duriandosveta - Tumblr blog

duriandosveta · 9 years

Text

Selamat hari raya!

Zajtra je koniec ramadánu a to znamená ešte viac jedla. Moslimovia po celom svete oslavujú koniec pôstneho mesiaca a tento deň volajú Hari Raya Aidilfitri (inde aj ako Eid Al-Fitr).Schádzajú sa rodiny, domy sa otvárajú náhodným okoloidúcim a všade sa bude ponúkať slávnostné jedlo.

Malajzia je kultúrny kotlík gulášu a stále sa tam niečo oslavuje. A keďže je táto krajina taká zmeska všeličoho možného, jasne sa to odráža hlavne v jedle.

Malajzijci jedlom žijú, jedna z prvých fráz, ktorou vás uvítajú je, či ste už jedli “sudah makan”?

Takže selamat hari raya - alebo poďme oslavovať!

Na mnohým stoloch nebude chýbať ani preslávené hovädzie rendang, ktoré, keď sa podarí, je jednou explóziou chuti.

Do prípravy ide všeličo: rímska rasca, fenikel, koriander, citrónová tráva, galgán, zázvor, limetkové listy, čili, tamarind, opekaný kokos,...

Podáva sa s ryžou, napríklad v lepkavej verzii prirpravovanej v banánových listoch - lontong.

A výsledok vyzerá asi ako je postnuté vyššie

#hariraya malaysianfood jedlo malajzia

0 notes

duriandosveta · 11 years

Text

Aj v Thajsku majú duriany - tentokrát o Bangkoku

Ok, takže toto mal byť mikroblog o Malajzii, ale asi to bude aj o mojich cestách necestách...Napokon, Thajsko tuším vedie v tabuľke exportu durianu, ale o tých durianoch inokedy (keď bude sezóna...najbližšie v júli tuším).

V Thajsku som už bola veľakrát (moja rodina kedysi bývala na malajzijsko-thajskom pohraničí, kde sa muchy otáčajú, ale zase sa to tam ligoce zelenými poľami ryže, eňo-ňuňo:), ale v Bangkoku ako v meste nikdy. Tak som to pri svojej n-tej ceste do tejto časti sveta chcela napraviť.

A tu je môj záznam:

Bola som v Bangkoku. Konečne. Prvý krát v živote vo svojich 32-rokoch. To nie je asi nič nezvyčajné, veľa ľudí v mojom veku (a vôbec) v Bangkoku nebolo.

Ale ja sa takpovediac okolo Bangkoku motám už od svojich temer 11 rokoch. Teda pardon, bola som v Bangkoku zopár krát...ale len na letisku...na tom starom, ktoré je dnes to nízkonákladovkové, čo som si uvedomila až keď som sa z neho odliepala smerom na Penang.

O Penangu chcem toho napísať mnoho-premnoho, pretože je to podľa mňa skvelé miesto (raz sa tam chcem usadiť..na staré kolená...), ale dnes to bude o Bangkoku.

Naučila som sa nemať očakávania, len jemné predstavy o tom, ako by miesto malo vyzerať.

O Bangkoku som si myslela, že je to riadne veľké mestisko mravenisko a aj je, ale pôsobilo na mňa aj útulným dojmom. Hlavne, keď som sa usadila na prvých pár dní vo štvrti Banglamphu pri vode (a to som ešte netušila, že som len kúsok od miesta, kde som až tak moc nechcela ísť - Kao San Rd).

Rozhodla som sa len tak nasávať a nejako sa neznásilňovať turistickými „musíš to vidieť“...

A tak som sa nechala zviesť riekou. Nie som veľmi vodná – teda som, ale mám rada pokojné vody, ktoré nekolíšu, lebo ako som šokovane zistila prednedávnom v pokojnom juhočínskom mori, viem mať morskú chorobu aj lehnením na nafukovačke na miernych vlnkách (?!).

Ale tá bangkokská rieka s magickým názvom Chao Phraya je podľa mňa úplne super... Na inú dopravu som počas toho týždenného pobytu v meste nedala dopustiť, len po rieke!

Teda, ba! Úplnou zhodou náhod som sa ocitla v spoločnosti mojich rodákov nielen z krajiny, ale aj mesta na Slovensku a tí mali naplánované nočné bicyklovanie po Bangkoku a že či idem. A ja že idem, jasné... V Londýne sa takpovediac na bicykel bojím sadnúť a tu sa idem púšťať do nočnej dopravy ázijskej metropoly s mojím jemne astigmatickým videním. Ale nebola som v tom sama a bolo to super...asi sa k tomu vrátim v jednej oddelenej kapitolke, lebo si to chcem tak detailne uchovať v pamäti.*CYKLOODBOČKA

A tak sa delím s mojimi pocitmi a fotkami o tomto super veľkomeste

Bangkok, asi ako každé veľké mesto, má niekoľko tvárí – tú riečnu, tú downtownovú s nadzemným metrom, dlhosiahlymi bulvármi a obrovskými shopping centrami, tú večernú, kde obchody zatvárajú skoro, ale nočné trhy ho sem tam riadne oživujú, tú výbušnú, politizujúcu a protestujúcu...

Je to božsky sparné mesto – teda aspoň v novembri bolo, ani kvapka dažďa

Všade bolo čisto a vyupratované, všade plno ak nie zelene, tak aspoň kvetov, pozametané, poumývané

Napriek tej “povere”, že Thajsko je zem úsmevov, som sa presvedčila, že minimálne Bangkokčania vedia byť aj dosť odmeraní…teda nie odmeraní, pretože sú uslužní a aj sa usmejú, ale vedia davit taký ten poker ksicht, mnohí z nich…absolútne som v ich tvárach nevedela čítať…ale nebolo to úplne nepríjemné, skôr kuriózne

počet bankomatov na meter štvorcový...niekto to tam vo veľkom musí sponzorovať, neuveriteľné množstvo aj na neočakávaných miestach

Thajská masáž ruuuulleeez…akože na každom kroku – ísť na thajskú masáž bolo ako ísť sa najesť…všade dostatok a v dobrej kvalite

Jedlo – super a všade za babku…a ja priam zbožňujem pálivé jedlo, ale teda klobúk dole pred odolnosťou thajských podnebí…dobrý detox to bol, myslím…

ešte k tomu jedlu - thajci, ako sa zdá podľa počtu pojazdných grilovní, milujú grilované veci...úžasné, šťavnaté mäsko na paličke moo ping, sukulentné bravčové guľky, klobásky, ryby, kalamáre! len na to by som mohla fungovať celý deň...

Čo ešte…Bangkokčania radi čítajú…hlavne na tom riekobuse som to odpozorovala…skoro ako v londýnskom metre…

Ja ľúbim jazyky…ale v thajčine som moc nedávala…možno som nemala čas to vstrebať

V každom prípade, času bolo málo, musím sa tam vrátiť…už len kvôli tomu, aby som vystúpila na Wat Arun, vrátila sa na víkendový trh Chatuchak (musím, toľko pekných zbytočností mi chýba, ani som netušila) a celkovo len tak nasávala atmosféru tohto príjemného obra

#bangkok #banglamphu #thajsko #poriekevbangkoku

0 notes