že sa k štruktúrnemu riadeniu pripojí další spôsob riadenia, bezštruktúrny, a vzniká štát (dva štáty) disponujúci najvyspelejším systémom riadenia na svete.

A toto niekto určite vedel a určite boli aj tí, ktorým sa táto predstava nezamýšlala alebo aktuálne nehodila. Ako to dopadlo, vidíme. Ale je tu situácia, kde skrz rusov sa hlása DVTR, skrz Američanov management a GTD. Česko a Slovensko rozbité, ale ako tak funkčné, Juhoslávia rozbitá. Neštudoval som Izrael a jeho význam v tomto celom, určite tam tiež nejako figuruje.

Ruská DVTR a americké GTD sú momentálne systémy riadenia, ktoré sú bežné dostupné. A ak moja otázka je správna, je ešte nejaký iný štát, kde sú obe tieto skupiny znalostí, americké aj ruské, tak dostupné ako u nás? Neviem o tom. Ak to tak je, prečo tomu tak je? Má to účel?

Môže to byť pre nás možnosť naskočiť na vlak, prepojiť do budúcna informácie západu a východu a získať prístup ku know-how, ktoré zatiaľ iný štát nemá?

Ak chceme pracovať efektívnejšie, bude nutné zároveň využívat aj adresované správy, štruktúre riadenie. Až kombinácia štruktúrneho a bezštruktúrneho riadenia dáva riadenie, ktoré je najefektívnejšie.

Jedinec musí mať schopnosť sebaorganizácie, musí byť oboznámený s tým, čo znamená prijať správu, spracovať ju a poslať správu a aká je jeho úloha, ak vystupuje voči inému prvku ak riadený člen, alebo riadiaci člen.

Pohľad zo samotnej teórie riadenia, z ktorej vychádza aj DVTR, ešte o niečo rozširuje možnosti kooperácie prvkov v sieti.

Ak vezmeme, že tu máme možnost informácií z DVTR, z GTD, a do toho aj z teórie riadenia, domnievam sa, že tu je celkom slušný potenciál k veľmi rýchlej a efektívnej sebaorganizácii a dosiahnutiu cieľov aj v rámci väčších skupín.

A na záver, podľa štatistiky existuje nenulová možnosť, že tu niekoho napadne zhodnotiť všetky dostupné možnosti riadenia, a implementovať ich do štruktúry, ktorá má nejaký účel a je oveľa efektívnejšia, ako štruktúra zameraná iba na jedno alebo druhé riadenie. Preto upozorňujem, že tu taká možnosť je.

S pozdravom a želaním všetkého dobrého

...