danielsadventures - Tumblr blog

[danielsadventures]

Mapa miest na Zélande, kde som už bol. Ku každému bodu som pridal aj fotku, väčšinou je to výhľad z daného miesta. (zobraziť väčšiu mapu)

[danielsadventures]

Vianočná nálada vrcholí

Cez víkend sa vedľajšou ulicou “prehnal” vianočný sprievod tak sme sa tam so spolubývajúcmi zašli pozrieť. Posledné dni denné teploty dosahujú 30°C takže kombinácia krátky rukáv, kilo opaľovacieho krému a do toho hrajú rolničky ... pre mňa celkom komické :)

V Christchurch žije viac ako 150 národností, takže v sprievode boli zastúpené rôzne krajiny.

V roku 1982, žilo na Zélande 70.3 milióna oviec. Vtedy to bolo 22 oviec na jedného obyvateľa. Dnes pripadá na jedného obyvateľa menej ako 6 oviec, ale ako vidno na fotke, stále sa tu majú celkom dobre, keď si môžu dovoliť taxi :)

No... asi k tomu neni moc čo dodať... :)

Pár dní dozadu bola v parku podobná akcia súvisiaca s Vianocami - Cocacola Christmas in the Park, kde vystúpilo pár spevákov ale obe akcie boli skôr zamerané na rodiny s deťmi.

Ja mám Vianoce spojené so zimou a snehom, takže nebyť takýchto udalostí v meste, vôbec by som nepovedal, že sa blížia nejaké Vianoce...

🡸 Naspäť

[danielsadventures]

O ôsmej ráno som začal kráčať od miesta kde som zaparkoval smerom k Mistake Peaku. Nevedie na neho oficiálna cesta a tak som si ju musel nájsť / spraviť. Preskakoval som asi 12x oplotenia pre ovce, ktoré mi stáli v ceste ale inak bola trasa celkom priamočiara.

S jeleňom na seba pozeráme a asi sme v tej chvíli obaja rozmýšľali, ktorý z nás je predátor a ktorý korisť. Ten jeleň (alebo teda neviem ako presne sa volá), bol riadne veľký. Na fotke tak nevyzerá, ale v prvom momente som myslel, že je to los lebo bol zhruba tak vysoký ako ja, takže z neho šiel rešpekt.

Túto rieku som musel prebrodiť. Ráno to bolo ešte vpohode, voda tak nad kolená ale cestou späť bolo vody skoro po pás a nabrala na sile - ale stále to bolo zvládnuteľné.

Výstup na Mistake Peak pripomínal trochu Slávkovský štít - stále sa mi zdalo že už mám vrchol na dohľad a keď som naň vyšiel, objavil sa vyšší vrchol za ním. A takto sa to opakovalo veľa krát...

Tu už pohľad z vrcholu Mistake Peaku 1921 m n. m. Presnejšie teda, toto na fotke je úplný vrchol, ktorý bol asi o meter vyšší ako miesto, z ktorého to fotím - ale v rámci zachovania vlastného života som radšej zostal tam kde som bol.

Pohľad z hora naozaj stál za tú námahu...

Na vrchole bol sklenený pohár, v ktorom bol papier a ceruza, kde boli podpísaní ľudia, ktorí na tento vrchol vyšli.

Ten papier bol riadne starý. Prekvapilo ma, že prvý záznam bol z roku 1989.

A posledný na druhej strane z 21/1/07. Dopísal som sa hneď pod to :)

Tekapo má naozaj jedinečnú farbu.

Celý trek mi trval nejakých 8-9 hodín a bolo to minimálne 25km, takže celkom mi to dalo zabrať.

Most len pre jedno auto. Na Zélane celkom bežná vec.

...keby bol ten prach len zvonku auta, bol by to ten lepší prípad.

Tesne po západe slnka. Tekapo patrí k ideálnym miestam na pozorovanie nočnej oblohy. Prvú noc bolo zamračené ale druhú noc bola úplne čistá obloha. A bola to naozaj nádhera... nočnú oblohu z južnej pologule treba proste zažiť!

🡸 Naspäť

[danielsadventures]

Jazero Tekapo a vrchol Mistake Peak

Počas predĺženého víkendu som sa vybral k jazeru Tekapo, ktoré je od Christchurch vzdialené 223 kilometrov.

V okolí jazera sú štrkové cesty, takže sa tam riadne práši. Výhodou ale je, že na tieto štrkové cesty nechodí každý turista, takže som mal skoro pocit, že som tam sám.

Zaparkoval som tesne pri vode a mal som takýto výhľad z kufra auta. Ten najvyšší vrchol uprostred je Mistake Peak. Nejaký čas som sa na tomto mieste zdržal a aspoň som mal čas detailne si prehliadnuť tieto kopce, lebo mi hneď napadlo, že by som na ten vrchol mohol na druhý deň vyjsť.

Keď sa rozplynuli oblaky, jazero nabralo krajšiu modrú farbu.

Známy kostol z fotiek... miesto kde zastaví každý autobus a ľudia sa tu fotia. Prakticky jediné miesto v okolí Tekapa, kde bolo vidieť väčšie skupiny turistov - čo je fajn, lebo som sa bál, že to tu bude preľudnené aj kvôli sviatku.

”Zákaz fotenia vo vnútri” - všetci čo v tento moment fotíme stojíme vonku za prahom dverí kostola :)

Typický pohľad na jazero tekapo a kvitnúce kvety. Pôvodne som čakal, že tieto kvety budú rásť okolo celého jazera, ale oni rastú len na tomto jednom mieste.

Lake McGregor, hneď vedľa Tekapa.

Lake Alexandrina hneď vedľa McGregora.

Kemp, v ktorom som nocoval obe noci. Celkom ľahko sa zvyká na kempovanie v aute - karimatka a spacák rozbalený, žiadne stavanie stanu :) a ráno človek len presadne zo spacáku za volant a môže vyraziť.

Za kemp som platil 10$ na noc a boli tam len WC-ka. Niekde sa dajú nájsť podobné kempy aj zadarmo, ale na to, že je to Zéland, stále vpohode cena. Ideálne by bolo zaparkovať to hocikde pri jazere a tam prespať, za toto sú ale na Zélande veľké pokuty a všade sa to kontroluje. Ak človek nemá takzvané “self-contained” auto, môže prespávať viac-menej len v kempoch.

(Na to aby auto dostalo “self-contained” certifikáciu, musí mať záchod, umyvadlo a kanistre jak na pitnú tak na odpadovú vodu)

[danielsadventures]

Arthur’s Pass National Park

Na Zélande má každý auto. Ostrov je veľký a autobusová doprava skoro žiadna. Koľajnice sú síce aj v Christchurch ale vlak som tu ešte ani raz nevidel.

Keďže prácu som už mal istú, nebol dôvod dlhšie čakať a kúpil som si toto Subaru Legacy (v preklade dedičstvo), ktoré je naozaj ako dedičstvo - z roku 1996. V dobrom stave, len so 160000 najazdenými kilometrami, priestorom na spanie v kufri a strešnými oknami na pozorovanie nočnej oblohy to bola ideálna voľba s cenovkou 1600 eur.

Vtip bol v tom, že až keď som prišiel domov a kontroloval na internete prepis majiteľa vozidla, dočítal som sa, že moje auto je zelené - nie čierne ako som si celý čas myslel :D (tí čo ma poznajú pravdepodobne už počuli o mojej poruche farbocitu haha).

Na víkendové cestovanie by malo toto auto maximálne spĺňať moje potreby a tak som sa vybral na prvý trip na otočku do národného parku Arthur’s pass.

Dlhé rovné cesty, málo áut a krásne scenérie. Akurát hrozný nezvyk jazdiť po ľavej strane cesty. Okrem iného, tachometer a otáčkomer sú naopak, pri odbočovaní zapínam stierače a keď zo zvyku pozriem vpravo hore, žiadne zrkadlo tam nie je... 

V národnom parku Arthur’s pass som išiel len taký jednoduchý trek ku chatám, ktoré slúžia v zime ako lyžiarske stredisko - jedno z tých, kde všetci lyžiari musia pešo vyšlapať, lyžujú tam a potom sa spustia dolu :)

Pohľad na Mount Temple.

Na Zélande sú často v horách takéto chaty, kde sa dá prenocovať - chata je odomknutá a väčšinou v nej nič extra nie je... Ja som sa ale vracal večer domov takže som túto chatu ešte nevyskúšal.

Na tomto treku som stretol len 5 ľudí za necelé 3 hodiny.

Potom som sa zastavil ešte na Devils Punchbowl Waterfall, kde už bolo dosť turistov s foťákmi a bola to len taká 20-minútová prechádzka k vodopádu.

Bolo ho vidieť z diaľky už od cesty.

Pohľad na hory oproti...

🡸 Naspäť

[danielsadventures]

Práca v IT

Ešte dakedy dávno, keď som sa dopočul o Working Holiday vízach, ani ma nenapadlo rozmýšľať o inej práci ako práci na sadoch. Ak preskočím to medzi tým, na siedmy deň po tom ako som priletel na Zéland som už podpisoval pracovnú zmluvu v jednej IT firme tu v Christchurch.

Šťastie? Nemyslím si :)

Jeden z dôvodov prečo myšlienku práce v IT moje podvedomie potlačilo, bola angličtina. Anglicky viem ale na prácu v english-speaking kancelárii som sa vôbec necítil. Vnímanie mojej vlastnej angličtiny nakopol tým správnym smerom práve rozhovor s chalanmi z Bangladéša (ešte keď som cestoval po Malajzii). Pracovali v Malajzii v nejakej IT firme, kde komunikovali výlučne anglicky, ale keď som sa s nimi rozprával, ich anglické vety často postrádali gramatiku, ktorú som sa ja naučil už na strednej / základnej. Vtedy som si uvedomil, že moja angličtina je o dosť lepšia ako si sám pripúšťam. To asi pomohlo aj tomu, že som sa rozhodol napísať diplomku v angličtine - čo bol veľký krok mimo moju komfortnú zónu a práve preto ma to posunulo ďalej.

Keď som získal Working Holiday víza, niečo cez 2 mesiace som vo svojom voľnom čase (niekedy aktívnejšie, niekedy menej aktívne), hľadal informácie o práci v IT na Zélande. Najprv som hľadal čo v súvislosti s IT sa tu robí, kde sa dajú nájsť ponuky práce, na aké životopisy tu sú zvyknutí atď atď. Za tento čas som rozposlal presne 25 životopisov a motivačných listov - každý jeden upravený zvlášť pre konkrétnu pozíciu - a každý jeden som sa snažil graficky doviesť k dokonalosti (v rámci mojich schopností)... Baviť ma to prestalo už asi po treťom životopise, keby si náhodou niekto myslel, že uchádzať sa o prácu je moja tajná záľuba :D.

Okrem toho som dostal tip od konkrétnych ľudí pracujúcich v IT na Zélande, nech si hľadam prácu na severnom ostrove, lebo na južnom je moja šanca takmer nulová (minimálne 85% všetkých pracovných miest v IT je na severnom ostrove). Ja som ale vždy chcel ísť na južný ostrov a tak som pokračoval v hľadaní.

Skutočnosť bola taká, že za celý ten čas som mal len jeden skype pohovor, pred ktorým som mal problém vypotiť zo seba jednu anglickú vetu a z druhej firmy mi poslali online programovací test, ktorý som spravil a dohodli sme sa na osobný pohovor, po mojom prílete na Zéland.

Keď som priletel, vedel som, že nejaké 2 až 3 mesiace vyžijem z úspor a ak dovtedy nenájdem prácu v IT pôjdem zbierať kiwi alebo robiť na farmu.

Keď som šiel na prvý pohovor (ten, ktorý som mal dohodnutý ešte zo Slovenska) vravel som si, že aspoň sa trošku rozhovorím, oprášim angličtinu a bral som to skôr ako taký tréning na ďalšie pohovory.

Pohovor trval 3.5 hodiny. Naozaj dostatok času “oprášiť angličtinu” :D. Na konci mi povedali, že so mnou boli spokojní a asi mi ponúknu prácu. Sám som tomu neveril ale bol to skvelý pocit. A najväčšia irónia bol práve fakt, že pravdepodobne najväčší dojem som spravil tým, že som vedel popísať ako funguje istá problematika - presne tá vec, ktorú keď vysvetľovali na prednáškach v škole, vravel som si: “Taká blbosť, na čo mi to je? Toto v živote nikdy nevyužijem! Ani omylom!”

🡸 Naspäť

[danielsadventures]

...a všetko kvitne :)

Dokonca aj len tak nadivoko pri ceste kúsok od pláže.

New Brighton’s beach.

Dokonca aj tento cintorín na mňa pôsobil veľmi sympaticky :)

Pohľad na Christchurch z hora.

A výhľad na druhú stranu...

A samozrejme, novozélandské ovce, ktoré sú v týchto kopcoch nad mestom ako doma.

🡸 Naspäť

[danielsadventures]

Christchurch a okolie

Christchurch má zhruba 370000 obyvateľov, celé mesto je na jednej veľkej rovinke, takže žiadne kopce uprostred mesta čo uľahčuje cyklo dopravu po meste - ale celkovo je dosť rozťahané na veľkej ploche.

Sumner - najbližšia pláž, z centra mesta asi 13km, takže buď autom alebo bicyklom.

Taylor’s mistake - iná pláž, stále v cyklo-dojazdnej vzdialenosti.

Victoria Clock Tower. Centrum mesta sa priznám, nemám ešte moc prejdené, lebo si vravím, že keď tu budem dlhší čas tak na to ešte bude príležitosť. Takže nejaké fotky z centra, napríklad katedrály, ktorá bola značne poškodená posledným veľkým zemetrasením... a iné fotky z centra mesta budú neskôr.

V strede mesta je krásny park s rozlohou 161 hektárov. Taký miestny Central Park :)

V jeho strede sú aj botanické záhrady.

[danielsadventures]

Prvé dni na Zélande

Pár dní pred odletom na Zéland som si zarezervoval ubytovanie cez Airbnb u jednej rodiny (dom na fotke) na prvé dva týždne za 12 eur na noc. Hlavným faktorom, ktorý ma presvedčil, že toto je to pravé ubytko na začiatok, bolo to, že ponúkali zdarma bicykel na požičanie, čo som naplno využil. (Autobusová doprava po Christchurch premáva dosť sporadicky pretože tu má aj tak každý svoje auto.)

Zélandskú SIM kartu som zohnal už na Slovensku (od Czechkiwis), takže dve hlavné veci, čo som potreboval vybaviť počas prvých dní boli účet v banke a IRD číslo -  je to niečo ako daňové číslo, ktoré človek potrebuje k akejkoľvek práci. (Bez tohto čísla by vám výplatu od zamestnávateľa zdanili 45-percentnou daňou...)

Pred odletom na Zéland som musel riešiť nejaké veci ešte na Slovensku na úrade práce, so zdravotnou poisťovňou a podobne, a tak som mal ešte čerstvo v pamäti také to: “to sa nedá”, “máte zlé tlačivo”, “s týmto vám nepomôžem”, “to ste mali oznámiť už dávno” atď. Našťastie na Zélande ma nič podobné nečakalo. V piatok poobede som prišiel na prvú poštu a na počkanie som vybavil aj účet aj IRD - takže som hneď z pobočky odišiel s platobnou kartou v ruke a rovno som ju mohol použiť! Potešilo :)

Takto vyzerajú novozélandské doláre. Pekné, ale v 99.9% prípadov človeku stačí platobná karta.

...mal som teda dosť času, venovať sa hľadaniu práce, nejakého dlhodobejšieho ubytovania a spoznávaniu okolia. K práci sa dostanem ale až v nejakom ďalšom pokračovaní. (Ale pre úplnosť - keď som zháňal ubytko po nejakých 10 dňoch, už som mal istú robotu, takže sa mi ľahšie vyberalo s pocitom, že nebudem švorc po prvom mesiaci...)

Ubytovanie som si hľadal cez stránku trademe.co.nz, čo je niečo ako aukro.sk s tým rozdielom, že na tejto stránke obchoduje každý a je v podstate jediná svojho druhu v rámci celého Zélandu, takže sa tam dá nájsť všetko od auta, domu, lode až po štuple do uší.

Dom, v ktorom som si zohnal ubytovanie. Ceny ubytovania sú rôzne, veľa robí hlavne vzdialenosť od centra, pre predstavu, samostatná izba pre jednu osobu v dome (ktorý človek zdieľa s 3 a viac ľuďmi) vychádza na nejakých 300-400 eur mesačne.

Čo ma celkom prekvapilo je fakt, že sa tu dajú zohnať relatívne lacné bicykle (samozrejme tie z druhej ruky). Tento som kúpil za 90 eur od jedného Slováka, ktorý mi k nemu pribalil pumpu, svetlá, prilbu a zámok takže paráda. Okrem toho, plus/mínus po celom meste sú pruhy pre cyklistov takže na pohyb po meste a na pláž je bicykel ideálna voľba.

Kým som býval u rodiny cez Airbnb, vystriedali sa tam rôzni ďalší ľudia, ktorých ubytovávali a tak som sa spoznal s Čechom Tomášom, s ktorým sme si boli vyskúšať surfovanie. Dovtedy som sa nejak nezamýšľal nad teplotou vody, ale zistil som, že maximálna teplota oceánu na pobreží Christchurch je 17 stupňov počas najteplejších mesiacov, takže surfovanie jedine v neoprenoch. Ani ja ani Tomáš sme na surfe v živote nestáli, tak sme len napozerali nejaké videá z Youtubu a šli sme na to :). Po troch hodinách sa nám podarilo trochu sa do toho dostať, ale je pravda, že surfing je fakt náročný šport. Ale keď človek zažije ten skvelý pocit keď sa vezie s vlnou... je to paráda! Určite som na surfe nebol posledný krát.

5. novembra bol na Zélande sviatok - Guy Fawkes Night a na pláži sa chystal veľký ohňostroj tak som sa tam išiel pozrieť. Názov “Treetech Guy Fawkes Fireworks Spectacular” predpovedal niečo veľkolepé. Uzavreté ulice mesta, pár tisíc ľudí... počkali sme do zotmenia a potom to odštartovalo.

Očakávania som mal veľké, ale aj s Tomášom sme sa na konci zasmiali, že ... pivo bolo dobré ale tie ohňostroje musia ešte vylepšiť. Keby som to mal prirovnať, tak obyčajnému Popradskému silvestrovskému ohňostroju to nesiahalo ani po päty :)

Zaujímavé ešte bolo, že som sa stretol s jednou Slovenkou, ktorá po roku odchádzala zo Zélandu a rozdávala nejaké karimatky a stan, a okrem karimatky sa mi ušla aj horalka a slivovica :D. A povedala mi, že som šiesty Slovák, ktorého tu za ten rok stretla.

🡸 Naspäť

[danielsadventures]

Čo všetko je tu naopak (inak)

Iný kraj, iný mrav... ale na niektoré veci sa proste zvyká tažko.

Umyvadlá

Tie snáď ani nepotrebujú komentár (na fotke). Umývanie rúk praktizujem väčšinou už len použitím studenej vody, lebo striedavo si ruky obarovať a potom chladiť ma už prestalo baviť. A keď človek príde z vonku, typicky nemá chuť napúšťať si umyvadlo aby si v ňom opláchol ruky.

Tieto umyvadlá nie sú úplne všade, ale v oboch domoch kde som zatiaľ býval + v ostatnych, ktoré som videl, také mali minimálne v kúpelni.

Chodenie / jazdenie / bicyklovanie po ľavej strane

Už som tu tretí týždeň a stále sa mi stane, že pri prechádzaní cez cestu pozerám na opačnú stranu. Najhoršie je, že už aj keď si to uvedomujem ale zrazu potrebujem naraz niekde odbočiť alebo chcem rýchlo prebehnúť cez cestu - vtedy inštinktívne fungujem v európskom režime :) Na bicykli sa tu síce jazdí dobre, lebo väčšinou sú po meste vyhradené pruhy pre bicykle, ale pár krát som už zatáčal v križovatke omylom do protismeru.

Brzdy na bicykli

To by ma fakt nenapadlo, že ešte aj brzdy na bicykloch tu majú naopak. Pravou rukou sa brzdí predné koleso a ľavou zadné. Zistil som to až počas jazdy na požičanom bicykli :)

Opaľovací krém

Toto by som asi zaradil ako jedinú vec, čo mi fakt vadí. Človek sa tu musí natierať opaľovacím krémom hrozne často (a minimálne 50tkou). Nanešťastie je nad Zélandom ozónová diera (alebo len tenká vrstva) a slnko je tu riadne silné. Väčšinu turistov (ak sa nenatrú) spáli už prvý deň, aj keď je pod mrakom. Štatistika úmrtí kvôli rakovine kože hovorí za všetko.

Zima v domoch počas noci

O tomto som už čítal pred príchodom na Zéland, ale aj tak si na to zatiaľ len pomaly zvykám. Novozélandské domy majú tenké steny, okná len s jedným sklom a nie sú celkovo nejak zateplené. Je tu pre nich úplne normálne, že rozdiel dennej a nočnej teploty v dome je naozaj veľký (aspoň teda na môj vkus). Síce nepatrím medzi zimomravých ľudí - väčšinou mi je všade teplo, ale v oboch domoch kde som doteraz býval som sa ráno budil so skrehnutým nosom :D ... a to sa mi doteraz stávalo len keď som spal v horách pod stanom.

Kiwi angličtina

Toto je kapitola sama o sebe. Dorozumieť sa s miestnymi mi dáva niekedy riadne zabrať. Chvíľami ako keby to ani nebolo anglicky. A najviac mi pomôže keď ma miestny pochváli, že mám dobrú angličtinu, ale pokračuje svojou rýchlou divneznejúcou rečou ďalej... :D

🡸 Naspäť

[danielsadventures]

40-hodinový presun na opačnú stranu zemegule

Ako sa dostať na Zéland za nejaký rozumný peniaz? Keďže už mám dačo nalietané, s niekoľkomesačným predstihom som začal hľadať letenky. Hľadal som jednosmernú letenku na Zéland a teda som počítal s tým, že jej cena bude asi tak dve tretiny ceny spiatočnej letenky.

Kombináciou rôznych leteniek som sa vedel dostať na cenu 430 eur ale bolo by to komplikované kvôli tomu, že by som si pri každom prestupe musel znova check-ovať batožinu a tak som sa rozhodol, že letenku kúpim cez portál CzechKiwis, ktorí majú vyjednané lepšie ceny s Austrian Airlines a Air New Zealand a vedeli mi zohnať letenku za 500 eur.

Vďaka tomu som to mal na jednu rezerváciu a počas prestupov na letiskách som sa nemusel starať o batožinu a tiež som mal isté to, že aj keby niektorý z letov meškal, do cieľa sa dostanem bez zbytočných komplikácii.

Tak ako vidno na obrázku, letel som Praha, Viedeň, Šanghai, Auckland, Christchurch a od prvého odletu po posledný prílet aj s prestupmi to bolo 40 hodín 10 minút. Ak by som do toho ale zarátal aj cestu z Popradu a noc na pražskom letisku (pretože to bol najmenej komplikovaný spoj do Prahy tak aby som stíhal ranný odlet), cesta z Popradu do Christchurch mi trvala 56 hodín. Okrem toho, časový posun medzi Slovenskom a Zélandom bol v tom čase 11 hodín a teraz keď sa na Slovensku zmenil čas tak je to 12 hodín.

Povolenú váhu do lietadla som mal 23kg plus 7kg príručná batožina. Baliť sa na rok, 4 ročné obdobia a zahrnúť do toho turistickú výbavu aj normálnu “mestskú” výbavu dalo celkom zabrať. Ale to som ešte nevedel ako mi dá zabrať cesta z domu na popradskú vlakovú stanicu... :)

Na tejto fotke už stojím, ale nasadiť si ten batoh na chrbát... to bola celkom komédia :) Celé to teleso na mojom chrbte vážilo 30 kg a to by nebolo až tak hrozné, problém bol v tom, že keď 60-kilový človek nesie 30-kilový batoh zrazu sa z chôdze stáva riadne namáhavá činnosť, pri ktorej neustále hrozí strata rovnováhy... podobne som sa cítil keď som asi s 8-kilovým batohom zdolával himalájske sedlo Thorung La, ktoré ale bolo v nadmorskej výške 5400 m n.m. haha.

Po tom čo som prišiel na vlakovú stanicu a na lavičke ma skoro preklopilo na chrbát, pochopil som, že v Christchurch si asi (namiesto plánovanej 4-kilometrovej prechádzky z letiska na ubytko) radšej doprajem taxi. Neskôr som z finančných dôvodov uprednostnil mestskú hromadnú dopravu ($8.5 za bus vs. $50 za taxi).

V Šanghaji som počas 8-hodinového prestupu neplánoval opustiť letisko keďže som tu bol už minulý rok, ale stretol som na tom istom lete 2 Češky, ktoré chceli ísť pozrieť do mesta a hodil sa im niekto, kto to tam už trochu pozná. Jedna z nich mi zaplatila lístok na metro, nakoľko som nemal žiadnu menšiu hotovosť, ktorú by sa dalo zmeniť na čínske jeny... ale tých 1.8 eura za cestu metrom do centra Šanghaja aj späť - to sa dá :). 

Väčšinu všetkých letov som prespal, pri jednom som dokonca zaspal už pred vzlietnutím, takže taký zaujímavý highlight boli asi len novozélandské vína, ktoré podávali na palube lietadla zo Šanghaja do Aucklandu. Boli vynikajúce! A celkovo služby Air New Zealand aj jedlo boli výborné.

Pri vstupe na územie Nového Zélandu na Working Holiday víza vám môžu skontrolovať, či máte požadovaných 4200 novozélandských dolárov na účte (jediná z tých “nepríjemných” podmienok víz). Ideálne riešenie je našetriť si tieto peniaze pred odletom, menej ideálne riešenie je požičať si peniaze od niekoho, kto vám ich pošle na účet a vy mu ich po prílete na Zéland vrátite... a niektorí to robia aj tak, že to risknú a dúfajú, že ich neskontrolujú... Tieto kontroly robia len občas, ale určite by som tú tretiu možnosť neskúšal, lebo v takom prípade vás pošlú domov prvým lietadlom.

Po prílete do Aucklandu som si musel vyzdvihnúť batožinu a prejsť cez novozélandskú biosecurity, kde zvykne byť problém hlavne špinavé turistické vybavenie a jedlo (snažia sa zabrániť tomu aby sa na ostrov dostali akékoľvek semená rastlín alebo nejaké iné veci, ktoré by sa tu mohli rozmnožiť...). Po krátkom vysvetlení, že všetky topánky som vyumýval, som cez skener prešiel bez toho aby som musel vybalovať veci z batohu a tak som sa rovno presunul na vnútroštátny terminál odkiaľ som už chytil svoje posledné lietadlo do najväčšieho mesta na južnom ostrove - Christchurch.

Oblaky sa rozplynuli až keď sme preleteli nad južný ostrov. A tie výhľady boli dychberúce. Bolo vidieť celé južné Alpy a aj najvyšší vrch tohto 500-kilometrového pohoria, Mount Cook 3724 m n. m.

Po pristátí potešilo príjemných jarných 19 stupňov a našťastie teda, aj ten autobus, ktorý ma doviezol neďaleko ubytka, ktoré som si rezervoval cez Airbnb na prvé 2 týždne.

Cesta to bola síce dlhá, ale už tie nádherné výhľady z lietadla ma uistili v tom, že som na správnom mieste :)

🡸 Naspäť

[danielsadventures]

Ako to celé začalo

Nápad navštíviť Zéland som mal v hlave už roky, ale pred tým než som začal cestovať som ho nejak automaticky (dalo by sa povedať) zaradil do kategórie “možno raz na dôchodku” :). Postupom času som stále častejšie počúval o ľudoch, ktorí tam boli a aj som veľa takých ľudí stretol na cestách po Ázii a tak sa tento nápad postupne dostal do kategórie “v blízkej budúcnosti”.

Keďže Zéland je drahá krajina a tiež doletieť tam je drahé, ideálne riešenie pre mladého človeka s minimálnym obnosom peňazí sú tzv. Working Holiday víza.

Keď človek získa tieto víza, môže rok cestovať a pracovať na Zélande (klasické turistické vízum je len na 3 mesiace a nedá sa naňho pracovať). Výhodou je, že na Zélande sa dá nájsť sezónne práce na ovocných sadoch alebo aj v rôznych iných odvetviach a minimálna mzda je tu pre tento rok $15.75 (a každým rokom stúpa o cca $0.5). Takže to vychádza tak, že ak človek míňa rozumne môže pol roka zarábať a pol roka cestovať.

Má to však jeden háčik. Tieto víza sú ročne udelené len 100 Slovákom. (Len pre porovnanie, Češi majú kvótu 1200 víz ročne a takí Nemci, Angličania, Íri to majú neobmedzene).

Získanie víz je vpodstate len časová súťaž, kto prvý príde, ten prvý berie. Ak sa človek dostane až k platbe (poplatok za víza je cca 122eur) tak má prakticky vyhrané. Tu poteší fakt, že nemôže nastať situácia, že by človek zaplatil ale víza nedostal.

Dostať sa však medzi prvú stovku nie je vôbec jednoduché. Po spustení registrácie sú stránky preťažené a vplňovanie údajov zdĺhavé... 

Rozhodol som sa, že to skúsim a tak som v presný čas registrácie (1. mája 00:00 slovenského času) začal vyplňovať údaje a sám som bol šokovaný tým, že za 6 minút som sa dostal až k platbe. (Online prihláška má niekoľko častí a každú treba vypĺňať a ukladať zvlášť, čo v praxi vyzerá tak, že kým sa človek prepne z jednej časti do druhej, trvá to desiatky sekúnd alebo aj viac.) Určite tu zohralo rolu nejaké to šťastie ale do veľkej miery mi pomohlo to, že som to trénoval na anglických vízach pár dní pred tým :D ...a určite mi nahralo do karát aj to, že ako informatik trávim za počítačom veľa času... (nepoužil som ale žiadne automatizované mechanizmy, takže to isté by po lepšej príprave zvládol aj užívateľ typu “zapnem film, pošlem mail”).

Horšie sú na tom Češi, oni zvyknú novozélandské servery preťažiť takým spôsobom, že vyplňovanie prihlášky trvá často aj niekoľko hodín.

Po pár dňoch som dostal oficiálne potvrdenie z imigračného, že mi víza boli udelené a vtedy do už bolo jasné, ide sa na Zéland! :)

(Od dátumu udelenia víz má človek rok na to aby na Zéland vycestoval. Od prvého vstupu na NZ sa potom začne počítať rok, počas ktorého môžete NZ opustiť a znova sa vrátiť, koľkokrát chcete - podrobnosti víz tu.)

🡸 Naspäť

[danielsadventures]

New Zealand

20. októbra 2017 som priletel na Nový Zéland. Tentokrát to bolo s jednosmernou letenkou a viac ako 4-kilogramovým batohom, takže tu nejaký ten čas strávim. Plánujem sem pridávať fotky a zaujímavosti zo života u protinožcov, približne tak pár krát do mesiaca... uvidíme ako sa mi to bude dariť :)

31/10/17 | Ako to celé začalo

31/10/17 | 40-hodinový presun na opačnú stranu zemegule

11/11/17 | Čo všetko je tu naopak (inak)

12/11/17 | Prvé dni na Zélande

13/11/17 | Christchurch a okolie

20/11/17 | Práca v IT

21/11/17 | Národný park Arthur’s pass

22/11/17 | Jazero Tekapo a vrchol Mistake Peak

06/12/17 | Vianočná nálada vrcholí

[danielsadventures]

Viacero ľudí sa ma pýtalo na to, kde chodím na tie lacné letenky alebo autobusové lístky, preto som spísal krátky návod, ako si nastaviť automatické upozornenia na akčné ponuky cestovania. 

Viac v časti Letenky

[danielsadventures]

Večer sme ešte s Jurijm zašli na jedlo do reštaurácie - niečo typické kyrgyzské ale nepamätám sa ako sa to volalo. Ale bolo to výborné.

Ďalší deň ráno bol môj posledný deň pred odletom a tak som išiel späť do Biškeku. Išli sme spolu s Jurijm, pretože sa chystal do divadla a zavolal ma, či sa nechcem pridať.

Cestou do Biškeku - pri jazere Issyk-Kul.

V Biškeku sa medzičasom roztopil všetok sneh a ľad a “chodníky” vyzerali takto nejak... bolo to celkom vtipné, lebo tu sme si kráčali bahnom a za 20 minút na to sme už boli v divadle. Trochu som sa bál toho, že tam budem vyčnievať v zablatených pohorách, rifliach a tričku, ale ľudia to tu s oblečením do divadla moc nehrotia, takže som zapadol do davu :).

Divadlo bolo pre mňa super zakončením poznávania Kyrgyzskej kultúry. Okrem toho, že počas predstavenia hrala živá hudba a rôzne tradičné kyrgyzské hudobné nástroje, bolo 90% predstavenia v Ruštine, takže som aj celkom pochytil pointu :)

Po divadle som ešte strávil nejaký čas s Jurijho známimi a potom ma hodili na letisko, pretože mi to letelo skoro ráno...

Kyrgyzstan na mňa spravil skvelý dojem, a aj keď to bolo len 10 dní aj s cestou, určite sa tu chcem raz vrátiť :)

(môj celkový rozpočet bol 120 eur letenka + 100 eur všetky ostatné náklady)

[danielsadventures]

Tretí deň treku.

Ráno bolo parádne počasie. Vyšlo slnko a nefúkal vietor.

Náš stan vľavo v rohu...

Raňajky uvarené ešte z pohodlia spacáku...

Posupne sme sa vybrali smerom dole, do údolia.

Ťažké bolo odísť... tie výhľady boli naozaj famózne.

Cestou dole do údolia bolo zasa viacero miest kde sme sa brodili snehom, ale dolu kopcom to už nebol problém.

V údolí, kopy kravského trusu, ktoré slúži ako palivo.

K včeru sme zišli dole do dediny a odtiaľ sme ešte pešo šlapali na hlavnú cestu, kde sme si odchytili maršrutku späť do Karakola.

Pohľad späť do hôr odkiaľ sme prišli. Náš vrchol je už ďaleko za týmito horami...

[danielsadventures]

Druhý deň treku.

Ráno sme sa nejak neponáhľali, stan sme balili s východom slnka ale zahriať chodidlá, to bola fuška. Našťastie sme dlho nešlapali v snehu a niektoré miesta boli zasa vyšlapané od stáda oviec, ktoré tadiaľ včera prešlo.

Na vrchol nevedie nijaká turistická cesta, takže sme museli sledovať terén a hľadať si tú najlepšiu cestu. Pre Jurijho to ale nebol problém, keďže sa týmto živý a mal aj viacero alternatívnych GPS trás, ktoré sme mali v zálohe.

Výhľady už cestou boli neuveriteľné. Všade kde sa človek pozrie - hory.

Cesta na vrchol nebola nejak extra náročná, ale tým, že sme ťahali všetko na chrbte, môj batoh mohol mať tak 15kg... tak to nebolo ani úplne easy.

Z miesta kde sme stanovali to bolo cca 1400 výškových metrov na vrchol - 3844 m n. m.

Vrchol nám ponúkol parádny 360 stupňový výhľad a všade kde sa človek pozrie samé hory. Nádhera. Musím povedať, že tieto výhľady konkurovali tomu čo som videl v Himalájach :).

Hore fúkal celkom silný vietor, takže sme sa tam dlho nezdržovali. A tiež boli asi 3 hodiny poobede takže nám veľa svetla neostávalo.

Pôvodne sme sa chceli dostať ďalej, nižšie ale zostup nám trval celkom dlho a tak sme to nakoniec zakotvili v nejakzch 3300 m n. m. a postavili stan.