cheapcrappoems

[cheapcrappoems]

Šero, hmla, Ponurá nálada, Horúca káva, Para stúpa

Cigareta hladí srdce, Žiadne už nemám síce, Spomienky na minulosť samé, Žiaľ stále nevyblednuté

Slnko zapadá, Mesiac vychádza, Mne divná myšlienka napadá, Oh sakra, káva mi už dochádza

[cheapcrappoems]

Viem, že si to nikdy neprečítaš, no možno budeš vo vnútri cítiť, že ti chcem niečo odkázať. To čo sa stalo pred 2 rokmi so mnou dosť otriaslo. Áno viem, že je to hlavne mojou vinou, čo sa stalo, no nie je to len moja vina. Je to vina nás oboch. Nie nechcem ti teraz niečo vyčítať, to vôbec, no je to veľká škoda. Poznali sme sa od detstva. Už na prvom stupni na základke si sa mi páčila, no potom si odišla do Írska a ostal som tu bez teba. Potom sa ku mne o pár rokov dostalo, že si späť a že nastupuješ na moju školu a ja som bol celý bez seba. Bolo super, keď som ťa mohol znova vidieť, počuť a baviť sa s tebou. Po čase som začal doliezať a začalo sa všade medzi ostatnými hovoriť, že spolu chodíme a tebe to vadilo, tak si sa so mnou prestala baviť. Dlho som ťa odprosoval no po desiatkach neúspešnych pokusov sa mi podarilo od teba dostať, že sa so mnou začneš baviť až cez letné prázdniny. Tie začali a kontakt som na teba nemal. Ani vonku som ťa nikde nevidel. Na začiatku školského roka som sa dozvedel, že si naspäť v Írsku. Odišla si bez rozlúčky. Dosť ma to zlomilo a bolelo. Po troch rokoch som od spolužiaka dostal tvoj Skype a ozval sa ti. Odpísala si a začali sme si písať. Zistil som, že si ma chcela kontaktovať, no nemala si ako. O dva roky si došla cez letné prázdniny a dozvedel som sa, že si zadaná, a že je to chlapík z LM a tak sme raz šli všetci traja von. Bol som rád, že ťa vidím, ale tak trochu som naňho žiarlil. No dobre dosť veľmi, najmä ak ste si dali predomnou pusu alebo sa držali za ruky. Ale prial som vám to. Vždy ak niekoho milujete, ale on vás nie a chodí s niekym iným tak mu to prajete, aby bol štastný. A tak si prišla zase o rok cez leto. Urobila si jednu obrovskú blbosť, no človek sa vždy uči. Mala si výčitky a som ti bol oporou počas celej doby. Hah pamätám si, že sme boli von za starou školou, kde sme sa prvykrát videli a si ma naháňala s perom a chcela si mi na prst nakresliť smajlíka no ja som nechcel. Zobral som ti pero a ty si ma tresla kabelkou po hlave. Mala si v nej snáď tehly, pero si mi zobrala, nakreslila smajlíka na prst a perom si na stenu nakreslila "graffity" s tým, že si to môžem pozrieť, až keď odídeš. Keď si odišla zo SR tak som tam hneď šiel a tam bolo obrovské srdce a v ňom "V+D= BFF". Doteraz mám fotku toho odloženú v mobile a aj na cloude. Bol som úplne štastný. Na ďalší rok si prišla ale dosť dlho trvalo, kým sme mohli ísť von. Boli sme s tvojim bratom, babkou a ešte s jedným ujom v lanovom centre. Tam si mi povedala, že to je posledný krát, čo si na SR a ja som hrozne spanikáril, že ťa už neuvidím. Začal som ťa každý deň volať von, no nemala si veľmi čas. Po pár dňoch ťa to začalo otravovať a sme sa pohádali. Uvedomil som si, že som jednal v skrate a tak som sa ti bol na druhý deň ospravedlniť a povedal som ti, že by mi bolo veľmi ľúto, ak by si odiša bez rozlúčky a povedal som ti, čo k tebe cítim. Povedala si, že vzťah nebude možný a ja som s tým súhlasil a ostali sme kamaráti. Ešte v ten deň si mi napísala, že isto sme kamaráti a že sa nič nezmenilo. A odvtedy si ma ignorovala. Niekoľko dní som bol veľmi naštvaný a chodil som k tebe a zvonil ti pri dverách, vyvolaval ti, písal SMS. No nič, žiadna odpoveď. Jedného dňa si mi odpísala na spravu a vyčítala mi, že veľmi doliezam, otravujem ťa a že je to veľmi ubohé. Niekoľko krát som sa za to ospravedlnil no nepomohlo to. Naše kamarátstvo skončilo. Len kvôli strachu, že ťa stratím a mojej povahe. Jediné, čo mi napíšeš je "ďakujem" ak ti zaželám k narodeninám, meninám alebo na Vianoce. Čo už, idem ďalej, ale už bez teba. Hovorí sa, že ak kamarátstvo trvá dlhšie ako 7 rokov, tak je na celý život. Naše trvalo ak dobre počítam 11 či 12 rokov. Ale už nieje na celý život. Nevadí, idem ďalej...dal by som čokoľvek aspoň za jedno tvoje hrejivé objatie.

[cheapcrappoems]

Stojím v priestore pre vozíčkarov V buse prechádzajúcom popri stromoch, Cez ktoré prerážajú slnečné lúče, Priamo do mojích očí Sťa záblesky z hlavne revolveru, A v hlave cítim ostrú bodavú bolesť, Nedostatok kofeinu, nikotínu, serotonínu Alebo aj spánku, Pár dni som nespal tak ako zvyčajne, Stále som mal pocit, Že som obklopený nejakými zlými vlnami okolo mňa, Bus pomaly zastavuje a dnu nastupuje postarší Róm S plnou taškou v jednej ruke A s barlou v tej druhej Ľudia vstávajú a odchádzajú ďalej do iných časti Busu, aby neboli pri ňom No ja ostávam na svojom mieste, pretože cítim niečo zvláštne, Vidím na jeho tvári smútok, bolesť, Pozrel sa na mňa a opýtal sa, či mám cigaretu, Chvíľu som premýšlal no potom povedal, Že bol na nákup kúpit jedlo a nejaké veci, Mal tam kopu ovocia a zeleniny A že na cigarety úplne zabudol, Pomyslel som si, že to vážne nieje nejaký bezdomovec, Čo uprednostní čučo pred vlastnou existenciou A tak som vytiahol krabičku, Posledné tri Davidoffky A tak som mu ju dal celú, Veď si kúpim ďalšie A on sa na mňa pousmial a poďakoval, Úprimný úsmev z úprimného srdca, Opýtal sa ma ako sa mi darí A som mu odpovedal, Že to ide, ale že už mám 20, A že život ide príliš rýchlo, Že to nestíham vnímať a uvedomovať si A on mi odpovedal, že si mám mladosť užívať, Pretože už ju neprežijem znova A dodal, že už vystupuje A tak som mu poďakoval za radu Usmial sa naňho a úsmev mi opätoval, Zaželal mi pekný deň a poďakoval mi O 2 zastávky som vysúpil aj ja Nadýchol sa čistého vzduchu Konečne preč od zlých vibrácií No niekoľko ľudí z toho busu vystúpilo tiež

[cheapcrappoems]

V noci počas Sprchovania Stojím a píšem Tvoje iniciály Na zarosené sklo A spomínam, Ako sme tam Stáli spolu, Jedno telo, Jedna myseľ, Jedna duša, My dvaja spojený v jedno

[cheapcrappoems]

Vstávať skoro ráno, ešte pred úsvitom slnka, trepať sa do práce ešte so zalepenými očami, len kvôli peniazom, aby sme mohli prežiť. Len preto, že niekto vymyslel peniaze, nájom, dane a podobné kokotiny, ktoré musí bežný pleb platiť. Na to, aby mohol zaplatiť veci, na ktoré vôbec nemá, len preto lebo žijeme v takomto systéme. Keby nebolo peňazí tak veľa z nás ani neprežije. Ono by to bolo fajn keby to bolo fér, lenže život nie je nikdy fér. Človek sa morduje v bani, bojuje tam o vlastný život a dostane biednu almužnu, zatiaľ čo nejaký kokot sedí na riti, hrá sa s mobilom, poprípade kreslí piče na papier, dostáva tisíce a ešte mu to je málo. Žijeme v chorom systéme, vytvorenom chorými ľudmi, ktorý je riadený ešte viac chorejšími ľudmi. No môžeme si za to aj my. Ideme do volieb a veríme kandidátom, že splnia to či ono... No splnia akurát veľké hovno. No je yo nákazlivé, tá moc, nehovor, že keby si sa k nej dostal aj ty tak že by si nebol taký aj ty. Ale čo s tým? Asi nič. Bude trvať tisícročia, kým prebudujeme tento systém. Niektorí hovoria, že treba zvrhnúť vládu, no ako to poväčsinou dopadlo? Z republiky sa stala diktatúra a už si si nemohol ani prdnúť bez toho aby to nevedeli tí čo sedia hore a smejú sa, ako ich poslušne počúvame. Tak ako raz povedal Buk, keď už chcete urobiť prevrat, urobte to tak, aby nebolo ešte horšie, aby sme ešte viac nepičovali, na pičoviny vymyslené kokotmi niekde hore v spičetej vláde. Čo som chcel týmto povedať už neviem...asi len to, že všetko je hlboko v piči a tak ľahko sa z nej asi nedostaneme...

[cheapcrappoems]

Cítim chlad, No nie na tele, Ale vo vnútri, Vnútri v mojom srdci

Niekto v ňom pár rokov dozadú prebýval, No bez rozlúčky odišiel, Oheň v krbe zahasil A dvere nechal otvorené dokorán

Je tam prievan, chladno A ja čakám, či tam príde niekto, Kto znová zapáli oheň v krbe, Zavrie dvere a usadí sa tam

[cheapcrappoems]

Hľadím do tvojích očí No nevidím nič, Som zvedavý Kam to všetko zmizlo

Tvoja láska, Tvoj cit, Tvoja vášeň, Tvoj jemný dotyk

Hľadím do tvojích očí, No nevidím nič, Len dve čisté bielka, Bez zreničiek

Tvoj pohľad je bolestivý, Tak ako keď ohnivý šíp Preráža moje srdce, Spaľuje ho, A to pomaly horí a horí, Mení sa na popol a prach

No vedz, že ono dokáže povstať z popola ako Fénix...

[cheapcrappoems]

I remember When I saw you for the first time, Our eyes met and Two whole universes collided And created an explosion in our Hearts and in our minds

When you were cooking dinner And I approached you from behind Hugged you, kissed your neck, ears and shoulders And you get goose bumps all over your body

When we were standing on the bridge Above the highway and under the dancing stars we were watching cars passing by and we were talking about space, life, Meaning of life and death

When we woke up in the morning Ate toasts together and drink up strong coffee without sugar Then we went back to bed and smoked pack of cigarettes

When we were reading books together And I was sitting on a sofa you were sitting on my knee then I gently whispered one chapter into your ear and you read another one with your sweet voice which still rings in my head

When we were drinking wine 'til midnight and then we were fucking all night long, woke up at noon, You picked the phone and called to your boss that You felt sick and so we stayed in bed and fucked for another 6 hours

Those memories won't fade away like old pictures do

[cheapcrappoems]

Obklopený prázdnotou

Tretie najväčsie mesto Nášho štatu, Žije tu niekoľko tisícov ľudí, Každy má svoj život, Život navonok plný, No plný úplnych zbytočností, Čize vo vnútri, vo svojej podstate prázdny

Prázdne mesto Plné prázdnych bytov Plných prázdnych ľudí Plných prázdnym srdcom, Mysľou a dušou Prázdnych ako flaše vína Pri spiacom zchúlenom bezdomovcovi, Okolo ktorého každe ráno prechádzam

Možno raz nájdem niekoho v tejto kope prázdnoty, Niekoho, kto nebude úplne prázdny, Niekoho, kto mi pomôže sa naplniť, Niekoho, koho dopĺnim ja, Niekoho s kým sa budeme dopĺňať navzájom, S kým sa oddelím od tejto prázdnoty A naše mysle, duše a srdcia budu naplnené

[cheapcrappoems]

Zablýskalo sa, zahrmelo A mraky spustili svoj plač, Tmavé mraky plné tmavých myšlienok, Plačú slzy, ktoré na nás dopadajú ako dážď

Tento smútok sa občas prenáša aj na nás, Preto to nemáme radi, Ked prší, keď je zamračeno A ked na nás mraky plačú

No nie každý to tak berie, Niekto sa v tom vyžíva, Veď voda je predsa dôležitá Je to súčasť nášho života

[cheapcrappoems]

Občas si predstavujem, Že každý v nás má v sebe Malú sviečku A krabičku zápaliek

Zápalkou zapaľujeme sviečku len vtedy, Ak v nás má niečo horieť, Vášeň, láska, Nejaký cit alebo pocit

No nie vždy si tu sviečku Zapaľujeme sami, Niekedy ju v nás zapáli aj Niekto iný

Problém je v tom, Ak to je len chvíľkove vzplanutie citov, Po ňom zakrátko nasleduje opäť tma A sviečka sa o kúsok skráti, zápalka je zhorená

No každý má len Jednu svoju krabičku A len jednu sviečku, Nemá už žiadnu náhradu

Preto ak nechcete nikomu ublížiť Nezapaľujte v nikom Sviečku ak nechcete, Aby nehorela len tak zbytočne

Potom bude chciet niekto v niekom Zapáliť sviečku úprimne A už nebude mať akú sviečku A nebude už mať ani s čím ju zapáliť

[cheapcrappoems]

Vždy, keď ťa objímem A ucítim tvoj parfém, Pripomenieš mi Chardonnay, Nie preto, žeby bol z hrozna Alebo mal hroznovú arómu, Či štipku alkoholu v sebe, No preto, že milujem jeho Vôňu, jeho chuť a vtedy Začnem myslieť na tvoje Vhlké pery, ako sa stretávajú s tými Mojími, na tvoje ňadrá a jemné malé bradavky, Ako sa k ním blížim Dravo no zároveň jemne, nežne A ty ležíš vo svojom bielom negližé A ja pomaly mierim nadol A ty jemne vdycháš, zarývaš svoje prsty do matraca A ja mierim opäť nadol, k tomu miestu, Miestu tvojej rozkoše, Zvieraš mi stehnami hlavu, A kričíš, že takto to chceš zakaždým a že to miluješ, Tak ako ja tvoju vôňu, A tvoju husiu kožu, Ako Chardonney naliate v poháry, Na stole, neďaleko tvojho parfému, A ja mám stále hlavu zovretú tvojími stehnami, A ty stále vzdycháš, nežne vzlikáš, A sused kričí a prosí nás, aby sme boli potichšie, No ty vzdycháš a vzdycháš čoraz hlasnejšie, A moje ústa sa plnia jemným Chardonnay

[cheapcrappoems]

Sobotné ráno tesne po daždi, Vstávam, obliekam sa a idem do mesta, Mám ešte čas a tak sadám na Mokrú lavičku v parku

Vôkol mňa nikto, Každý ešte spí, Je príliš skoro na doobedie, No slnko je už dávno na oblohe ukryté za mrakmi

Vzduch je príjemný, Nie veľmi teplý, ale ani chladný, Celkom vlhký, skoro ako pri mori, Síce som tam nikdy nebol no tak si ho predstavujem

Otváram ruksak, vyťahujem knihu, Začínam čítať "La morte heureuse" od Camusa Je smrť naozaj vykúpením?

V slúchadlách potichu francúzske pesničky, Teraz by som si dal pohár červeného či modré Gaulousky, Alebo fajnú kávu bez cukru A čerstvý maslový croissant?

Mám smolu, nič z toho, Každý ešte vydychuje vzduch Zo svojích plúc do svojho vankúša Po náročnom víkende

A tak naďalej sedím, čítam O Mersaultových prechádzkach Prahou, Ako navštevoval kostoly, chrámy, A túžim byť v tom období na jeho mieste

Už je čas a tak vstávam z lavičky, Bez toho aby som mal Croissant, víno či francúzske cigarety A nastupujem do busu

[cheapcrappoems]

Na dne šalky ostali zrnka Gruntu po káve, Zrnka podobné zrnkam piesku Na rozľahlej púšti

Táto púšť sa nachádza v mojom srdci, Pretože tam niesi ty, Púšť je prázdna, Sem tam nejaký pichľavý kaktus

Kaktusy prederavujú steny srdca, Vytvárajú v ňom male ranky, Cez ktoré deň čo deň Moje srdce krváca

Pýtal som sa lekára, Či dokáže toto krvácanie zastaviť, No jeho odpoveď bola, Že nedokáže a že to bude pomalá, ale istá smrť

[cheapcrappoems]

Slnečné lúče, soľný roztok všade okolo, Jemný vánok, zlatistý piesok, Do ktorého Sa nám obom zabárajú nohy

Prepletené prsty, Prechádzka pozdĺž pobrežia, Nežne objatia a bozky počas Západu slnka

No ja len ležim doma, Nič z toho sa nedeje, Hlava vnorená do vankúša, Sú to len moje predstavy a sny

[cheapcrappoems]

Falošná tvár, Falošný úsmev, Pretvárka, Existuje ešte úprimnosť? Milý úsmev, No stačí sa im pozrieť do oči, Keď prechádzaš okolo nich A ked sa vaše pohľady stretnú, Uvidíš, ako práve utekajú do Kuchyne po veľký vykosťovací nôž A bodajú ťa ním medzi rebrá, Priamo do srdca 12x, Presne toľko krát, Koľko bolo apoštolov pri Ježišovi V deň Poslednej večere Spolu so zradným Judášom Možno sa čuduješ, Prečo ťa občas pichne pri srdci, No vedz , že ak nemajú Nič iné na práci, Neležia na gauči a nevymývajú si mozgy telkou, Nesexujú spolu alebo neutrácajú svoj drahocenný čas, Tak berú zo skrine woodoo bábiku s tvojoú tvárou A pichajú doň špedlíkmi, ihlami či jedovatými dýkami, Kým bábika nieje zničena na kusy Presne tak ako aj tvoje telo A tak radšej hľadím pri chôdzi na chodník A ak aj do niekoho niekde vrazím, Tak to neriešim, Lebo aj za ich slovíčkom "Pardon, prepáčte" Sa skýva faloš a nenávisť