psychicharmonysuit - Tumblr blog

[psychicharmonysuit]

Stále mám celkom bordel v zivote. Ale dostala som vysnenú prácu. Ďakujem život.

[psychicharmonysuit]

Prvé dva mesiace môjho nového života v Prahe sú takmer za mnou. Je to ťažké. Nikoho tu nepoznám a cítim sa tu ako asocial. Stále som len doma alebo v praci. Pritom je tu toľko krásnych miest ktoré by som mohla vidieť. Zároveň nemám vôbec chuť niekam ísť. Opäť sa uzatváram do seba. Nevadí. Za týždeň idem na Slovensko. Pozrieť rodičov. Príde mi to ako celá vecnosť, odkedy som naposledy videla našich psíkov. Teším sa na moju maminu a na jej skvelé domáce jedlo. Teším sa na to, že na chvíľu vypadnem od stereotypu v ktorom teraz žijem. Teším sa, že na pár dni budem zase malé dievčatko v dome svojich rodičov, kde je vždy navarené a plná chladnička. Aj keď už to nie je domov. Trocha ma mrzí, že už ma nikto nevíta vo dverách, keď sa vrátim domov. Dom plný rodinných príslušníkov sa zmenil na tichý a prázdny byt. Mrzí ma, že nikto nehovorí o tom, ako keď odídeš zo svojho rodného mesta a presťahuješ sa inam, tvoje rodné mesto už nie je tvoj domov ale ani to mesto kam sa presťahuješ zatiaľ nemôže byť tvoj domov, pretože si tam ešte príliš krátko. A tak budujem nový domov. Môj život zatiaľ nie je ako z tých romantických filmov. Zatiaľ nebývam vo fency byte, nemám na stole vždy čerstvé kvetiny, nemám aesthetic izbu. Nevstávam každé ráno skoro a nesprchujem sa studenou vodou. Zatiaľ som dosť messy. Nevadí. Budujem to. A je to fajn proces. Praha milujem ťa a dospievam s tebou.

[psychicharmonysuit]

Nepáčila som sa mu..

Dúfam, že sa ti pacim

[psychicharmonysuit]

Dúfam, že sa ti pacim

[psychicharmonysuit]

A zase ti píšem lebo som broken..

[psychicharmonysuit]

Musíš byť teraz stratená, aby si sa potom našla.

[psychicharmonysuit]

Cítim sa osamelá. Nie preto, že by som nikoho nemohla mať. Ale preto, že nikto nemôže mať mňa..

[psychicharmonysuit]

29.1.2023

Prvý mesiac je takmer za nami. Wau, tak rýchlo to letí. Veci sa zase udiali úplne inak ako mali, teda nie inak ako mali.. ale len inak ako som ja očakávala. Z môjho “hometownu” sa stala iná krajina. A z môjho dream jobu sa stala len napodobenina tejto práce. No v skutočnosti som veľmi spokojná. Učím sa. Spoznávam. Rastiem. Budujem. A to je viac ako chvíle ktoré som si naplánovala. Milujem žiť spontánne. Vtedy sa cítim najviac živá. Ďakujem!

[psychicharmonysuit]

1.1.2023

Dnes je prvý deň v novom roku. Cítim, ako veľa mi dal ten minulý. Bolo to náročné. Veľmi. Ukrutne to bolelo a toľko krát som myslela, že sa už znova nepostavím. Ale som tu! Zvládla som to! Bol to dôležitý rok. Bol veľmi smutný. Ale aj krásny. Musím priznať, tých zlých chvíľ bolo v tomto roku viac. Ale asi už som vo veku a vo fáze kedy viem, že to je nevyhnutné. Naučilo ma to veľa. Viem, že som spravila za tento rok obrovský pokrok a to hlavne kvôli ťažkým okolnostiam. Tento rok som stihla spraviť vodičák. Osamostatnila som sa. Našla som svoj dream job. Popálila sa (Tak tisíc krát). Musela sa naspäť vrátiť k rodičom. Odišla som na druhú stranu Slovenska. Tak milión krát som spadla a opäť sa postavila. No a v neposlednom rade, prišiel mi do života nový psík. Nikdy som si nemyslela, že je tak náročné starať sa o psa.. Keď to sem teraz píšem, leží mi pri hlave a mám pocit, že sa usmieva a to ma hreje na duši. Nič nie je dokonalé, mám v hlave chaos a bojím sa čo rok 2023 prinesie. Ale odvaha neznamená nebáť sa, znamená, že aj napriek strachu ideš do toho! A ja som odvážna, odhodlaná a teším sa. Bude to zase jízda. Milujem žiť a jeden z mojich cieľov je, sa tento rok zase o niečo viac zamilovať do bytia ako takého. 2023 som READY na všetko čo mi prinesieš!!

[psychicharmonysuit]

20.12.22

Je to ako na húpačke. Zase ma prepadla úzkosť. Môj odchod do “hometownu” sa oddialil. Včera sme pochovali člena rodiny. O pár dni zažijem posledný deň v mojej aktuálnej práci. Som zmätená. Smutná. Necelá. Cítim sa osamelo. Ale to je všetko v poriadku. Je to súčasť mojej cesty. Teraz to je ťažké. Ale potom to bude zase krásne. A budem na seba hrdá, že som to zvládla. Takže, teraz len vydržať!

[psychicharmonysuit]

12.12.2022

Milujem ten proces ako som viac zmätená a potom zas menej. Je takmer koniec roka a ja som sa stratila a našla tak milión krát. S novým rokom príde aj veľa zmien. Vraciam sa opäť do môjho “hometownu” ako to mesto nazývam, nie je to môj hometown, žila som v tom meste nejaký čas a cítila som sa tam vždy viac doma ako “doma”. Ale moje doma nikdy nebolo doma. Cítila som sa tam ako cudzinec. Takže konečne som nabrala silu vrátiť sa. Doteraz som bola len zaseknutá v zlých pocitoch. Ale už na tom pracujem! Už bude zase lepšie!

[psychicharmonysuit]

Zaseknutá. Už nejaký čas zaseknutá sama vo vlastnej hlave. Hľadám dôvod ďalej pokračovať. Nevidím ho, ale pokračujem aj tak. Niekedy je ťažké vidieť svetlo, aj napriek tomu, že svieti. Nevadí. Ja som svetlo. Som aj oheň. Niekedy som rozbúrené more. Som všetko. Som nič. No podstatné je, že som. Stále. Aj napriek všetkému. Budem.

[psychicharmonysuit]

Do riti do riti zase trávim hodiny zaseknutá vo svojej hlave, rozmýšľaním prečo nie som pre neho dosť dobrá. Sľúbila som si že už nebudem..

[psychicharmonysuit]

Fuck, asi to zase nevyšlo.. konečne som začala niečo cítiť, po tak ukrutnej dobe. Mrzí ma to, ale nevadí. Už nestrávim hodiny vyčítaním si, že som sa zachovala zle. Už nebudem zaseknutá vo svojej hlave kvôli niekomu. Poznám svoju hodnotu a ak ty nie, tak potom je v poriadku, že odídeš.

[psychicharmonysuit]

24.9.2022 0:59

Sú dni ktoré nie sú až tak ružové. Ale to je v poriadku

[psychicharmonysuit]

16.9.2022 - môjmu mladšiemu ja.

Ahoj, som tu zas. O niečo staršia. O niečo múdrejšia (dúfam..), o niečo ďalej na tej ceste. Verím, že si hrdá. Zvládli sme to. Nezomrela si. Pretože si sa rozhodla žiť. Neuveríš, ale miluješ život. Miluješ seba a tešíš sa každému dňu. Nechcem to pred tebou príliš idealizovať, život sa nestal ideálnym ani ľahkým. To len ty si sa zmenila. Už nie si tak stratená. Počkaj počkaj.. niekedy áno. Niekedy si. Ale už je to v poriadku. Už tomu všetkému rozumieme. Tak ti chcem len poslať lásku.. späť do minulosti, lebo vďaka tebe a tvojmu odhodlaniu nevzdať sa, sme to zvládli. Stále nie sme tam kde chceme byť ale máme zápal a lásku. A to je najviac. Ďakujem. Si skvelá.

[psychicharmonysuit]

“How glad I am that you exist.”

— Vita Sackville-West