part3england - Tumblr blog

[part3england]

The end - ako sa to skončilo...

Posledný mesiac sa veci zlepšili, dokonca až tak, že mi bolo príjemne. Do hotela prišla najprv Češka Peťa a o týždeň neskôr aj Slovenka Susane (jasne, že Zuzana, len používala svoju anglickú prezývku), ktorá odišla na Slovensko tesne pred mojím príchodom. Tím ďalej rozšírila aj Rumunka Petrin, takže v praxi to vyzeralo tak, že anglicky sa už skoro nikto nerozprával. Okrem Angličanov, haha. 

U Grace som mala aj šichty navyše a keď som mala veľa voľna, vypýtala som si extra zmenu v hoteli. Proste paráda. 

Takže keď sme odchádzali, zrazu som zistila, že to nebolo až také zlé, našla som si nové kamošky a opäť sa naučila niečo nové. 

Napríklad:

- ako prežiť 4 mesiace v anglickom fitku a cvičiť v kuse jednu a tú istú choreografiu

- ako uniesť anglickú maňu a nepozorovane ju vrátiť späť

- ako využiť zásoby z roboty v bežnom živote (teda presunúť ich do svojej chladničky)

- ako chodiť do roboty na bicykli, bez prilby (bola drahá), ale dobre označená reflexnými prvkami a keď neprší, dokonca si to užívať!

Jednoducho množstvo užitočných poznatkov a zistenie, že ak opäť Anglicko, tak jedine veľké a pekné mesto a lacnejší byt, aby sme niečo aj ušetrili. 

Takže kam ďalej? Španielsko, Dubaj, Malta? Ktovie.. zostaňte naladení a tešte sa na ďalší blog! 

xoxo

Peťka 

[part3england]

A finally! Zopár foto zo zákulisia ;) Takto to vyzerá v hoteli, každodenná rutina, firmené tričko a Nike legíny - vhodným oblečením sa naozaj netrápim :D

[part3england]

Z práce do práce, bez práce...

Posledné týždne, ale sú to už mesiace?, toho bolo naozaj dosť. Takže buď som na písanie nemala čas, energiu, alebo náladu. Ale som späť! A o 26 dní, už naozaj, doma! :)

Takže ... o čo ste prišli? 

1. najhorúcejšie bolo moje rozhodnutie odísť z hotela a zostať tam len na víkendy - aby som zostala krytá zmluvou (kvôli zdravotke na SR), mala zopár hodín roboty k dobru, ale zároveň sa celkom nezničila. Definitívne som sa rozhodla pre zmenu po týždni, ktorý bol horší ako týždeň v Grécku v top sezóne!

2. robotu v hoteli malo pekne pokryť moje účinkovanie u Grace, keďže mi sama sľúbila aspoň 16 hodín. Výhoda - priamo v Leistone, lepší plat a samozrejme práca. Aké však bolo moje prekvapenie/šok/zdesenie/nervy, keď mi vedúca dala len dva dni. Z piatich! Zbohom 16 hodín týždenne, buď rada ak dostaneš 7. 

3. aby to nestačilo, zase ma chytil zub. takže ďalšie stresy, bolesť, hľadanie doktora, rýchle vybavovanie čísla NHS - aby ma vyšterili/spravili za štátne ceny a obavy, či sa vrátim domov celá (s celým chrupom).

4. okrem balenia, posledných nákupov cez eBay a písania výpovede do hotela (vedia, že odchádzam, ale chcú to písomne), ma teda po tom všetkom čaká ďalší trápny rozhovor v hoteli. Musím sa usmievať a ako keby nič, vypýtať si viac hodín na posledné tri týždne. Ak (AK!) budem mať šťastie, zaradia ma do rozpisu na posledné dva týždne a daju mi 1-2 dni navyše, pretože sme už plní. Prišli totiž noví ľudia a už sa nerobí od svitu do mrku. Škoda len, že som to nevedela! Takže teraz som prišla na novú myšlienku: “horšie ako veľa práce, je žiadna práca!”

5. aby to všetko nebolo len zlé, absolvovala som aj jeden vzrušujúci pohovor, na ešte vzrušujúcejšie povolanie. Výsledky ešte neviem, uvidíme, čo pre mňa osud pripravil ;)

[part3england]

Trošku foto z bežného života - v zajatí labutí, príprava na voľby, nový účes, vrecko chipsov, pomaly väčšie ako ja a naša maňa - Bianco Nero. Dlho sme si mysleli, že je erárna a teda aj naša, až kým som nezistila, že vlastne patrí susedom :)

[part3england]

Ulala, UK!

V Anglicku žijem už nejaký ten mesiac, ale niektoré veci ma proste neskutočne facinujú/udivujú/prekvapujú a to zas a znova. Dnes prinášam výber toho najlepšieho: 

1. neskutočne uzučké cesty, ktoré pripomínajú náš pruh pre jedno auto. Vtesnané medzi okolitú prírodu, sa jednoducho nedajú rozšíriť a autá si neustále musia dávať prednosť. Pozorovať ako sa obchádzajú dva autobusy je ako z Harryho Pottera - kde sa doubledecker kúzelne vošiel do každej škáry. A ozaj - aj cez našu dedinu chodí dvojposchoďák, tak blízko, že mi skoro vbehol do úsmevu :)

2. fráza “Are you okey?!, ktorá sa používa prakticky namiesto pozdravu. Samozrejme vždy odpoviem “yes, thnaks”, ale T. mi prezradil, že aj keď povieš že sa máš zle, nikoho to nezaujíma, je to proste len fráza.  

3. anglický čaj - vážne musia piť čaj s mliekom namiesto kávy???

4. záhady a tajomstvá celého systému - nikto nevie, či je poistený, načo slúži zmluva, prečo ju potrebujem, lebo že oni majú vlastne zdavotníctvo zadarmo. Sem ma pustia na občiansky a v banke mi neotvoria účet, lebo nemajú dosť dôkazov, že tu žijem. Majú tu množstvo pravidiel, ale nakoniec zistím, že zmluvu mi na mesiac nemôžu dať, ale načierno asi robiť môžem :)

5. blbosť a módny cit Angličanov - naozaj im chýba taký ten sedliacky rozum, o čom sa presviedčam dennodenne v robote. Všade majú nejaké tabuľky a ceduľky, ktoré im hovoria - pozor, horúca voda!, stlačte túto kľučku, pozor - mokrá podlaha!, aby sa im niečo nestalo, lebo potom môžu povedať, že im nikto nepovedal, že sa mohli pošmyknúť. Preto aj moja zmluva pripomína lepší román a to som ešte nečítala handbook pre zamestancov a ďalšie výživné tituly. 

6. libry a pence - napriek odlišnej hodnote a dvoch mesiacoch v UK, stále počítam ako keby v eurách a používam - “stojí to len 50 centov!” (správne pencí) a dve libry sú proste dve eurá. 

7. charity shopy - najprv som tam hľadala topánky do roboty, teraz tam pravidelne nakupujem knihy za 25 pencí. Skvelé!

8. koberce a blato - v každom dome bez rozdielu majú koberce a aj keď tu často prší, zásadne sa tu nikto nevyzúva. Aj napriek tomu sú ale koberce vcelku čisté, viem to, lebo ich vysávam!

[part3england]

Jeden malý výletík do Felixstowe, ďalšie mestečko na pobreží, ďalšie mólo a otázka ako to tam asi vyzerá v lete...

[part3england]

Tak ktorá?

Dlahšie bolo ticho z ďalekého ostrova zvanom Spojené Kráľovstvo. Dôvod? Pracovná vyťaženosť :)

V stave zúfalstva a niekoľkohodinovej roboty, som začala X-té kolo posielania emailov. A zadarilo sa!

Najprv som bola na skúške na job mojich snov ranná chyžná a raňaková čašníčka (od 7-12.00) v malom rodinnom hoteli v Thorpeness. Lenže sama som sa odpísala, keď som priznala, že do konca letnej sezóny!!! tu zrejme nebudem. (to som už samozrejme vedela, že tu určite nebudem.) Majiteľ David bol ale hrozne milý a jednoducho som mu nemohla povedať, že so mnou môže počítať a o dva mesiace, keď začne šialená jarná sezóna, mu zamávať na rozlúčku. Takže mi ponúkol, že môžem občas vypomôcť ako čašníčka. Výborne! Bola som na prvej skúške, kedy som samozrejme hosťom nič neorzumela a bola maximálne zmagorená z celého jedálneho lístka a vôbec zo  všetkého! 

Medzitým som sa zastavila aj u Inda v Leistone. Ponúka mi  (na začiatok - rozumej mŕtvy február) 10 hodín do týždňa, za minimálku, za barom. Povedala som, že si to musím premyslieť. 

A do tretice - príjemná malá reštika u nás v Leistone - zberač riadu, kde mám skúšku zajtra. Takže uvidíme ako to dopadne a koľko hodín mi teta Grace ponúkne. 

V ideálnom prípade by som to vyskladala tak, aby som mohla skončiť v hoteli, lebo mi už celkom stačilo. Hra začína, snáď sa mi to podarí rozlúštiť a na zvyšné dva mesiace budem mať lepší job a viac (odrobených) hodín. 

Ozaj a horúca novinka: 30. 3. letíme domov! Preskupiť rady a zistiť, čo ďalej ;)

[part3england]

Zopár obrázkov, zatiaľ len z bookingu, keďže riešim nejaké technické problémy. Raňajky zatiaľ v izbách neservírujeme, ale inak fotky naozaj neklamú - vyzerá to luxusne. A je tam aj luxusne veľa roboty, najmä na tej luxusnej sklenenej kúpeľke ;)

Ak by niekto chcel, checknite aj stránku: http://www.thorpeness.co.uk/

[part3england]

....”ja nezabúdam na to že domov mám len jeden.”

Nie hymna, ani od Tatier k Dunaju, ale Domov mám len jeden, naša anglická srdcovka :)

[part3england]

Prázdniny a prázdna peňaženka

V týchto dňoch som častejšie vo fitku ako v robote. Nuž, sviatky skončili a hotel je prázdny, takže posledne som sa tam ukázala minulú stredu. Po piatich dňoch robím zajtra a ak Boh dá, nebude to môj posledný pracovný deň v tomto týždni. 

Samozrejme sa snažím hľadať si aj niečo iné, ale ako už všetci dobre viete, nie je tu nič. Naozaj - NIČ! A ak sa aj niečo objaví je to ďaleko na dochádzanie. Navyše, potrebujem part-time a precestovať kvôli pár hodinám polku výplaty, tiež nie je výhra. 

Proste celé zle. Takže študujem, hľadám si bicykel, spím do 10-tej a chodím cvičiť. Malý vtáčik na recepcii mi povedal, že viac roboty bude asi až na Valentína. A potom samozrejme v marci, kedy tu už začína jarná sezóna a každý bude chcieť byť pri mori a hrať golf. Lenže ... vtedy sa už zrejme budeme baliť a lúčiť s Rumunmi, takže .... tak :)

Sranda je ako každý s nadšením rozpráva o letnej sezóne - koľko roboty bude, koľko domov museli denne upratať, že to bolo crazy. Podľa mnňa sú crazy oni, ak si myslia, že tu ešte v lete budem a budem stále upratovať!!!

Nakoniec, zlepšujem sa v angličtine, aj keď s ňou veľmi do styku neprichádzam (haha), dokonca už celkom rozumiem kolegom v robote, ktorí sa pýšia suffolským prízvukom a väčšina z nich sa nenamáha rozprávať inak, aj keď im musí byť jasné, že im proste nerozumiem. Thank you guys!

Toľko na dnes, pripravujem tajné fotky spoza opony - z hotela a roboty, takže zostaňte naladení ;)

xoxo

[part3england]

Keďže na Slovensku konečne prituhlo, určite vás zaujíma aké počasie máme my. Nuž ... snežilo. V Leistone jeden deň a sneh sa samozrejme neudržal. A potom prišla zima. Brutálna. V praxi - teploty tesne nad nulou. A to som sa už tešila ako budem chodiť do roboty na bicykli :) Takže v týcht dňoch sa vonku veľmi nezdržiavame, nosíme zimné bundy, šále a .... tenisky. Lebo keď zasvietli slnko, je celkom fajne. Jednoducho na Slovensko sa to stále nechytá. 

[part3england]

A takto vyzerá okolie hotela - nekonečné golfové ihriská a dve dominanty Thorpeness - ten divný domček ako z Harryho Pottera a veterný mlyn. 

BTW: pofotila som predtým ako som sa šla brodiť bažinami :)

[part3england]

Koniec driny, začína leháro?

Po piatich dňoch v práci a troch dňoch voľna môžem povedať, že si začínam zvykať. A tiež začínam spoznávať členov housekeeping tímu a odhaľovať tajomstvá :)

Teda prečo Angličania robia upratovačov. Amanda aj Aron mi povedali, že je to ľahší job ako robiť napríklad čašníka. A pokojnejší. Teraz po sviatkoch tomu celkom aj verím, asi začína byť kľud, čo je super. Akurát dúfam, že taký “přimňežený”, nie že budem potrebovať ešte jeden job :)

Posledný deň som totiž robila len tri hodin a keďže som nestihla bus, šla som domov peši. Nikdy viac! Cesta je príliš úzka pre autá, nieto ešte pre chodcov, okolo boli len súkromé pozemky, bažiny a golfové ihriská, takže som preskakovala ostané ploty, brodila sa močariskami a plýžila sa cez naše ihriská. Nuž, chcelo by to ten bicykel. 

Späť k práci - stále som ešte nepochopila ako rýchlo, či pomaly mám upratovať, čo môžem odfláknuť, čo by som nemala a kedy v daný deň skončíme. Vždy je to pre mňa milým prekvapením, keď niekto zahlási, konečná. Nie je to ako v Grécku, kde som ráno dostala list s izbami a vedela som, že o tretej musím skončiť. Tu dokončíme izby a Silvia mi oznámi, že ideme ešte pomôcť Mary a Paulovi, alebo odchádzame do Aldeburgh-u (čítaj Olbra) upratovať domy. Povedia, že robíme sedem domov a po štyroch, keď už o sebe ani neviem, zase niekto zahlási, že na dnes končíme. Proste čistý chaos. 

Organizácia nula bodov, aj keď máme šéfku, ktorá to má na starosti. Ráno sedíme u nej v kancli, štyri hodiny píše názvy domov na tabuľu a potom ďalšie štyri rozmýšľa ako sa podelíme do tímov. Fakt, Angličania sú naozaj trochu ... nuž, pomalší :)

Toľko na dnes, nezabudnite si spraviť záložku a prísť si dačo prečítať aj budúci týždeň. 

xoxo

[part3england]

Takto to vyzerá v mojej robote - Thorpeness a jazierko s labuťami a kačkami, ktoré sa nachádza v strede dediny a len kúsok odtiaľ - hlavná časť hotela s recepciou.

[part3england]

A opäť housekeeping!

Takže som v tom! Prvé dva dni v robote sú za mnou, keďže som mala také šťastie, že som už mala aj dva dni off. Z toho vyplýva, že do konca týždňa som v robote. Again. Aj na Nový Rok. Nuž, ako na Nový Rok…

Hneď v druhý deň som si povedala, že houseekeping už naozaj nie je pre mňa. Jednoducho je to drina aj v Anglicku, za viac peňazí a s voľnými dňami. Takže plán je jasný - vydržať tri mesiace, čo je moja skúšobná doba a zároveň nám končí zmluva na byt, a potom - sajonara!

Hotel je inak naozaj na úrovni - izieb máme síce len 30 (myslím), ale sú luxusné, takže treba všetko leštiť, dezinfikovať, dopĺňať kávu, minerálku, sušienky a zrovnávať časopisy (do kúpeľky som sa ešte nedostala). Navyše k hotelu patrí aj rozsiahly golfový areál, ktorý sa radí k špičke v Anglicku a aj teraz je tam celkom dosť ľudí, ktorí už ráno o deviatej!!! hrajú golf. Mimochodom, jedna zo zamestaneckých východ je, že si môžem zahrať golf (zadara) aj ja. Haha.

Okrem hotela, ale upratujeme aj množstvo prázdninových domov, takže sa vôbec nejdená o päť hodinovú záležitosť, ako som si pôvodne myslela. Pracuje sa v tímoch, čo je v prípade hotela otravné (musím makať ako ten druhý), ale v prípade domov, viac ako vítané.

Náš housekeeping tím je obrovský, ešte som všetkých ani nestretla! Preto ma prekvapilo, prečo taká mladá Angličanka, Angličan, alebo manželský pár vo veku cca 50 rokov, vôbec robí takúto robotu. Vraj sa im to páči. A vyhovuje im to. Je to lepšie ako waitressing. WTF???

Jediná nevýhoda je, že posledný bus mi ide o tretej a vtedy asi tak skoro neskončíme, čiže stále pátram, kto by ma tak zviezol. Plus - sviatky a nedele nechodí žiadny bus, čiže nanič. Možnosť A - čakať do ôsmej na Tomáša, možnosť B - prejsť v tme cca 3 kilometre, možnosť C - kúpiť si bicykel?

Hlavne si opakuj - sú to len tri mesiace. TRI MESIACE!

[part3england]

Trošku z Vianoc a sviatočnej atmosféry v Leistone. Nedajte sa oklamať, tá krásna budova je z Ipswitchu, čo je naše okresné mesto :)

Sám doma, kým čakám na T., ktorý bol v robote aj na Štedrý večer a losos namiesto kapra - cena moriaka to vysvetľuje. English style :)

[part3england]

To muselo bolieť!

Ešte poznámka k tomu, aké boli sviatky v Anglicku. Iné - teplé, bez snehu a rodiny a hlavne boľavé. 25. decembra ma chytil zub - bolesť bola čoraz väčšia, nedalo sa mi spať, žiť, tabletky neúčinkovali, zubári neordinovali, na emergency linkách sa ozývali záznamníky… Proste, čisté zúfalstvo.

Po prvé - sviatky. Po druhé - nie som ich pacient. A nakoniec, ešte tu nie som ani poistená a aj keby som bola, nebola by to (finančne) žiadna výhra. Za emergency vyšetrenie sa platí minimálne 100 libier! Našťastie, mám celoročnú poistku do zahraničia, vďaka ti Vlado! :)

Z mojho utrpenia ma vytrhla až teta v nemocnici (nie, nemajú tu zubnú pohotovosť, úžasná ÚVN!), ktorá mi 27. 12 poradila nejaký extra silný painkiller - nurofén s kodeínom, čo by u nás dávali na predpis. Takže som sa dopovala, na liekoch som zvládla aj prvý deň v práci a 29-teho sa mi konečne podarilo dostať k zubárovi v Ipswitchi! Ten napravil, čo slovenský zubári napáchali a vo februári som tam opäť.

Veru, skvelý úvod môjho pobytu …