geetashloak
geetashloak
श्रीमद्भगवतगीता
162 posts
Perday one shloak of Geeta from 2.35.Rest are available on my instagram page www.instagram.com/geetashloak
Don't wanna be here? Send us removal request.
geetashloak · 5 years ago
Photo
Tumblr media
अयं भगवद्गीतायाः पञ्चमोध्यायस्य कर्मसंन्यासयोगस्य पञ्चमः श्लोकः । 🚩🚩श्रीमद्भगवद्गीता अध्याय 5 श्लोक 5 Bhagvad Gita Chapter 5 Verse 5🚩🚩 Follow @geetashloak 🌺🌺If you like our work then share us.🌺🌺 अन्वयः यत् स्थानं साङ्ख्यैः प्राप्यते तत् योगैः अपि गम्यते । यः साङ्ख्यं च योगं च एकं पश्यति सः पश्यति । . . . अर्थः ज्ञानिभिः सन्न्यासिभिः यत् स्थानं प्राप्यते तदेव स्थानं कर्मयोगिभिः अपि प्राप्यते । यः ज्ञानयोगं कर्मयोगं च समानप्रयोजनं पश्यति सः एव सम्यक् पश्यति, नान्यः । . . . The level which is reached by wisdom is attained through right action as well. He who perceives that the two are one, knows the truth. ______________________ #karmsanyaasyoga #geetashloak #dailysanskritam #gitaupdesh #sanskrit #gitaquotes #sanskritshlok #India (at Vrindavan dham) https://www.instagram.com/p/CFJPCRjAWPl/?igshid=rjbqi06nffr2
0 notes
geetashloak · 5 years ago
Video
अयं भगवद्गीतायाः पञ्चमोध्यायस्य कर्मसंन्यासयोगस्य चतुर्थः श्लोकः । 🚩🚩श्रीमद्भगवद्गीता अध्याय 5 श्लोक 4 Bhagvad Gita Chapter 5 Verse 4🚩🚩 Follow @geetashloak 🌺🌺If you like our work then share us.🌺🌺 अन्वयः बालाः साङ्ख्ययोगौ पृथक् प्रवदन्ति, प��्डिताः न । एकम् अपि सम्यक् आस्थितः उभयोः फलं विन्दते । . . . अर्थः कर्मसंन्यासः कर्मयोगः च पृथक् इति ये वदन्ति ते नूनं बालाः । ज्ञानिनः कदापि तथा न वदन्ति । यतः तयोः एकतरस्य आचरणेन मानवः उभयोः अपि फलं प्राप्नोति । . . . The childish, and not the wise, proclaim the paths of knowledge and the Yoga as different. He, who has properly resorted to even one [of these two], gets the fruit of both. ______________________ #karmsanyaasyoga #geetashloak #dailysanskritam #gitaupdesh #sanskrit #gitaquotes #sanskritshlok #India (at Mathura Vrindavan - Home of Lord Krishna) https://www.instagram.com/p/CFEXgAAA3yI/?igshid=1gryrqvgbl2l6
0 notes
geetashloak · 5 years ago
Photo
Tumblr media
अयं भगवद्गीतायाः पञ्चमोध्यायस्य कर्मसंन्यासयोगस्य तृतीयः श्लोकः । 🚩🚩श्रीमद्भगवद्गीता अध्याय 5 श्लोक 3 Bhagvad Gita Chapter 5 Verse 3🚩🚩 Follow @geetashloak 🌺🌺If you like our work then share us.🌺🌺 अन्वयः महाबाहो ! यः न द्वेष्टि न काङ्क्षति सः नित्यसन्न्यासी ज्ञेयः । निर्द्वन्द्वः बन्धात् सुखं प्रमुच्यते । . . . अर्थः हे अर्जुन ! यः अन्यान् न द्वेष्टि, किञ्चिदपि न काङ्क्षति सः कर्मयोगी नित्यसन्न्यासी इति ज्ञातव्यम् । रागद्वेषशून्यः सः सुखेन कर्मबन्धात् मुक्तो भवति । . . . He should be known as a perpertual Sannyasi who neither hates nor desires; for, free from the pairs of opposites, O mighty-armed Arjuna, he is easily set free from bondage. ______________________ #karmsanyaasyoga #geetashloak #dailysanskritam #gitaupdesh #sanskrit #gitaquotes #sanskritshlok #harekrishna #guru #krishna #god #krishna #bhagavadgita #bhagwadgita #radhe #jayshreekrishna #bhagwadgita #radheshyam #radhey #harekrishna #shrikrishna #shriradhe #geetashloak #lordkrishna #harekrishna🙏 #kurukshetra #dwarka #vrindavan #sanskritsewa (at Mathura Vrindavan - Home of Lord Krishna) https://www.instagram.com/p/CFB14whgT7q/?igshid=i0stjh0l71t3
0 notes
geetashloak · 5 years ago
Photo
Tumblr media
अयं भगवद्गीतायाः पञ्चमोध्यायस्य कर्मसंन्यासयोगस्य द्वितीयः श्लोकः । 🚩🚩श्रीमद्भगवद्गीता अध्याय 5 श्लोक 2 Bhagvad Gita Chapter 5 Verse 2🚩🚩 Follow @geetashloak 🌺🌺If you like our work then share us.🌺🌺 अर्जुनके प्रश्नका निर्णय करनेके लिये भगवान् अपना अभिप्राय बतलाते हुए बोले संन्यास कर्मोंका परित्याग और कर्मयोग उनका अनुष्ठान करना ये दोनों ही कल्याणकारक अर्थात् मुक्तिके देनेवाले हैं। यद्यपि ज्ञानकी उत्पत्तिमें हेतु होनेसे ये दोनोंही कल्याणकारक हैं तथापि कल्याणके उन दोनों कारणोंमें ज्ञानरहित केवल संन्यासकी अपेक्षा कर्मयोग श्रेष्ठ है। . . . Ubhau, both, to be sure; sannyasah, renunciation of actions; ca, and; karma-yogah, Karma-yoga-their performance-; nihsreyasa-karau, lead to Liberation. Though both lead to Liberation by virtue of being the cause of the rise of Knowledge, even then, tayoh, between the two which are the causes of Liberation; Karma-yoga, tu, however; visisyate, excels; karma-sannyasat, over mere renunciation of actions. Thus He extols Karma-yoga. [Karma-yoga is better than renunciation of actions that is not based on Knowledge.]  . . . ______________________ #karmsanyaasyoga #geetashloak #dailysanskritam #gitaupdesh #sanskrit #gitaquotes #gitaquotes #sanskritshlok #harekrishna #guru #krishna #god #krishna @geeta_updesh_ @geeta_updes #bhagwadgita #radhe #jayshreekrishna #bhagwadgita #radheshyam #radhey #harekrishna #shrikrishna #shriradhe #geetashloak #lordkrishna #harekrishna🙏 #kurukshetra #dwarka #vrindavan #sanskritsewa (at Mathura Vrindavan - Home of Lord Krishna) https://www.instagram.com/p/CE_FnYDATwG/?igshid=177bujpv5fz9t
0 notes
geetashloak · 5 years ago
Photo
Tumblr media
अयं भगवद्गीतायाः पञ्चमोध्यायस्य कर्मसंन्यासयोगस्य प्रथमः श्लोकः । 🚩🚩श्रीमद्भगवद्गीता अध्याय 5 श्लोक 1 Bhagvad Gita Chapter 5 Verse 1🚩🚩 Follow @geetashloak If you like our work then share us. अर्जुन उवाच संन्यासं कर्मणां कृष्ण पुनर्योगं च शंससि। यच्छ्रेय एतयोरेकं तन्मे ब्रूहि सुनिश्चतम्।। . . .  . अर्जुन बोलेः हे कृष्ण ! आप कर्मों के संन्यास की और फिर कर्मयोग की प्रशंसा करते हैं | इसलिए इन दोनों साधनों में से जो एक मेरे लिए भली भाँति निश्चित कल्याणकारक साधन हो, उसको कहिये | . . . . Arjuna said Renunciation of actions, O Krishna, Thou praisest, and again Yoga. Tell me conclusively that which is the better of the two. . . . . ______________________ #karmsanyaasyoga #geetashloak #dailysanskritam #gitaupdesh #sanskrit #gitaquotes #sanskritshlok #harekrishna #guru #krishna #god #krishna #bhagavadgita #bhagwadgita #radhe #jayshreekrishna #bhagwadgita #radheshyam #radhey #harekrishna #shrikrishna #shriradhe #geetashloak #lordkrishna #harekrishna🙏 #kurukshetra #dwarka #vrindavan #sanskritsewa (at Mathura Vrindavan - Home of Lord Krishna) https://www.instagram.com/p/CE9LTz7AxD3/?igshid=3mnnllxwhl21
0 notes
geetashloak · 5 years ago
Video
🚩🚩जय भगवद्गीते🚩🚩 अयं भगवद्गीतायाः चतुर्थोध्यायस्य ज्ञानकर्मसंन्यासयोगस्य द्विचत्वारिंश्त्तमः श्लोकः । श्रीमद्भगवद्गीता अध्याय 4 श्लोक 42 Bhagvad Gita Chapter 4 Verse 42 Follow @geetashloak If you like and appreciate our work then share it to your friend circle and family. भारत ! तस्मात् अज्ञानसम्भूतम् आत्मनः हृत्स्थम् एनं संशयं ज्ञानासिना छित्त्वा उत्तिष्ठ । योगम् आतिष्ठ । . . . . . .............अर्थः.............. हे भारत ! अतः अज्ञानेन समुत्पन्नं बुद्धिस्थितं संशयं ज्ञानरूपेण खड्गेन छित्त्वा निष्कामकर्म आचर । युद्धार्थं च सन्नद्धो भव । . . . .#gyaankarmsanyaasyoga #geetashloak #dailysanskritam #gitaupdesh #sanskrit #bhagwadgita #sanskritshlok #harekrishna #guru #krishna #god #krishna #bhagavadgita #bhagwadgita #radhe #jayshreekrishna #bhagwadgita #radheshyam #radhey #harekrishna #shrikrishna #shriradhe #geetashloak #lordkrishna #harekrishna🙏 #kurukshetra #dwarka #vrindavan #sanskritsewa (at Mathura Vrindavan - Home of Lord Krishna) https://www.instagram.com/p/CE6TRiRAlfH/?igshid=1o9zwk2162pah
0 notes
geetashloak · 5 years ago
Photo
Tumblr media
🚩🚩जय भगवद्गीते🚩🚩 श्रीमद्भगवद्गीता अध्याय 4 श्लोक 40 Bhagvad Gita Chapter 4 Verse 40 Follow @geetashloak 🌺🌺🌸🌸 🚩🚩If you like our work then share us please.🚩🚩 *आदिगुरु श्री शंकराचार्य जी के अनुसार* ---------- अज्ञश्च अनात्मज्ञश्च अश्रद्दधानश्च गुरुवाक्यशास्त्रेषु अविश्वासवांश्च संशयात्मा च संशयचित्तश्च विनश्यति। अज्ञाश्रद्दधानौ यद्यपि विनश्यतः न तथा यथा संशयात्मा। संशयात्मा तु पापिष्ठः सर्वेषाम्। कथम् नायं साधारणोऽपि लोकोऽस्ति। तथा न परः लोकः। न सुखम् तत्रापि संशयोत्पत्तेः संशयात्मनः संशयचित्तस्य। तस्मात् संशयो न कर्तव्यः।। . . . .. इस विषयमें संशय नहीं करना चाहिये क्योंकि संशय बड़ा पापी है। कैसे सो कहते हैं जो अज्ञ यानी आत्मज्ञानसे रहित है जो अश्रद्धालु है और जो संशयात्मा है ये तीनों नष्ट हो जाते हैं। यद्यपि अज्ञानी और अश्रद्धालु भी नष्ट होते हैं परंतु जैसा संशयात्मा नष्ट होता है वैसे नहीं क्योंकि इन सबमें संशयात्मा अधिक पापी है। अधिक पापी कैसे है ( सो कहते हैं ) संशयात्माको अर्थात् जिसके चित्तमें संशय है उस पुरुषको न तो यह साधारण मनुष्यलोक मिलता है न परलोक मिलता है और न सुख ही मिलता है क्योंकि वहाँ भी संशय होना सम्भव है इसलिये संशय नहीं करना चाहिये। . . . . . . Ajnah, one who is ignorant, who has not known the Self; and asradda-dhanah, who is faithless; [Ast. adds here: guruvakya-sastresu avisvasavan, who has no faith in the instructions of the teacher and the scriptures.-Tr.] and samsaya-atma, who has a doubting mind; vinasyati, perishes. Although the ignorant and the faithless get ruined, yet it is not to the extent that a man with a doubting mind does. As for one with a doubting mind, he is the most vicious of them all. How? Na ayam lokah, neither this world which is familiar; na, nor also; parah, the next world; na sukham, nor happiness; asti, exist; samsaya-atmanah, for one who has a doubting mind. For doubt is possible even with regard to them! Therefore one should not entertain doubt. . . . #gyaankarmsanyaasyoga #geetashloak #dailysanskritam #gitaupdesh #sanskrit #bhagwadgita #sanskritshlok #harekrishna #guru #krishna #god #krishna #bhagavadgita #bhagwadgita #radhe #jayshreekrishna #bhagwadgita #radheshyam #radhey #harekrishna #shrikrishna #shriradhe #geetashloak #lordkrishna #harekrishna🙏 #kurukshetra #dwarka (at Mathura Vrindavan - Home of Lord Krishna) https://www.instagram.com/p/CE11JlSA2Xm/?igshid=16a1caw7hv4c5
0 notes
geetashloak · 5 years ago
Photo
Tumblr media
🚩🚩जय भगवद्गीते🚩🚩 श्रीमद्भगवद्गीता अध्याय 4 श्लोक 39 Bhagvad Gita Chapter 4 Verse 39 Follow @ www.instagram.com/geetashloak 🌺🌺🌸🌸 🚩🚩If you like our work then share us please.🚩🚩 *आदिगुरु श्री शंकराचार्य जी के अनुसार* ---------- श्रद्धावान् श्रद्धालुः लभते ज्ञानम्। श्रद्धालुत्वेऽपि भवति कश्चित् मन्दप्रस्थानः अत आह तत्परः गुरूपासदनादौ अभियुक्तः ज्ञानलब्ध्युपाये श्रद्धावान्। तत्परः अपि अजितेन्द्रियः स्यात् इत्यतः आह संयतेन्द्रियः संयतानि विषयेभ्यो निवर्तितानि यस्य इन्द्रियाणि स संयतेन्द्रियः। य एवंभूतः श्रद्धावान् तत्परः संयतेन्द्रियश्च सः अवश्यं ज्ञानं लभते। प्रणिपातादिस्तु बाह्योऽनैकान्तिकोऽपि भवति मायावित्वादिसंभवात् न तु तत् श्रद्धावत्त्वादौ इत्येकान्ततः ज्ञानलब्ध्युपायः। किं पुनः ज्ञानलाभात् स्यात् इत्युच्यते ज्ञानं लब्ध्वा परं मोक्षाख्यां शान्तिम् उपरतिम् अचिरेण क्षिप्रमेव अधिगच्छति। सम्यग्दर्शनात् क्षिप्रमेव मोक्षो भवतीति सर्वशास्त्रन्यायप्रसिद्धः सुनिश्चितः अर्थः।। . . . .. जिसके द्वारा निश्चय ही ज्ञानकी प्राप्ति हो जाती है वह उपाय बतलाया जाता है श्रद्धावान् श्रद्धालु मनुष्य ज्ञान प्राप्त किया करता है। श्रद्धालु होकर भी तो कोई मन्द प्रयत्नवाला हो सकता है इसलिये कहते हैं कि तत्पर अर्थात् ज्ञानप्राप्तिके गुरुशुश्रूषादि उपायोंमें जो अच्छी प्रकार लगा हुआ हो। श्रद्धावान् और तत्पर होकर भी कोई अजितेन्द्रिय हो सकता है इसलिये कहते हैं कि संयतेन्द्रिय भी होनाचाहिये। जिसकी इन्द्रियाँ वशमें की हुई हों यानी विषयोंसे निवृत्त कर ली गयी हों वह संयतेन्द्रिय कहलाता है। जो इस प्रकार श्रद्धावान् तत्पर और संयतेन्द्रिय भी होता है वह अवश्य ही ज्ञानको प्राप्त कर लेता है। जो दण्डवत्प्रणामादि उपाय हैं वे तो बाह्य हैं और कपटी मनुष्यद्वारा भी किये जा सकते हैं इसलिये वे ( ज्ञानरूप फल उत्पन्न करनेमें ) अनिश्चित भी हो सकते हैं। परंतु श्रद्धालुता आदि उपायोंमें कपट नहीं चल सकता इसलिये ये निश्चयरूपसे ज्ञानप्राप्तिके उपाय हैं। ज्ञानप्राप्तिसे क्या होगा सो ( उत्तरार्धमें ) कहते हैं ज्ञानको प्राप्त होकर मनुष्य मोक्षरूप परम शान्तिको यानी उपरामताको बहुत शीघ्रतत्काल ही प्राप्त हो जाता है। यथार्थ ज्ञानसे तुरंत ही मोक्ष हो जाता है यह सब शास्त्रों और युक्तियोंसे सिद्ध सुनिश्चित बात है।. Next in comments.... (at Mathura Vrindavan - Home of Lord Krishna) https://www.instagram.com/p/CEy-vHmgLSf/?igshid=1qh5cicyq1fur
0 notes
geetashloak · 5 years ago
Photo
Tumblr media
Swipe to see full shloak pic.... 🚩🚩जय भगवद्गीते🚩🚩 श्रीमद्भगवद्गीता अध्याय 4 श्लोक 38 Bhagvad Gita Chapter 4 Verse 38 Follow @ www.instagram.com/geetashloak 🌺🌺🌸🌸 🚩🚩Turn on post notifications.🚩🚩 न हि ज्ञानेन सदृशं पवित्रमिह विद्यते। तत्स्वयं योगसंसिद्धः कालेनात्मनि विन्दति।। . . . इस लोक में ज्ञान के समान पवित्र क��ने वाला,  निसंदेह,  कुछ भी नहीं है। योग में संसिद्ध पुरुष स्वयं ही उसे (उचित) काल में आत्मा में प्राप्त करता है।। . . . There is nothing in the world so purifying as wisdom; and he who is a perfect saint finds that at last in his own Self. . आदिशंकराचार्य जी के अनुसार------- . . . न हि ज्ञानेन सदृशं तुल्यं पवित्रं पावनं शुद्धिकरम् इह विद्यते। तत् ज्ञानं स्वयमेव योगसंसिद्धः योगेन कर्मयोगेन समाधियोगेन च संसिद्धः संस्कृतः योग्यताम् आपन्नः सन् मुमुक्षुः कालेन महता आत्मनि विन्दति लभते इत्यर्थः।। . . . . . क्योंकि ज्ञानका इतना प्रभाव है इसलिये ज्ञानके समान पवित्र करनेवाला शुद्ध करनेवाला इस लोकमें ( दूसरा कोई ) नहीं है। कर्मयोग या समाधियोगद्वारा बहुत कालमें भली प्रकार शुद्धान्तःकरण हुआ अर्थात् वैसी योग्यताको प्राप्त हुआ मुमुक्ष स्वयं अपने आत्मामें ही उस ज्ञानको पाता है यानी साक्षात् किया करता है। . . . . .  Hi, indeed; na vidyate, there is nothing; pavitram, purifying, sanctifying; iha, here; sadrsam, comparable; jnanena, to Knowledge. Yoga-samsiddhah, one who has become perfected, who as attained fitness through yoga-the seeker after Liberation who has become samsiddhah, purified, qualified; yogena, through the yoga of Karma and the yoga of concentration-; kalena, after a long time; vindati, realizes, i.e. attains; tat, That, Knowledge; verily svayam, by himself; atmani, in his own heart.  . . . . . . #gyaankarmsanyaasyoga #geetashloak #dailysanskritam #gitaupdesh #sanskrit #bhagwadgita #sanskritshlok #harekrishna #guru #krishna #god #krishna #bhagavadgita #bhagwadgita #radhe #jayshreekrishna #bhagwadgita #radheshyam #radhey #harekrishna #shrikrishna #shriradhe #geetashloak #lordkrishna #harekrishna🙏 #kurukshetra #dwarka #vrindavan #sanskritsewa (at Vrindavan dham) https://www.instagram.com/p/CEwd4bbABMP/?igshid=rl4k0tommlhs
0 notes
geetashloak · 5 years ago
Photo
Tumblr media
🚩🚩जय भगवद्गीते🚩🚩 श्रीमद्भगवद्गीता अध्याय 4 श्लोक 37 Bhagvad Gita Chapter 4 Verse 37 Follow @ www.instagram.com/geetashloak 🌺🌺🌸🌸 🚩🚩Turn on post notifications.🚩🚩 यथैधांसि समिद्धोऽग्निर्भस्मसात्कुरुतेऽर्जुन। ज्ञानाग्निः सर्वकर्माणि भस्मसात्कुरुते तथा।। . . .  हे अर्जुन ! जैसे प्रज्वलित अग्नि ईंधनों को सर्वथा भस्म कर देती है, ऐसे ही ज्ञानरूपी अग्नि सम्पूर्ण कर्मों को सर्वथा भस्म कर देती है। . . .  As the blazing fire reduces fuel to ashes, O Arjuna, so does the fire of knowledge reduce all actions to ashes. . आदिशंकराचार्य जी के अनुसार------- . . . यथा एधांसि काष्ठानि समिद्धः सम्यक् इद्धः दीप्तः अग्निः भस्मसात् भस्मीभावं कुरुते हे अर्जुन ज्ञानमेव अग्निः ज्ञानाग्निः सर्वकर्माणि भस्मसात् कुरुते तथा निर्बीजीकरोतीत्यर्थः। न हि साक्षादेव ज्ञानाग्निः कर्माणि इन्धनवत् भस्मीकर्तुं शक्नोति। तस्मात् सम्यग्दर्शनं सर्वकर्मणां निर्बीजत्वे कारणम् इत्यभिप्रायः। सामर्थ्यात् येन कर्मणा शरीरम् आरब्धं तत् प्रवृत्तफलत्वात् उपभोगेनैव क्षीयते। अतो यानि अप्रवृत्तफलानि ज्ञानोत्पत्तेः प्राक् कृतानि ज्ञानसहभावीनि च अतीतानेकजन्मकृतानि च तान्येव सर्वाणि भस्मसात् कुरुते।। . . . . . ज्ञान पापको किस प्रकार नष्ट कर देता है सो दृष्टान्तसहित कहते हैं हे अर्जुन जैसे अच्छी प्रकारसे प्रदीप्त यानी प्रज्वलित हुआ अग्नि ईंधनको अर्थात् काष्ठके समूहको भस्मरूप कर देता है वैसे ही ज्ञानरूप अग्नि सब कर्मोंको भस्मरूप कर देता है अर्थात् निर्बीज कर देता है। क्योंकि ईंधनकी भाँति ज्ञानरूप अग्नि कर्मोंको साक्षात् भस्मरूप नहीं कर सकता इसलिये इसका यही अभिप्राय है कि यथार्थ ज्ञान सब कर्मोंको निर्बीज करनेका हेतु है। जिस कर्मसे शरीर उत्पन्न हुआ है वह फल देनेके लिये प्रवृत्त हो चुका इसलिये उसका नाश तो उपभोगद्वारा ही होगा। यह युक्तिसिद्ध बात है। अतः इस जन्ममें ज्ञानकी उत्पत्तिसे पहले और ज्ञानके साथसाथ किये हुए एवं पुराने अनेक जन्मोंमें किये हुए जो कर्म अभीतक फल देनेके लिये प्रवृत्त नहीं हुए हैं उन सब कर्मोंको ही ज्ञानाग्नि भस्म करता है ( प्रारब्धकर्मोंको नहीं )। . #gyaankarmsanyaasyoga #geetashloak #dailysanskritam #gitaupdesh #sanskrit #bhagwadgita #sanskritshlok #harekrishna #shrikrishna #krishna #god #krishna #bhagavadgita #bhagwadgita #radhe_radhe #jayshreekrishna #bhagwatgita #radheshyam #radhey #harekrishna #shrikrishna #shriradhe #geetashloak #lordkrishna #harekrishna🙏 #radhakrishna (at Vrindavan dham) https://www.instagram.com/p/CEtUtzCgJKa/?igshid=10o8wdu9fbk7y
0 notes
geetashloak · 5 years ago
Photo
Tumblr media
🚩🚩जय भगवद्गीते🚩🚩 श्रीमद्भगवद्गीता अध्याय 4 श्लोक 36 Bhagvad Gita Chapter 4 Verse 36 Follow @geetashloak 🌺🌺🌸🌸 🚩🚩Turn on post notifications.🚩🚩 यज्ज्ञात्वा न पुनर्मोहमेवं यास्यसि पाण्डव। येन भूतान्यशेषेण द्रक्ष्यस्यात्मन्यथो मयि।। . . .  अगर तू सब पापियों से भी अधिक पापी है, तो भी तू ज्ञानरूपी नौका के द्वारा निःसन्देह सम्पूर्ण पाप समुद्र से अच्छी तरह तर जायगा। . . . Be thou the greatest of sinners, yet thou shalt cross over all sin by the ferryboat of wisdom. . . जगद्गुरु स्वामी श्री शंकराचार्य जी के अनुसार::---  अपि चेत् असि पापेभ्यः पापकृद्भ्यः सर्वेभ्यः अतिशयेन पापकृत् पापकृत्तमः सर्वं ज्ञानप्लवेनैव ज्ञानमेव प्लवं कृत्वा वृजिनं वृजिनार्णवं पापसमुद्रं संतरिष्यसि। धर्मोऽपि इह मुमुक्षोः पापम् उच्यते।। . . . .  इस ज्ञान का माहात्म्य क्या है ( सो सुन ) यदि तू पाप करने वाले सब पापियों से अधिक पाप करनेवाला अति पापी भी है तो भी ज्ञानरूप नौका द्वारा अर्थात् ज्ञान को ही नौका बनाकर समस्त पापरूप समुद्रसे अच्छी तरह पार उतर जायगा। यहाँ मुमुक्षु के लिये धर्म भी पाप ही कहा जाता है। . . . . Api cet asi, even if you be; papa-krt-tamah, the worst sinner, extremely sinful; sarvhyah, among all; paphyah, the sinners (papa, lit. sin, means here sinner) ; still santarisyasi, you will cross over; sarvam, all; the vrjinam, wickedness, the ocean of wickedness, sin; [Ast. reads papa-samudram, (ocean of sin) in place of papam.-Tr.] jnana-plavena eva, with the raft of Knowledge alone, by using Knowledge alone as a float. Here [Here, in the scriptures imparting spiritual instructions.], righteousness (formal religious observance), too, is said to be an evil in the case of one aspiring for Liberation. . . . . #gyaankarmsanyaasyoga #geetashloak #dailysanskritam #gitaupdesh #sanskrit #bhagwadgita #sanskritshlok #harekrishna #shrikrishna #krishna #god #sanskrit #bhagavadgita #bhagwadgita #radhe_radhe #jayshreekrishna #bhagwatgita #radheshyam #radhey #harekrishna #shrikrishna #shriradhe #geetashloak #lordkrishna #harekrishna🙏 #radhakrishna #radheradhe #radhekrishna #dwarka #vrindavan #mathura #jaishrikrishna #jaishreekrishna #india (at Mathura Vrindavan - Home of Lord Krishna) https://www.instagram.com/p/CEqtI-OggrI/?igshid=1it5x2ggqj1k4
0 notes
geetashloak · 5 years ago
Photo
Tumblr media
🚩🚩जय भगवद्गीते🚩🚩 श्रीमद्भगवद्गीता अध्याय 4 श्लोक 35 Bhagvad Gita Chapter 4 Verse 35 Follow @geetashloak 🌺🌺🌸🌸 🚩🚩Turn on post notifications.🚩🚩 अयं भगवद्गीतायाः चतुर्थोध्यायस्य ज्ञानकर्मसंन्यासयोगस्य पञ्चत्रिंशत्तमः श्लोकः । . . . . अन्वयः पाण्डव ! यत् ज्ञात्वा पुनः मोहम् एवं न यास्यसि । येन आत्मनि भूतानि अशेषेण द्रक्ष्यसि । अथो मयि । (तत् ज्ञानं तत्त्वदर्शिनः ते उपदेक्ष्यन्ति ।) .................... अर्थः अर्जुन ! येन ज्ञानेन भवान् पुनः एतादृशं मोहजालं न आप्नोति, येन आत्मज्ञानेन समवायबुद्ध्या स्वस्मिन् मयि च सर्वान् जीवान् द्रष्टुं शक्नोति तादृशं ज्ञानं तत्त्वदर्शिनः ते उपदेक्ष्यन्ति । . . . .. . Having known That, thou shalt never again be confounded; and, O Arjuna, by the power of that wisdom, thou shalt see all these people as if they were thine own Self, and therefore as Me. . . --------------- #gyaankarmsanyaasyoga #geetashloak #dailysanskritam #gitaupdesh #sanskrit #bhagwadgita #sanskritshlok #harekrishna #shrikrishna #krishna #god #krishna #bhagavadgita #bhagwadgita #radhe_radhe #jayshreekrishna #bhagwatgita #radheshyam #radhey #harekrishna #shrikrishna #shriradhe #geetashloak #lordkrishna #harekrishna🙏 #radhakrishna #radheradhe #radhekrishna #dwarka #vrindavan #mathura #jaishrikrishna #jaishreekrishna #sanskritsewa (at Mathura Vrindavan - Home of Lord Krishna) https://www.instagram.com/p/CEnts4-gh5v/?igshid=1vgiautlaaq39
0 notes
geetashloak · 5 years ago
Photo
Tumblr media
🚩🚩जय भगवद्गीते🚩🚩 श्रीमद्भगवद्गीता अध्याय 4 श्लोक 34 Bhagvad Gita Chapter 4 Verse 34 Follow @geetashloak 🌺🌺🌸🌸 🚩🚩Turn on post notifications.🚩🚩 अयं भगवद्गीतायाः चतुर्थोध्यायस्य ज्ञानकर्मसंन्यासयोगस्य चतुस्त्रिंशत्तमः श्लोकः । . . . . अन्वयः तत् प्रणिपातेन परिप्रश्नेन सेवया च विद्धि । तत्त्वदर्शिनः ज्ञानिनः ते ज्ञानम् उपदेक्ष्यन्ति । .................... अर्थः भवान् नमस्कारेण, किं सत्यम् ? किमसत्यम् ? इत्यादिना नानाविधेन प्रश्नेन शुश्रूषया च तत् ज्ञानं प्राप्नोतु । तत्त्वं जानन्तः पुरुषाः भवते आत्मज्ञानम् उपदिशन्ति । . . . .. . This shalt thou learn by prostrating thyself at the Master's feet, by questioning Him and by serving Him. The wise who have realised the Truth will teach thee wisdom. . . --------------- #gyaankarmsanyaasyoga #geetashloak #dailysanskritam #gitaupdesh #sanskrit #bhagwadgita #sanskritshlok #harekrishna #shrikrishna #krishna #god #krishna #bhagavadgita #bhagwadgita #radhe_radhe #jayshreekrishna #bhagwatgita #radheshyam #radhey #harekrishna #shrikrishna #shriradhe #geetashloak #lordkrishna #harekrishna🙏 #radhakrishna #radheradhe #radhekrishna #dwarka #vrindavan #mathura #jaishrikrishna #jaishreekrishna #sanskritsewa (at Mathura Vrindavan - Home of Lord Krishna) https://www.instagram.com/p/CEljKqsghNw/?igshid=ga8b3ghl1zbs
0 notes
geetashloak · 5 years ago
Photo
Tumblr media
🚩🚩जय भगवद्गीते🚩🚩 श्रीमद्भगवद्गीता अध्याय 4 श्लोक 33 Bhagvad Gita Chapter 4 Verse 33 Follow @geetashloak 🌺🌺🌸🌸 🚩🚩Turn on post notifications.🚩🚩 अयं भगवद्गीतायाः चतुर्थोध्यायस्य ज्ञानकर्मसंन्यासयोगस्य त्रयस्त्रिंशत्तमः श्लोकः । . . . . अन्वयः परन्तप ! द्रव्यमयात् यज्ञात् ज्ञानयज्ञः श्रेयान् । पार्थ ! सर्वं कर्म ज्ञाने अखिलं परिसमाप्यते । .................... अर्थः हे अर्जुन ! सांसारिकवस्तुभिः सिद्धात् यज्ञात् आत्मज्ञानरूपो यज्ञः श्रेष्ठः भवति । यतः सर्वाणि कर्माणि ज्ञाने एव परिसमाप्तिं गच्छन्ति, फलत्वात् । . . . .. .  The sacrifice of wisdom is superior to any material sacrifice, for, O Arjuna, the climax of action is always Realisation. . . --------------- #gyaankarmsanyaasyoga #geetashloak #dailysanskritam #gitaupdesh #sanskrit #bhagwadgita #sanskritshlok #harekrishna #shrikrishna #krishna #god #krishna #bhagavadgita #bhagwadgita #radhe_radhe #jayshreekrishna #bhagwatgita #radheshyam #radhey #harekrishna #shrikrishna #shriradhe #geetashloak #lordkrishna #harekrishna🙏 #radhakrishna #radheradhe #radhekrishna #dwarka #vrindavan #mathura #jaishrikrishna #jaishreekrishna #sanskritsewa (at Mathura Vrindavan - Home of Lord Krishna) https://www.instagram.com/p/CEisSs9gVrD/?igshid=1we4mu82k22gi
0 notes
geetashloak · 5 years ago
Photo
Tumblr media
🚩🚩जय भगवद्गीते🚩🚩 श्रीमद्भगवद्गीता अध्याय 4 श्लोक 33 Bhagvad Gita Chapter 4 Verse 33 Follow @geetashloak 🌺🌺🌸🌸 🚩🚩Turn on post notifications.🚩🚩 अयं भगवद्गीतायाः चतुर्थोध्यायस्य ज्ञानकर्मसंन्यासयोगस्य त्रयस्त्रिंशत्तमः श्लोकः । . . . . अन्वयः परन्तप ! द्रव्यमयात् यज्ञात् ज्ञानयज्ञः श्रेयान् । पार्थ ! सर्वं कर्म ज्ञाने अखिलं परिसमाप्यते । .................... अर्थः हे अर्जुन ! सांसारिकवस्तुभिः सिद्धात् यज्ञात् आत्मज्ञानरूपो यज्ञः श्रेष्ठः भवति । यतः सर्वाणि कर्माणि ज्ञाने एव परिसम���प्तिं गच्छन्ति, फलत्वात् । . . . .. .  The sacrifice of wisdom is superior to any material sacrifice, for, O Arjuna, the climax of action is always Realisation. . . --------------- #gyaankarmsanyaasyoga #geetashloak #dailysanskritam #gitaupdesh #sanskrit #bhagwadgita #sanskritshlok #harekrishna #shrikrishna #krishna #god #krishna #bhagavadgita #bhagwadgita #radhe_radhe #jayshreekrishna #bhagwatgita #radheshyam #radhey #harekrishna #shrikrishna #shriradhe #geetashloak #lordkrishna #harekrishna🙏 #radhakrishna #radheradhe #radhekrishna #dwarka #vrindavan #mathura #jaishrikrishna #jaishreekrishna #sanskritsewa (at Mathura Vrindavan - Home of Lord Krishna) https://www.instagram.com/p/CEisSs9gVrD/?igshid=1myk3b1394nsa
0 notes
geetashloak · 5 years ago
Photo
Tumblr media
🚩🚩जय भगवद्गीते🚩🚩 श्रीमद्भगवद्गीता अध्याय 4 श्लोक 32 Bhagvad Gita Chapter 4 Verse 32 Follow geetashloak 🌺🌺🌸🌸 🚩🚩Turn on post notifications.🚩🚩 अयं भगवद्गीतायाः चतुर्थोध्यायस्य ज्ञानकर्मसंन्यासयोगस्य द्वात्रिंशत्तमः श्लोकः । . . . . अन्वयः एवं बहुविधाः यज्ञाः ब्रह्मणः मुखे वितताः । तान् सर्वान् कर्मजान् विद्धि । एवं ज्ञात्वा विमोक्ष्यसे । .................... अर्थः एवम् अनेकप्रकारकाः यज्ञाः वेदस्य आदिमे भागे कर्मकाण्डे विवृताः सन्ति । तान् सर्वान् कर्मणः एव उत्पन्नान् अवगच्छ । अनेन प्रकारेण यथार्थं जानासि तर्हि निष्कामकर्मयोगद्वारा संसारबन्धनात् मुक्तः भवसि । . . . .. .  In this way other sacrifices too may be undergone for the Spirit's sake. Know thou that they all depend on action. Knowing this, thou shalt be free. . . --------------- #gyaankarmsanyaasyoga #geetashloak #dailysanskritam #gitaupdesh #sanskrit #bhagwadgita #sanskritshlok #harekrishna #shrikrishna #krishna #god #krishna #bhagavadgita #bhagwadgita #radhe_radhe #jayshreekrishna #bhagwatgita #radheshyam #radhey #harekrishna #shrikrishna #shriradhe #geetashloak #lordkrishna #harekrishna🙏 #radhakrishna #radheradhe #radhekrishna #dwarka #vrindavan #mathura #jaishrikrishna #jaishreekrishna #sanskritsewa (at Mathura Vrindavan - Home of Lord Krishna) https://www.instagram.com/p/CEgCnwzApIC/?igshid=1eotzpnhe88sb
0 notes
geetashloak · 5 years ago
Photo
Tumblr media
🚩🚩जय भगवद्गीते🚩🚩 श्रीमद्भगवद्गीता अध्याय 4 श्लोक 31 Bhagvad Gita Chapter 4 Verse 31 Follow geetashloak 🌺🌺🌸🌸 🚩🚩Turn on post notifications.🚩🚩 अयं भगवद्गीतायाः चतुर्थोध्यायस्य ज्ञानकर्मसंन्यासयोगस्य एकत्रिंशत्तमः श्लोकः । . . . . अन्वयः कुरुसत्तम । यज्ञशिष्टामृतभुजः सनातनं ब्रह्म यान्ति । अयज्ञस्य अयं लोकः नास्ति । अन्यः कुतः । .................... अर्थः अर्जुन ! यज्ञस्य अमृततुल्यं शिष्टं सेवमानाः योगिनः सनातनं परं ब्रह्म प्राप्नुवन्ति । तथा ये न यजन्ते तेषाम् अत्रैव लोके सुखं नास्ति । किं पुनः परलोके ? . . . .. . Tasting the nectar of immortality, as the reward of sacrifice, they reach the Eternal. This world is not for those who refuse to sacrifice; much less the other world. . . . --------------- #gyaankarmsanyaasyoga #geetashloak #dailysanskritam #gitaupdesh #sanskrit #bhagwadgita #sanskritshlok #harekrishna #shrikrishna #krishna #god #krishna #bhagavadgita #bhagwadgita #radhe_radhe #jayshreekrishna #bhagwatgita #radheshyam #radhey #harekrishna #shrikrishna #shriradhe #geetashloak #lordkrishna #harekrishna🙏 #radhakrishna #radheradhe #radhekrishna #dwarka #vrindavan #mathura #jaishrikrishna #jaishreekrishna #sanskritsewa (at Dugana) https://www.instagram.com/p/CEdiX6sA3kF/?igshid=eaf5nfcm1029
0 notes