#jutta Koether

[mentaltimetraveller]

Jutta Koether 1982, 1983, 1984 Galerie Buchholz, New York May 22 – July 27, 2024

[oldsardens]

Jutta Koether - From the Inside Job

[dragandjordjevic]

Tag in New York City, quoted in Jutta Koether’s painting

[livingtrophies]

[fabienneaudeoud]

[dialoogid]

Diadal - Diadal (1998)

[evidentmistunblurred]

[strathshepard]

via Mast Books: Bernadette Corporation's Made In USA magazine Issue no.3 (of three issues published), Spring/Fall 2001

Contents: Lutheran Letters by Pier Paolo Pasolini; Beets by Jutta Koether; A Short (Recent) History of the New York Knicks by Peter Scott; Inside this Horizon by Josephine Pryde; Un-Made in USA by Sylvere Lotringer & PaulVirilio; Snow Pictures by Patterson Beckwith

Coverage: H&M; Roberto Cuoghi; Vanessa Beecroft; Frances Scholz; Motivational Champions

Photos by: Cris Moor; Anders Edstrom; Elfie Semotan, etc.

Editor in chief: Bernadette Van-Huy

[loreleitrix]

jutta koether

[galeriavyklad]

NEW YORK TELEPHONE CONVERSATION Michaela Moravčíková

Výstava New York Telephone Conversation slovenskej vizuálnej umelkyne Michaely Moravčíkovej (1991) je v poradí druhým projektom z výstavného planú Galérie Výklad na rok 2024. New York Telephone Conversation je zameraná na premeny v maľbe a nomádstvo, ktoré ponúkajú dostatočný časový priestor. Intervencia v trnavských výkladoch zahŕňa maľby, kresby a grafiky, ktoré vznikali v horizonte posledných dvoch rokov. Autorka sériu ešte neuzavrela a naďalej vytvára práce do nej patriace. Michaela Moravčíková počas posledných rokov cestovala medzi Európou a Amerikou, a tak spoznávala i rôzne kultúry, krajiny a ľudí. Z ciest si priniesla rôznorodé mikropríbehy, ktorým formou následnej postprodukcie dáva šancu stať sa makropríbehom. Z pobytov si odniesla i nový vizuálny slovník, ktorý si pre svoju tvorbu adaptovala. Aktuálne vo svojej praxi prepája maľbu, grafiku a kresbu do väčšieho celku alebo tieto techniky vrství. Výsledky jej experimentov, ktoré vznikali za posledné dva roky (2023 – 2024), prezentuje aj v Galérii Výklad v Trnave. Výstava New York Telephone Conversation sa ideovo zameriava na mechanickú postprodukciu maľby a nomádstvo, ktoré autorke v rámci tvorby ponúkajú rôzne formy zaujímavých kontextov. Vo výkladoch narába so sériou formátov rôznych veľkostí, ktoré vo forme inštalácie prevrstvuje v priestore, pričom pracuje s priehľadmi. Niektoré diela prezentované vo výkladoch vznikali už počas jej momentálneho pobytu v Hamburgu, kde dostala priestor v grafickej dielni na pôde miestnej umeleckej školy – University of Fine Arts of Hamburg. Tu momentálne ako hosťujúca študentka navštevuje ateliér vedený maliarkou Juttou Koether. Plátno, ktoré dominuje jednému z výkladov, má názov odkazujúci na autorkinu aktuálnu skúsenosť – Infront of Jutta’s Office. Vzniklo kombináciou viacerých maliarskych techník a spontánne doň intervenovala aj autorkina spolužiačka z Hamburgu. Vystavené denníkové záznamy situované pred plátnom vznikali zase na cestách medzi Amerikou a Európou, aj za súčasného pobytu v Nemecku. Vo výklade je vystavená len časť z nich. Diváci a diváčky si však môžu naskenovať QR kód, kde si vedia pozrieť celú sériu, ktorá je spracovaná vo forme videa a PDF súboru s fotografiami záznamov. Monotypie inštalované v ďalšom výklade vznikali v Nemecku a podľa miesta ich vzniku je celá séria pomenovaná ako Hamburg Telephone Conversation. Michaelu Moravčíkovú v rámci intervencie New York Telephone Conversation zaujíma testovanie abstraktného vizuálneho jazyka, jeho dekonštrukcia a pocit pohľadu, ktorý sa v rámci plochy snaží preraziť vrstvy a časovosť obrazov/výjavov. Práce Michaely Moravčíkovej tak hľadajú spojenie medzi lyrikou, pohybom a relatívnou abstrakciou obrazu. Kombináciou maľby, tlače, koláže a kresby sa snaží zachytiť mnohorakosť významov a metafor. Inšpiruje sa každodennými situáciami, ktoré odolávajú miznutiu pamäte. Zaujíma ju analógia medzi hrou a maľbou, dekonštrukcia a hĺbka obrazu, a tiež budovanie vlastného abstraktného jazyka. Jej maľba sa posledné roky stala uvoľnenejšou s výraznejším presahoch do grafiky. Limity, ktoré sa jej spájajú s neustálym cestovaním, ju viac postavili pred jednotlivé problémy a doviedli k väčšiemu sústredeniu sa. Ukážky maliarskych denníkov najviac (aj formálne) odkazujú na cestovanie a nomádstvo. Zároveň ukazujú povahu autorky, s ktorou pristupuje k veciam a miestam, ktoré považuje za dočasné – za prechodnú stanicu.

Michaela Moravčíková (1991, SK) je vizuálna umelkyňa a absolventka Ateliéru maľby na VŠVU v Bratislave (2022) a štúdia architektúry a urbanizmu na Fakulte architektúry a dizajnu STU v Bratislave (2016). Má za sebou niekoľko zahraničných pobytov a štúdií – na University of Arizona Collage Of Fine Arts, Tucson; Newcastle University, Newcastle Upon Tyne Fine Art a Universitat Ramon Llull, Barcelona La Salle. Vystavovala na Slovensku a v USA. Okrem umeleckej praxe sa od roku 2016 venuje aj architektúre. Architektonická prax jej pomáha ľahšie premýšľať o priestore a technických problémoch vlastnej voľnej tvorby, najmä pri riešení inštalácií a site specific projektov. Momentálne pôsobí v Nemecku.

Text: Marianna Brinzová / kurátorka výstavy

Projekt, ako aj výstavný program Galérie Výklad pre rok 2024 z verejných zdrojov podporilo Mesto Trnava a Fond na podporu umenia.

Foto: Peter Lančarič

[charlesbryan]

Jutta Koether at Galerie Buchholz

http://dlvr.it/T8BTNR

[jareckiworld]

Jutta Koether — Bitches Brew  (acrylic on canvas, applied materials, and transparent epoxy, 2010)

[nonumbersrepeated]

“Lee studied with [filmmaker] Ken Jacobs in college, and in a way he's coming back to that interest in experimental film with Text of Light and Drift. There's a film by Ken called Tom, Tom, the Piper's Son /1969-71), where he takes an old reel of silent film and then he rephotographs it from different angles. That reminds me of a lot of Lee's loops, taken from records, that he would play in the earlier concerts. On Bad Moon Rising (Blast First/Homestead, 1985], where he has "Not Right" by the Stooges and the locked groove from Lou Reed's Metal Machine Music [RCA, 1975] in between the songs, where he takes these recognizable things and inserts them in this collage-like way, you could compare that to Rauschenberg also. I've realized, in retrospect, that hearing those on that record was quite similar to my reaction to seeing Rauschenberg's collage [Tracer, 1963] with Rubens's Venus at Her Toilet [ca. 1613-15] in it when I was a kid - that chime of recognition where it was like, ‘Oh, he likes Peter Paul Rubens, too’ [laughs]. I's not necessarily putting yourself in the same continuum as that - it's a fanlike gesture.”

- Alan Licht, in conversation with Jutta Koether, 2008

[jokeanddaggerdept]