#nesprávne citáty | Explore Tumblr Posts and Blogs

blueandyellowdiamond · 4 years

Text

KAZDY KLAME KAZDEMU-NESTIHLI SME MA OSOBNE ZOZNAMIT A SKONTROLOVAT - S VRCHOLOVYMI CINITELMI - ZAHRANICNYMI?!

Príručka TRENDU 2019

(PRAKTICKÉ PRAVIDLÁ NA PÍSANIE EKONOMICKÉHO MAGAZÍNU TREND)

1. Formálne pravidlá v materiáloch TRENDU

(povinné čítanie)

Zoradené abecedne:

citáty

V textoch používame citáty (výroky) respondentov v úvodzovkách iba vtedy, ak je to účelné – ak respondent uviedol niečo originálne, rozhodujúce pre pointu článku.

Do citátov nedávame triviálne vyjadrenia, napríklad „V roku 2010 sme získali prvého zákazníka, išlo o firmu XY“.

Dĺžka výroku – jedna, maximálne dve-tri vety, aj to nie veľmi rozvitnuté. V zalomenom texte by výrok nemal byť pri trojstĺpcovom zalamovaní dlhší ako 4-5 riadkov.

cudzie mená

Ak v článkoch používame mená ľudí z krajín, ktoré nepoužívajú latinku, snažíme sa ich prepísať podľa príslušnej tabuľky v pravidlách slovenského jazyka do slovenčiny. Pri čínskom prezidentovi nepoužijeme anglický prepis mena Xi Jinping, ktorý ťažko niekto vôbec vysloví, ale slovenský Si Ťin-pching. Podobne to robíme aj pri ruských menách, napríklad ministra obrany nepíšeme anglickým prepisom Sergey Shoygu, ale Sergej Šojgu. Pri arabských alebo indických menách sa presných pravidiel ťažko dopátrame, ale môžeme použiť (aj zjednodušený) prepis z agentúry, ak existuje. Napríklad nenapíšeme Muammar Gaddafi, ale Muammar Kaddáfí. Pri menách písaných latinkou môžeme použiť aj znaky neexistujúce v slovenčine, pretože ovplyvňujú výslovnosť. Napríklad: Jarosław Kaczyński (nie Kaczynski) alebo François Hollande (nie Francois).

cudzie slová

Pokiaľ možno, radšej sa cudzím slovám vyhýbame. Cudzie slová môžeme s citom použiť v kontexte, kde by slovenský ekvivalent pôsobil nemoderne alebo sa vyslovene nepoužíva.

čísla

1. Veľkému množstvu čísloviek sa v textoch TRENDU vyhýbame. Ak je nevyhnutné použiť viac presných čísel, prezentujeme ich v tabuľkách a grafoch.

2. Číslovky od jedna do desať (vrátane) vypisujeme v texte slovom: Prišlo všetkých desať členov výboru. Rovnako aj ďalšie celé okrúhle číslovky dvadsať, tridsať, štyridsať..., sto, dvesto, tristo..., tisíc, dvetisíc a podobne píšeme slovom pre plynulosť textu.

Ale, 154 miliónov eur – nie stopäťdesiatštyri miliónov eur

3. V texte dlhších článkov sa používajú názvy meny, tisíce, milióny, miliardy a percentá v neskrátenej verzii:

3,2 milióna eur (dolárov, libier), – nie 3,2 mil. eur, 3,2 milióna € ani 3,2 mil. €

13,2 percenta a 13,2-percentný – nie 13,2 % alebo 13,2 %-ný

Skratky sa používajú najmä pri kurzových prepočtoch v zátvorkách:

3,2 milióna eur (126,7 mil. Sk) – nie 3,2 milióna eur (126,7 milióna korún)

Na označovanie osi x a osi y v grafoch používame skratky:

tis. €, mil. £, mld. $

Skratky výnimočne používame v kratších správach (aktuality, správy v stĺpčekoch), ale iba v tvare 3,2 mil. eur (nie 3,2 milióna € ani 3,2 mil. €),

alebo 22-tis. USD (nie 22-tisíc USD ani 22-tis. dolárov),

ďalšie príklady skratiek (iba) v kratších textoch, tabuľkách a grafoch: 32 m, 110 t, 8 mil. ha.

Skrátený tvar sa môže výnimočne používať v zátvorkách pri niektorých článkoch:

Vo februári zaznamenali najvyšší rast ceny potravín (0,3 %) a obuvi (0,2 %).

4. Kurzové prepočty sa používajú iba v prípadoch, ak takýto prepočet má význam vzhľadom na to, že sa vzťahuje na Slovensko. Spojené kráľovstvo poskytlo Slovensku dva milióny libier (2,5 mil. €). Môžeme použiť aj priamo prepočty na eurá, lebo čitateľ si vie takúto sumu lepšie predstaviť, vtedy však treba upozorniť, že ide o prepočet (Spojené kráľovstvo poskytlo Slovensku v prepočte 2,5 milióna eur).

5. Čísla v textoch sa používajú s rozumom, a nie samoúčelne. Ak je v jednom odseku päť číselných údajov, je to zlý odsek a treba ho prerobiť. Obzvlášť toto pravidlo platí v prípade zahraničných textov, kde je často nezmyselné uvádzať presné čísla na desatinné miesta. Najmä, keď hovoríme o hospodárskych výsledkoch, mzdách a podobne.

Správne: Iračania priemerne zarábajú v prepočte necelých sedemdesiat eur mesačne.

Nesprávne: Iračania priemerne zarábajú v prepočte 68,42 eura mesačne.

6. Čísla v textoch sa zaokrúhľujú maximálne na jedno desatinné miesto. Len výnimočne možno použiť dve desatinné miesta, vtedy, keď tým niečo chceme dokumentovať, napríklad tesný výsledok vo voľbách, trhový podiel, ktorý sa líši len o stotiny percenta a podobne.

7. Viac číselných údajov rôzneho druhu nepíšeme tesne za sebou, ale ich oddelíme slovami, napríklad: V januári 1993 ponúkli 23 percent akcií na predaj..., a nie: V januári 1993 23 percent akcií ponúkli na predaj...

8. Na začiatku vety nikdy neuvádzame číselný údaj číslicami, ale slovom. Teda: Tridsať občanov sa rozhodlo,... a nie: 30 občanov sa rozhodlo...

9. 1 : 1, 52 : 48 – pomer čísel píšeme s medzerami

10. 12 x 35 x 40 cm – s medzerami sa píšu aj plošné, prípadne priestorové rozmery

11. čísla – vzťahy medzi anglosaskými názvami a slovenskými názvami čísel

Číslo

slovensky

anglicky

109

miliarda

billion

1012

bilión

trillion

1015

tisíc biliónov

1018

trilión

kvintillion

článok:

?????????????????????

dátum

Podľa možnosti a povahy materiálu dávame prednosť presnému dátumu, teda uvádzame deň, mesiac, rok. Sú možné dve verzie:

1. januára 2019 – používame v súvislom texte, v ktorom nie je žiaduce preplnenie číslami.

1. 1. 2019 – používame najmä v tabuľkách z dôvodu úspory miesta, alebo v právnych či odborných článkoch, kde sa dátum v takejto podobe z určitých dôvodov vyžaduje.

Ak ide o dátumy v blízkej budúcnosti (najbližšie dva-tri mesiace), nepíšeme rok. Ak teda píšeme článok v januári:

Dohodli sa, že sa zídu 31. marca.

Ale: Dohodli sa, že sa zídu 31. decembra tohto roku.

Skratku t.r. nepoužívajme, to by mohlo byť napísané priamo 2019.

V žiadnom prípade nepoužívame dátum len v skrátenej podobe 31. 3., 12. 1. a podobne.

Rok, v roku – v texte (na rozdiel od tabuliek) toto slovo neskracujeme ani v spojení s číslovkou:

V roku 1995, rok 1996.

Na označenie viacerých rokov používame tvary:

1995-96 (spojovník, bez medzier) – na označenie hraničných rokov

1992 – 2000 (pomlčka, s medzerami) – na označenie bežného časového rozpätia viacerých rokov

90. roky – aj deväťdesiate roky, tvar sa nemení ani pri skloňovaní v 90. rokoch, nie v 90-tych rokoch

fotografie

Fotografie sú rovnocennou súčasťou písaným textom, preto im dávame v TRENDE dostatok priestoru.

Pri každej fotografii musí byť uvedený autor.

Napríklad: Foto – Maňo Štrauch, Foto – SITA/AP, Foto – slovnaft.sk

Fotografie môžu byť s popiskom, alebo aj samostatne. Pri portrétoch používame zväčša meno a priezvisko človeka (prípadne firma) + nejaký jeho zaujímavý citát, ktorý nemusí byť z textu.

Popisky 3 druhy

-meno a priezvisko

-citát pod foto

- citát ku fotke v krúžku

Každý reportér (prípadne redaktor) je povinný zabezpečiť si na svoje strany (aj od spolupracovníkov) fotografie. Ak ide robiť materiál sám, povinne si dohodne s obrazovou redaktorkou Marianou Krupkovou aj fototermín. Tá sa potom dohodne s príslušným interným, alebo externým fotografom. Najlepšie je, ak je zároveň s návštevou reportéra u „spovedanej“ osoby aj fotograf.

grafy

Graf je samostatný materiál a je rovnako plnohodnotný ako text. Grafy musia byť výstižné a zrozumiteľné. Sústreďujú sa najmä na vyjadrenie tendencie vývoja, porovnanie porovnateľných údajov.

Na vypracovanie grafu odovzdáva reportér podklady v exceli. Mali by obsahovať krátky a výstižný titulok. Pod titulom môže byť ďalší riadok, kde sa v zátvorkách uvádzajú jednotky a doplňujúce, rozširujúce informácie k titulu. Na konci grafu je uvedený prameň. Na jeho tvorbu platia rovnaké zásady ako pri tabuľke.

Ak je to nutné, v grafe používame poznámky a odkazy (vo forme poznámok alebo indexov). Pravidlá pri ich používaní sú rovnaké ako pri zostavovaní tabuľky.

Pre opis osí v grafoch platí zásada, že musí byť jednoduchý a zrozumiteľný. Ak nie je jednotka, v ktorej sa meria príslušný parameter uvedená inde, uvádza sa hneď za pomenovaním osi v zátvorke.

Uvádzanie časových údajov na osi x:

- Roky píšeme v neskrátenej forme, napríklad 2010, 2014

- Štvrťroky píšeme v skrátenej forme, napríklad 1. kv. 2010

- Mesiace píšeme skratkou, napríklad jan. 2010

- Ak je na časovej osi príliš veľa časových údajov, uvádzame len hraničné údaje

V TRENDE sa používajú tri základné typy grafov: stĺpcové, krivkové a kruhové. Stĺpcový a krivkový graf možno kombinovať. Stĺpcový graf môže byť zvislý alebo vodorovný.

Kruhový graf sa používa iba v prípade, ak ním opisujeme čiastky celku, ktorý má

v súčte 100 percent.

Všetky označenia v grafoch (okrem titulku a slova PRAMEŇ) začíname malým písmenom.

Redaktor zadáva grafy grafikovi až po jazykovej korektúre.

V ľavom dolnom rohu sa rovnako ako pri tabuľke uvádza PRAMEŇ.

Príklady odovzdávania grafov v exceli:

1. kruhový graf:

2. krivkový graf

3. stĺpcový graf

mená a funkcie (a tituly)

Mená ľudí píšeme v TRENDE prvýkrát vždy celé s tým, že pred meno a priezvisko dávame funkciu človeka, alebo jeho postavenie. Ak je funkcia dlhšia a zložitejšia, môžeme ju dať aj za meno.

Napríklad: predseda vlády SR Robert Fico,

majiteľ a riaditeľ spoločnosti Damien Ján Petrovič,

nevyhýbame sa ani voľnejšiemu spojeniu: šéf Microsoftu Bill Gates.

V ďalšom opakovaní mena používame už len prvé písmeno z mena a celé priezvisko: R. Fico, J. Petrovič, B. Gates. V prípade life-stylovejšie ladených článkoch sa najmä pri mladých ľuďoch môže používať aj krstné meno.

Prípadne môžeme použiť názov funkcie či postavenia: slovenský premiér, predseda vlády, šéf kabinetu, riaditeľ, konateľ spoločnosti, šéf firmy a podobne.

Používanie titulov v TRENDE neuvádzame. Jediná výnimka je, ak by titul pomohol hodnovernosti textu.

názvy inštitúcií

Pri písaní oficiálnych názvov slovenských inštitúcií je prípustné vynechať skratku SR na konci. V texte sa vyhneme nasledovným vetám: „Predseda Vlády SR Robert Fico odkázal predsedovi Protimonopolného úradu SR, že zákon schválený Národnou radou SR už posudzuje Ústavný súd SR.“

percentá

V tabuľkách, ale aj spravodajských a informatívnych materiáloch označujeme percentá prednostne celým slovom, znak % využívame skôr v grafoch a tabuľkách. Napríklad: tridsať percent voličov, 55 percent občanov, a nie 30 % voličov, 55 % občanov.

Pri odvodzovaní prídavného mena používame tieto tvary. Vtedy napíšeme príslušné číslo slovom alebo číslicou, spojovník a príponu – percentný: jednopercentný – desaťpercentný, 11-percentný a viacpercentný. Namiesto prídavného mena môžeme v niektorých prípadoch použiť spojenie: rast o 23 percent.

Znak % ani jeho slovné vyjadrenie pri číselnom rozpätí neopakujeme: 25 – 30 percent, 2,5 – 3,5 percenta

prítomný čas

V textoch, pokiaľ je to možné, používame prítomný čas. Takéto písanie je pre čitateľa zaujímavejšie, pretože je takpovediac vtiahnutý do prebiehajúceho deja.

„Bol to tunel,“ vraví riaditeľ. a nie „Bol to tunel,“ povedal riaditeľ.

V tejto súvislosti ozrejmuje, že... a nie V tejto súvislosti ozrejmil, že...

prvá osoba množného čísla

V článkoch nepoužívame formulácie ako „Stretli sme sa v kaviarni“. Vyhnúť sa tomu dá aj v reportážnych textoch: „Stretnutie bolo v kaviarni“ alebo „Reportér TRENDU sa stretol so šéfom XY v kaviarni“.

Výnimočne môžeme prvú osobu množného čísla použiť v rozhovore. V rozhovore nepoužívame prvú osobu jednotného čísla. Čiže nie „Mám skúsenosť s tým, že“, ale „Máme skúsenosť s tým, že“.

skratky

Skratkám t.j., o.i., r., atď., napr., resp., príp., a pod. sa vyhýbame. Namiesto t.j. používame radšej čiže alebo teda, ostatné vypisujeme celým slovom: okrem iného, rok, a tak ďalej, napríklad, respektíve, prípadne, a podobne.

Skratky a.s., s.r.o., š.p., Z.z. a ďalšie podobné píšeme bez medzier vnútri skratky.

a.s. – Akciová spoločnosť, skratku píšeme bez medzery, rovnako ako všetky podobné skratky. V TRENDE, pokiaľ je to možné, sa vyhýbame používaniu obchodných foriem podnikateľských subjektov. Ak si to kontext vyžaduje, používame radšej celý názov – akciová spoločnosť.

Obdobne narábame napríklad aj s pojmami s.r.o. (spoločnosť s ručením obmedzeným), š.p. (štátny podnik) či v.d. (výrobné družstvo). Slová eseročka alebo akciovka používame, keď potrebujeme emocionálne zvýrazniť charakter podnikania, napríklad „XY si na svoje podnikanie založil sieť eseročiek.“

atď. – Tejto skratke a výrazu sa vyhýbame: buď uvedieme všetko, čo chceme vymenovať, alebo len jeden-dva príklady bez dodatku atď.

a pod. – Tejto skratke a výrazu sa vyhýbame: buď uvedieme všetko, čo chceme vymenovať, alebo len jeden-dva príklady bez dodatku a pod.

ks – Skratku nepoužívame, iba celé slovo: kus, kusy.

napr. – Skratke sa vyhýbame, používame iba celé slovo napríklad.

o.i. – Skratke sa vyhýbame a vypisujeme celé slová okrem iného.

resp. – Skratke sa vyhýbame, používame iba celé slovo respektíve.

rok – Píšeme celé slovo, neskracujeme ani pri skloňovaní: nie r. Výnimočne možno skratku r. použiť v tabuľke.

strana – Skratku s., str. nepoužívame. Výraz strana je pri novinách vhodnejší ako stránka.

t.j. – Tejto skratke sa vyhýbame, namiesto nej používame radšej čiže alebo iné vhodné výrazy čiže alebo teda.

tzv. – nepoužívame, vypisujeme takzvaný; prípadne sa rozhodneme podľa žánru.

tabuľky

Tabuľka je samostatný materiál a je rovnako plnohodnotný ako text. Tabuľka, ktorá sa zhotovuje v exceli, musí byť presná, zrozumiteľná a úplná. Každá tabuľka má v záhlaví uvedený názov. Názov musí byť krátky a výstižný (môže byť aj trochu s nadsázkou, podobne i pri grafoch), v rozsahu jedného riadka (iba vo výnimočných prípadoch dvoch riadkov). Pod názvom v prípade potreby uvedieme v samostatnom druhom riadku v zátvorke rozširujúcu informáciu k názvu tabuľky. Tento riadok slúži aj na udávanie mernej jednotky, ktorá je spoločná pre celú tabuľku. Pokiaľ nie je merná jednotka pre všetky stĺpce (riadky) rovnaká, uvádzame názov mernej jednotky v záhlaví každého stĺpca (riadka) osobitne.

Číselné údaje (slovné výrazy) v tabuľke musia byť porovnateľné. V jednom riadku alebo stĺpci (podľa toho, či čísla porovnávame vodorovne alebo zvisle), musí byť rovnaký počet desatinných miest. Vhodné je (ak sa to dá), aby bol rovnaký počet desatinných miest v celej tabuľke. Ak na niektorom mieste číselný údaj logicky neexistuje, uvedieme pomlčku –. Ak údaj neexistuje, a treba to vysvetliť, uvedieme znak v rozsahu jedného ľubovoľného malého písmena (okrem n) a pod tabuľkou znak vysvetlíme. Ak je údaj neznámy, uvedieme písmeno n. Písmenom n neoznačujeme v tabuľke žiaden iný prípad. Pod tabuľkou potom musí byť poznámka n – nedostupný údaj.

Iným spôsobom je označenie pri príslušnom údaji v tabuľke číslicou napísanou horným indexom: 1, 2, 3 atď. Tieto indexy používame len v záhlaví tabuliek, prípadne v prvej opisnej položke riadka. Indexy upraví grafik, redaktor ho na to upozorní a potom odkazy skontroluje na obťahu (grafikov sa v programe nezobrazujú).

Každý slovný údaj v záhlaví tabuľky a v prvom ľavom stĺpci začíname veľkým písmenom. Ak sú údaje jedného riadka tabuľky podrobnejšie, v ďalších príslušných riadkoch začíname opis malým písmenom.

Všeobecné vysvetlivky k údajom v tabuľke uvádzame pod tabuľkou (s označením Pozn.:). Vysvetlivka sa začína veľkým písmenom a končí sa bodkou.

Ak je v tabuľke málo miesta, používame skratky, ktoré však poznámkach pod tabuľkou treba vysvetliť.

Ak je v tabuľke málo miesta, mesiace neoznačujeme slovom, ako to robíme v texte príspevkov, ale ich trojpísmenovou skratkou – jan., febr., mar., ...

Ak chceme niektoré riadky (stĺpce) v tabuľke vyznačiť, urobíme to polotučným písmom, prípadne opisom veľkými písmenami.

V poslednom riadku tabuľky je uvedený prameň. Vždy uvádzame len posledný spoľahlivý prameň, ktorý sa nám dostal do ruky. Ak údaje dopĺňame, uvedieme všetky pramene. Ak údaje sami vyrábame, uvedieme PRAMEŇ: TREND Analyses.

Podklady na tabuľku sa odovzdávajú grafikovi podklad po jazykovej korekcie.

Pri zložitejších tabuľkách je nutné predložiť grafikovi aspoň rukou načrtnutú predlohu výslednej tabuľky na papieri.

Príklady odovzdávania tabuliek v exceli:

1. jednoduchšia tabuľka

2. zložitejšia tabuľka

TREND???

Názov TREND v textoch píšeme vždy – aj pri skloňovaní – veľkými písmenami z reklamno-propagačných dôvodov. Neuvádzajme v našom TRENDE alebo v našom magazíne, ale v TRENDE, v krajnom prípade vo vašom magazíne, lebo časopis vydávame pre čitateľa, a nie pre seba.

V TRENDE nepoužívame výrazy typu pýtal som sa, zaujímalo som sa o, ale TREND sa pýtal, TREND sa zaujímal o, alebo redaktor (reportér) TRENDU sa pýtal, sa zaujímal o...

Názvy vydavateľa TRENDU spoločnosti News and Media Holding, ako aj sesterských magazínov, napríklad Plus 7 dní, Plus 1 deň píšeme štandardným obyčajným písmom.

Trpný rod

V textoch sa vyhýbame trpnému rodu, nahrádzame ho činným. Čiže nie „bol vyrobený“, ale „vyrobili ho“.

Verzály

Veľkými písmenami píšeme iba skratky (napríklad WTO, NATO, EÚ, NMH -

News and Media Holding) a názov nášho magazínu (TREND) a to aj pri skloňovaní (TRENDU, TRENDE).

Veľkými písmenami nepíšeme názvy firiem, ani keď ich majú takto uvedené v obchodnom registri, iba ak by išlo o skratku. Čiže nie SLOVAKODATA, ale Slovakodata. Cieľom je vyhnúť sa nechcenému zdôrazneniu nejakej konkrétnej firmy.

zákony – Názvy zákonov sa radia k názvom dôležitých písomností (dokumentov).

V bežných textoch TRENDU používame iba názov zákona: zákon o dani z pridanej hodnoty.

Iba v textoch, ktoré radia čitateľovi, môžeme uvádzať presné znenie zákona (aby si tam mohol čitateľ ešte rozšíriť svoj obzor): napríklad zákon č. 289/1995 Z.z. o dani z pridanej hodnoty.

Pri ďalšom výskyte stačí uviesť číslo, jeho názov, prípadne skrátený názov.

Názov zákona sa začína malým písmenom. Názov základných zákonov a kódexov sa začína veľkým písmenom. Za také považujeme zákonníky a Ústavu SR: Podľa Zákonníka práce, Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka.

„Zakázané“ slová

Tu – Ako príslovka určenia, napríklad „Mal tu veľa priateľov“, sa nepoužíva. „Tu“ je v redakcii TRENDU. Aj bez použitia slova „tu“ sa zvyčajne zachová pôvodný význam vety.

Totiž – Tomuto slovu sa vyhýbame. Buď to slovo vôbec nepoužijeme (väčšinou nepoznať rozdiel), alebo použijeme iné slovo, napríklad „lebo“. Ak sa už naozaj nedá, tak ho môžeme použiť výnimočne, 1-2x v dvojstranovom texte.

Však – Tomuto slovu sa vyhýbame. Buď to slovo vôbec nepoužijeme (väčšinou nepoznať rozdiel), alebo použijeme iné slovo, napríklad „no“ (toto slovo však nepoužívame na začiatku vety) či „ale“. Ak sa už naozaj nedá, tak ho môžeme použiť výnimočne, 1-2x v dvojstranovom texte.

2. Poznámky k interpunkcii

(odporúčané čítanie)

bodka – Bodku píšeme v týchto a iných skratkách (skratkám sa kvôli plynulosti textu vyhýbame, používame ich najmä pri kurzových prepočtoch, v tabuľkách a grafoch):

tisíc – tis.

milión – mil.

miliarda – mld.

sekunda – sek.

minúta – min.

hodina – hod.

(Popritom sa v odborných textoch používajú aj značky, ktoré sa píšu bez bodky: s, m, h a podobne.)

Veta, ktorá je celá v zátvorkách, má pred zadnou zátvorkou aj bodku (pozri predchádzajúcu vetu).

Rovnako aj veta, ktorá je celá v úvodzovkách, má bodku pred zadnými úvodzovkami.

Keď vyratúvame niekoľko bodov zarazených pod sebou v odsekoch, na konci textu posledného bodu píšeme bodku.

Bodku píšeme aj za textom pod obrázok. Nepíšeme ju tam len v prípade, ak obsahuje len meno osoby alebo názov predmetu na snímke. Napríklad: Mercedes-Benz CL – bez bodky.

Patrí aj za dôvetok (v kurzíve) za článkom, ktorým stručne predstavujeme autora, alebo aj za informáciu iného druhu na tomto mieste:

Autor je pracovníkom (používame inštrumentál) Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva.

Spracované podľa štatútu súťaže.

Bodku nepíšeme:

– za nadtitulkom, titulkom, podtitulkom, perexom, za medzititulkami a podpisom ani menom autora

– za formulkou uvádzanou na konci niektorých materiálov:

Z materiálov agentúry SITA a Newton

– za formulkami:

(Dokončenie z minulého čísla).

... (tri bodky) – Tri bodky na konci vety alebo dokonca celého článku používame iba vo výnimočných príkladoch. Úlohou troch bodiek je len naznačiť a nedopovedať. Ak vieme, čo chceme povedať, tak to jednoznačne povieme a nepotrebujeme použiť tri bodky.

Tri bodky sa píšu v rozhovore na konci otázky, ak otázka nie je stavaná ako otázka a nie je správne dať za ňou otáznik:

Povedali ste, že sa k tomu ešte vyjadríte... (nie Povedali ste, že sa k tomu ešte vyjadríte.)

Ak vynecháme z citátu niekoľko slov alebo menej ako jednu vetu, vynechanú časť citátu označujeme tromi bodkami. Za nimi nasleduje medzera, pred nimi nie:

„Povedal, aby... našli dostatok prostriedkov.“

Ak vynecháme z citátu celú vetu a viac, vynechanú časť označíme tromi bodkami v zátvorkách s medzerou pred bodkami v zátvorkách aj za nimi:

„Mali prísť všetci. (...) Do večera neprišiel nikto.“

Pred citát ani zaň nedávame tri bodky, pretože sa rozumie samo sebou, že citát je vždy vyňatý z väčšieho celku. Navyše by sme tým zneprehľadnili text.

čiarka – Pri písaní čiarky v podstate platia tieto zásady:

Počet čiarok je určený počtom viet (daných prísudkami) v súvetí, pravda, vety v súvetí môžu byť spojené aj zlučovacími spojkami a vtedy sa čiarka nemusí písať. Bola by chyba dávať čiarku všade tam, kde je vedľajšia vetná pauza.

Čiarky (alebo aj pomlčky) oddeľujú vsuvky rozličného druhu, no sú tu isté rozdiely; v každom prípade však treba oddeľovať čiarkami z obidvoch strán hodnotiace častice: pravda, samozrejme, prirodzene atď.

Zásadne sa píšu čiarky pred spojkami a spojkovými výrazmi (a preto, a predsa, a tak, a teda, a jednako) a aj pri zdôrazňovaní; pred výrazom a potom ani pred spojením a tým sa čiarka nepíše.

Čiarka sa nepíše medzi dvoma príslovkovými miestami rozličného druhu, napríklad keď ide o príslovkové určenie miesta a príslovkové určenie času: Bratislava 19. januára 1999 alebo TREND 15. decembra 1999.

Písanie čiarok je zložitá vec, podrobne sa o tom dozvieme viac v poslednom vydaní Pravidiel slovenského pravopisu.

Nerobme chyby pri voľbe miesta čiarky v citáte:

„Sme na tom pomerne dobre,“ hovorí predseda. (A nie: „Sme na tom pomerne dobre“, hovorí predseda.)

Ak máme určitý výraz v citáte v úvodzovkách (teda úvodzovky v úvodzovkách), čiarka sa píše až za týmito úvodzovkami:

Zo správy sme sa dozvedeli, že „nájomcovia sa rozhodli vyhľadať tohto »odborníka«, porozprávať sa s ním a od zmluvy odstúpiť“.

dvojbodka – V texte sa jej radšej vyhýbame, lepšie je použiť pomlčku (–).

pomlčka (–) – Nemôžeme ju nahrádzať spojovníkom (-).

Pomlčku (vždy s medzerami pred ňou i za ňou) používame pri vyjadrovaní časového a miestneho rozpätia:

v rokoch 1990 – 1996 (nahrádza dlhšie spojenie od roku 1990 do roku 1996), 3. – 5. mája, január – február, strana 5 – 12.

Spájame ňou (s medzerami) aj body určitej trasy a podobne:

Letecká linka Praha – Bratislava – Košice.

Niekedy môže oddeľovať vsuvky vo vete namiesto čiarok, najmä ak ide o inú ako hlavnú rovinu vety.

spojovník – Najčastejšie chyby sa robia pri spájaní častí slov vyjadrených číslicami aj slovne. Píšme správne:

dvoj- až trojizbový byt, prípadne 2- až 3-izbový byt (nie 2 – 3-izbový byt ani nie 2- – 3-izbový byt).

Spojovník sa uvádza v číslach kombinovaných so slovom tisíc. Ak sa časť čísla vyjadrená slovom skloňuje, spojovník sa nedáva:

150-tisíc, ale 150,2 tisíca,

V iných prípadoch sa spojovník nedáva: 150 miliónov

Spojovníkom pripájame pádovú alebo slovotvornú príponu k iniciálovým skratkám:

SĽUK, v SĽUK-u, pravda, len v zaužívaných prípadoch, nepôsobilo by dobre, keby sme takúto príponu pripojili k skratke EBOR, nepíšeme ju ani v prípade CD-ROM.

V zložených slovách sa pred spojovníkom ani za ním medzera nedáva:

slovensko-české vzťahy, Rakúsko-Uhorsko.

Ak po vytlačení – na strane vyjde spojovník na koniec riadka, treba ho v nasledujúcom riadku zopakovať. Nevzťahuje sa to však na pomlčku.

úvodzovky – neplytvajme nimi, pretože narúšajú prehľadnosť a rýchlosť čítania. Niekedy znamenajú ospravedlnenie za nevhodné slovo a prezrádzajú neistotu. Inokedy vyjadrujú iróniu alebo dištancovanie sa autora od použitého výrazu. Ak je slovo v úvodzovkách, už predeň nepíšeme slovo takzvaný, pretože úvodzovky sú s takýmto výrazom rovnoznačné.

Do úvodzoviek dávame najmä citáty. Citáty v textoch nerobíme príliš dlhé (najviac dve či tri vety). Radšej text prerozprávame.

Ak vo vete alebo jej časti, ktorá je v úvodzovkách, potrebujeme dať do úvodzoviek aj niektoré slovo či spojenie, použijeme tzv. francúzske úvodzovky (» « – predné alt + 175 a zadné alt + 174):

Pred 150 rokmi Ľudovít Štúr napísal: „Už sme sa presvedčili, kam mieria títo »pomocníci ľudu«.“

Názvy kníh, časopisov, článkov, tém nedávame do úvodzoviek, píšeme ich obyčajným písmom.

O správnom umiestňovaní úvodzoviek v súvislosti s čiarkou, bodkou či tromi bodkami pozri heslo bodka, čiarka, ... (tri bodky).

zátvorky – Väčšinou používame okrúhle zátvorky () (nemôžeme ich nahrádzať lomkami/ /) a hranaté zátvorky [ ] (alt + 91, alt + 93).

– Do okrúhlej zátvorky

dávame spresnenie redakcie vložené priamo do vlastného textu autora článku, nie do citátu, ktorý použil autor v článku, ani do priamej reči. Pritom sa používa ustálená formulka v tejto úprave:

V minulom roku (2012 – pozn. TREND) boli všetci...

Do okrúhlych zátvoriek sa dávajú aj podrobnejšie poznámky či vysvetlivky redakcie:

Bankové operácie (operácie, ktoré sa uskutočnili pred valným zhromaždením banky – pozn. TREND) sa stali...

Odvolávku na číslo TRENDU, v ktorom sa už písalo o danej problematike, dávame tiež do okrúhlych zátvoriek, v prípade potreby aj s názvom článku:

(TREND 40/2005), (Nízky prírastok HDP neprekvapil, TREND 50/2005).

– Do hranatej zátvorky

dávame dodatočnú vsuvku niekoho iného, nie autora článku (zvyčajne redakcie) do priamej reči osoby v rozhovore (hoci tam nie sú z grafických dôvodov vyznačené úvodzovky) alebo priamo do citátu, ak je nevyhnutná na pochopenie:

,,Už som spomínal, že všetci [členovia vlády] boli vtedy pri tom."

Pri hranatých zátvorkách sa neuvádza, že ide o pozn. TRENDU.

3. Slovná zásoba

(odporučené čítanie)

Všeobecne platí, že v nocionálnom jazykovom prejave treba namiesto expresívnych jazykových prostriedkov uprednostňovať neutrálne a vyhýbať sa prevahe hovorových, pravda, nie bezvýhradne, ale v závislosti od žánru. Možno to povedať aj o publicistickom štýle, hoci ten si vyžaduje živšie prostriedky. V každom prípade však by sme mali používať spisovné slová. Takisto je dôležité vyhýbať sa štylistickým verbalizmom a vyjadrovať sa jednoducho. V úsilí aspoň čiastočne sa priblížiť k takzvanému prestížnemu úzu upozorňujeme v tejto časti aj na najčastejšie sa vyskytujúce gramatické chyby a nedostatky.

a) Komentované slová a slovné spojenia

aj, ani – Platí zásada, že častica aj sa vo vete používa v spojení s kladným slovesom, kým častica ani v spojení so záporným slovesom (teda tým, ktoré má predponu ne-):

Stalo sa, že aj my sme prehliadli zmeny...

Aby sme ani my neprehliadli zmeny... (nie Aby sme aj my neprehliadli zmeny).

aj, tiež – Spojky, resp. častice sú rovnoznačné, ale rozdielne sú podmienky ich využívania. Pomôcka: slovo tiež musí byť v spisovnej slovenčine pod dôrazom (ak naň nemožno v hovorenej podobe položiť dôraz, treba ho nahradiť slovom aj). Častica aj stojí vždy pred slovom, ktoré zdôrazňuje, častica tiež stojí za takýmto slovom:

Aj tento podnik sa privatizoval.

Tento podnik sa privatizoval tiež.

ak – Podmieňovaciu spojku ak by sme mali uprednostniť pred spojkou keď najmä v prípade, ak ide o vyjadrenie podmienky:

Rozhodli sa podnik kúpiť, ak cena nebude privysoká.

ako, než – Porovnávacie spojky ako a než sú rovnoznačné, napriek tomu uprednostňujeme spojku ako. V prípade, že sa porovnávacia spojka ako vyskytuje dva razy v tej istej vete alebo vo vetách idúcich za sebou, vystriedame ju vo vhodnej konštelácii spojkou než.

asi – Častica asi slúži na vyjadrenie približnosti. V textovej časti sa používa bez obmedzenia. Pri zaokrúhľovaní čísel ju nepoužívame, lebo to pôsobí dojmom, že ide o slepý odhad, a nie zaokrúhľovanie. V takom prípade uprednostňujeme časticu približne, prípadne aj zhruba, okolo. Skratke cca sa radšej ako cudzej vyhneme.

Teda: približne 30 % (nie asi 30 %).

byť – Sloveso byť plní vo vete dve hlavné funkcie: 1. vyjadruje základný, existenciálny význam (som, si, je, sme, ste, sú + tvary ostatných časov a spôsobov), 2. slúži ako pomocné sloveso v modálnom význame a ako spona. Bola by chyba používať ho v spojení so slovesami zmyslového vnímania (zdať sa, javiť sa, cítiť sa, vidieť sa, pripadať si, vyzerať a podobne), pretože tie už v svojej podstate obsahujú existenciálny význam, ktorý by tak bol v spojení so slovesom byť zdvojený:

Plán sa ukazuje reálny (nie plán sa ukazuje byť reálny).

Zdá sa to úsporné riešenie (nie zdá sa to byť úsporné riešenie).

doba – Označuje najmä historicky vymedzenú etapu. V iných prípadoch by sme mali uprednostňovať výrazy čas, obdobie, lehota atď.:

súčasnosť (nie súčasná doba), pracovný čas (správnejšie ako pracovná doba), záručná lehota (nie záručná doba).

dochádzať – nedochádzať – Snažiť sa obmedziť podľa možnosti veľmi frekventované spojenia so slovesom dochádzať, nechať si ich na nevyhnutné prípady, keď sa len ťažko dá vyjadriť jednoducho pomocou plnovýznamového slovesa:

V poslednom čase sa zjednotili pohľady... (nie dochádza k zjednoteniu pohľadov).

Zatiaľ sa neuplatnila spoločná politika (nie zatiaľ nedošlo k uplatneniu spoločnej politiky).

dokazovať – Sloveso sa pričasto používa v inom význame, ako bol pôvodný (predložiť dôkazy). Tým sa ošúchalo a stratilo prvotnú sviežosť. Netreba všetko dokazovať, v závislosti od kontextu sa možno vyjadriť aj pomocou iných slov, a navyše presnejšie. Vetu Dokázal skĺbiť obidve činnosti možno povedať aj takto:

Vedel skĺbiť obidve činnosti.

Podarilo sa mu skĺbiť obidve činnosti.

Bol schopný skĺbiť obidve činnosti.

Vládal, mohol atď.

Je žiaduce využívať viaceré výrazy, pretože v TRENDE je inflácia viet so slovesom dokázať v tomto význame.

kedy – Opytovacia príslovka kedy nám poslúži v takýchto a podobných prípadoch:

Kedy sa výrobok dostane do predaja? Oznámili nám, kedy sa výrobok dostane do predaja.

Použitie príslovky kedy pri uvádzaní prívlastkovej vedľajšej vety namiesto spojky keď by bolo nesprávne (pozri keď).

keď – Časovú spojku keď nemožno nahrádzať zámennou opytovacou príslovkou kedy:

V čase krízy, keď sa ukázalo (nie kedy sa ukázalo).

nasledovný, nasledovne – Pri uvádzaní výkladu či výpočtu je vhodnejšie používať namiesto toho odkazovacie zámená takýto a tento, prípadne týmto spôsobom a takto:

Celkové náklady určujú tieto faktory: (nasledujú jednotlivé faktory), lepšie ako ...určujú nasledovné faktory.

V podobných prípadoch je chybne použité aj slovo následný či následne:

Výdavky by sa mali hradiť takto: (nie Výdavky by sa mali hradiť následne)

Podobne by sa tu nemalo použiť príčastie nasledujúci.

nijako, vôbec – Týmito slovami môžeme vhodne nahradiť príslovku zďaleka, ktorá v istom kontexte nadobúda expresívny nádych (pravda, ak to nie je zámerom autora článku):

Nijako (vôbec) nedosahoval úroveň svojho predchodcu (nie zďaleka nedosahoval...).

otázka – Ak potrebujeme riešiť nejakú vec, zvyčajne ju označujeme slovami otázka alebo problém. Medzi týmito slovami však môže byť rozdiel. Pri voľbe jedného z nich by však mal byť určujúci rozdiel v ich význame, ktorý je zrejmý z vety:

Pri riešení tejto otázky sme sa stretli s určitými problémami.

otázka, problém – Tieto a iné podobné slová sú v určitých prípadoch zbytočné, a to najmä vtedy, ak sa bez nich môžeme zaobísť a vyjadriť sa jednoduchšie:

Nanajvýš aktuálnymi sa stali vzájomné vzťahy (nie otázky vzájomných vzťahov, nie problém vzájomných vzťahov).

oveľa, omnoho, podstatne, silno, značne – Možné varianty príslovky ďaleko, ktorá je hovorová, až expresívna:

Dosiahli oveľa (nie ďaleko) priaznivejšie výsledky.

Podstatne, silno, značne (nie ďaleko) pokročiť, prevyšovať atď.

odrádzať – Sloveso je príkladom živšieho a úspornejšieho variantu staršieho slovesa odradzovať. Podobne treba uprednostňovať aj progresívne kratšie podoby ďalších slovies:

nahrádzať – namiesto nahradzovať,

premenúvať namiesto premenovávať,

prepracúvať namiesto prepracovávať,

prerokúvať namiesto prerokovávať a podobne.

navýšiť – slangové, teda nesprávne slovo, napríklad v spojení navýšiť kapitál, navýšiť imanie. Správne: zvýšiť kapitál, zvýšiť, prípadne zväčšiť imanie

posilniť, posilniť sa – Medzi týmito slovami je ten istý rozdiel ako pri ostatných slovesách, ktoré majú popri nezvratnej aj zvratnú podobu (so zvratným zámenom sa). Teda:

Koruna sa posilnila, prípadne Koruna zosilnela (nie posilnila – nesprávne, slangové),

ale: Opatrenie posilnilo trh (predmetová väzba).

prehlásiť, prehlásenie – Sloveso prehlásiť a slovesné podstatné meno prehlásenie možno používať iba vo význame odhlásiť z jedného miesta a prihlásiť na iné miesto. Ak potrebujeme vyjadriť význam vyniesť úsudok o niečom, musíme použiť výrazy vyhlásiť, vyhlásenie.

sám, sama, samo, sami, samy – Znamená iba, len, jediný, často sa používa vo význame dokonca:

Sám riaditeľ sa zúčastnil na slávnostnom otvorení.

Nezamieňať s prídavným menom samotný, ktoré znamená najmä osamotený (nie Samotný riaditeľ sa zúčastnil...).

skutočnosť – Slovo patrí medzi štylistické verbalizmy a treba sa mu, ak je to možné, v istých prípadoch či kontextoch vyhnúť, celkom ho vynechať, prípadne nahradiť ho zámenom:

Záujem NBS vyplýva z toho, že... (nie vyplýva zo skutočnosti, že...).

Prekvapilo ho, že... (nie Prekvapila ho skutočnosť, že...)

slabé miesto – Spojenie je dobré uprednostňovať namiesto slova slabina, ktoré v niektorých kontextoch môže evokovať neželateľné predstavy:

Butrus-Butrus Ghálí odhaľuje slabé miesta (nie slabiny).

správanie – Slovesné podstatné meno vyjadruje spôsob konania a vystupovania, teda ide tu o spredmetnenie:

Mať dobré správanie, pravidlá spoločenského správania, známka zo správania.

Ak ide o slovesný charakter výpovede, používame zvratné sloveso správať sa:

Správať sa vyberane. Nevie sa správať.

svoj – Zvratné privlastňovacie zámeno svoj nahrádza osobné privlastňovacie zámená, ak niečo privlastňujeme podmetu vety:

Minister V. Dlouhý má čo vysvetľovať v súvislosti so svojím (nie s jeho) podielom na privatizácii Poldi Kladno.

taký, taká, také, takí, také – Tieto ukazovacie zámená treba používať v spojení s prídavným menom namiesto príslovkových zámen tak:

Taký závažný, taký náročný, taký pokročilý (nie tak závažný, tak náročný, tak pokročilý).

ten, tá, to, tí, tie – Úlohou uvedených ukazovacích zámen je plniť odkazovaciu funkciu v samostatnom postavení. Bolo by nesprávne namiesto nich používať ukazovacie zámená tento, táto, toto, títo, tieto:

Pozrime sa bližšie na zbrojárske podniky. Tie (nie tieto) patria medzi najpostihnutejšie.

V takomto prípade možno zopakovať podstatné meno, no pri ňom je prívlastkové ukazovacie zámeno tieto namieste:

Pozrime sa bližšie na zbrojárske podniky. Tieto podniky patria medzi najpostihnutejšie.

tento – Pri skloňovaní zámena používajme v 2. páde správny tvar tohto:

Pri uplatňovaní tohto (nie tohoto) zákona nastali určité zmeny.

začať sa, začínať sa, končiť sa, skončiť sa – Zvratné slovesá (so zvratným zámenom sa) sú bezpredmetové, to znamená, že ich treba použiť vtedy, ak vo vete nie je predmet; v takom prípade by bolo chybou vypustiť zvratné zámeno sa:

Porada sa začala (nie Porada začala).

Napäté obdobie sa skončilo (nie Napäté obdobie skončilo).

Príklad na vetu s predmetom, teda takú, v ktorej nemá byť zvratné zámeno:

Podnik skončil túto etapu svojej existencie.

Firma skončila svoju činnosť.

začiatok, zo začiatku – Tieto frekventované slová treba uprednostňovať pred podobou počiatok, spočiatku, ktorá sa pociťuje ako knižná, podobne ako iné slová s predponou po-.

zvláštny – Čudný, nezvyčajný, osobitý; toto slovo nepoužívajme vo význame osobitný, špeciálny.

b) Niektoré ďalšie správne a nesprávne, prípadne odporúčané (bežnejšie) a neodporúčané slová a slovné spojenia

Nesprávne prípadne neodporúčané

Správne, prípadne odporúčané

Akonáhle

len čo, sotva, hneď ako

akurát

priam, práve

Architekt-urbanista

architekt urbanista

avizo, avizovať

avízo, avizovať

až na to

okrem toho, vyjmúc to, s výnimkou dačoho

blízko-východný

blízkovýchodný

branža

brandža

brnenský

brniansky

celkom

spolu, dovedna, dokopy, celkovo

cez 20 percent

nad 20 percent

častokrát

často

čiastka

suma, čiastka ako časť zákona správne

činiť (náklady činia)

predstavovať, tvoriť (náklady predstavujú)

čiperný

vrtký, svižný, bystrý

distributér (správne, ale používame podľa úzu)

distribútor (úzus TRENDU)

dopad

dosah, účinok, vplyv, dôsledok (podľa kontextu)

doporučovať, doporučenie

odporúčať, odporučenie

doposiaľ

dosiaľ, doteraz

doprovod

sprievod

drvivý (drvivá väčšina) (ošúchaný obraz)

prevažný (prevažná väčšina)

hemžiť sa

hmýriť sa

horeuvedený, vyššieuvedený, doluuvedený, nižšieuvedený

uvedený, spomenutý

ísť príkladom

byť príkladom

jednateľ

konateľ

ješitnosť, ješitný

márnomyseľnosť, márnomyseľný

kľud, kľudný, ukľudniť

pokoj, pokojný, upokojiť

kultúrne statky

kultúrne hodnoty

kultúrne vyžitie

kultúrne uplatnenie

majetkovo-právny, majetko-právny

majetkovoprávny

matematik-analytik

matematik analytik

menovať, menovanie (do funkcie)

vymenovať, vymenovanie (do funkcie)

menovací (dekrét)

vymenovací (dekrét)

míňať účinok

míňať sa cieľa, účinku, ale aj s cieľom, s účinkom

množstevný (množstevná zľava)

množstvový (množstvová zľava)

náhradné diely

náhradné dielce

naviac (je tu o dôvod naviac)

navyše (je tu o dôvod navyše)

nebezpečie

nebezpečenstvo

nechať sa prekvapiť

dať sa prekvapiť

nechať stranou

nechať bokom

nejapný

nemiestny, neogabaný

neľúbosť

nevôľa, odpor

nesvár (knižné)

rozbroj, roztržka

neustále (knižné, neústrojné)

stále, ustavične, neprestajne, sústavne

obdržať

dostať, prijať, získať

obchodný deň

obchodovací deň

oboznamovať sa s niekým

oboznamovať sa s niečím (pozri zoznamovať sa)

obtiažny

obťažný, ťažký, namáhavý, problematický

odozva

ohlas, ozvena, odpoveď, v tech. význame reakcia

odstavec

odsek

odviesť (maximum, prácu)

urobiť, vykonať, odovzdať (maximum, prácu)

opatrený

vybavený, doplnený

opomenutie

zanedbanie, obídenie (ako termín z oblasti práva správne)

osobný (profil)

osobnostný (profil)

ostatný

ostatný a posledný sú rovnoznačné

ošatenie

šatstvo

ovšem

pravda, pravdaže, prirodzene, dozaista

PHARE

Phare

pilotný (projekt)

hlavný, úvodný projekt

podnikateľ-dôchodca

podnikateľ dôchodca

podnikateľ-fyzická osoba

podnikateľ fyzická osoba

pojednanie (filozofické)

rozprava (filozofická)

pomyselný (knižné)

neskutočný. zdanlivý

popis

súpis, podľa kontextu rozlišovať aj opis a odpis

popisovať

opisovať (istý jav, priebeh udalosti)

populárno-vedný

populárno-vedecký, populárno-náučný (populárno-vedecká literatúra)

posilovať (niečo), posilovanie

posilňovať (niečo), posilňovanie (kurzu meny)

posilovať sa

posilňovať sa (kurz meny sa posilňuje)

potencionálny

potenciálny

poväčšinou

väčšinou, zväčša, poväčšine

pozmeniť, pozmenený

zmeniť, zmenený (úplne sa vystačí s kratšími formami slov)

požadovať (expresívne)

žiadať, vyžadovať

prakticky (nepoužívať ako výplnkové slovo)

v podstate, vlastne, v skutočnosti (časticu prakticky ponechať len pre hovorový štýl); prakticky – nocionálna príslovka vhodná pre všetky štýly (v praxi, teda prakticky niečo uplatňovať

predčiť

predstihnúť, prevýšiť

prepážka

priehradka, priečka

priemyslový

priemyselný

príliv a odliv (kapitálu)

prílev a odlev (kapitálu)

profesný

profesijný, profesionálny, profesiový

púhy

číry, čistý, jednoduchý, obyčajný, holý, iba, len

rezistenčný

rezistentný

rys

črta

sada

súbor, súprava, komplet, kartón, séria

skomoliť (hovorové)

popliesť, prekrútiť

slovná hračka

slovná hra

služobná cesta

pracovná cesta

smena

zmena

snáď

azda, vari, hádam. možno, podistým

sprepitné

prepitné

stále viac

čoraz viac

strojárenstvo

strojárstvo

súkolie (koliesko v súkolí)

súkolesie (koliesko v súkolesí)

svár (knižné)

rozbroj, roztržka

šedá ekonomika

tieňová ekonomika

šetriť, šetrenie (slangové)

zisťovať, skúmať, prešetrovať, vyšetrovanie, prešetrovanie

tentokrát

tentoraz

terminovaný

termínovaný

tiahlo

ťahadlo

tip, tipovať = odhad, predpoklad výsledku v športe, pri stávkach; dobrá rada, odporúčanie (tip na víkend)

typ, typovať = vyberať, voliť, odhadovať ako vhodný typ – pracovníkov, objektov; určovať, potvrdzovať typ (motorové vozidlo)

tržný (iba tržná rana)

trhový (trhové prostredie)

udiať sa (knižné)

stať sa, prihodiť sa, odohrať sa uskutočniť sa

ujednotiť, ujednotenie

zjednotiť, zjednotenie

ukončiť, ukončenie

skončiť, skončenie (predpona s- je základný prostriedok na vyjadrenie dokončenia deja)

upresniť, upresnenie

spresniť, spresnenie

územno-správny

územnosprávny, ak ide o územnú správu

územnosprávny

územno-správny, ak ide o územie a o správu súčasne

varianta

variant

vada, vadný

chyba, nedostatok, kaz, chybný, pokazený

vadiť

prekážať, zavadzať (vhodnejšie)

vedeckotechnický

vedecko-technický

veľtržný

veľtrhový

vsadiť na niečo

staviť na niečo

vylepšiť, vylepšený (neústrojné)

zlepšiť, zlepšený

vynaliezavosť

vynachádzavosť, dôvtip

vyrozumieť

upovedomiť

vyrúbiť daň

vyrubiť daň

vysporiadať sa, vyporiadať sa s niečím

vyrovnať sa, porátať sa, poradiť si, skoncovať, zúčtovať s niečím, zvládnuť, odstrániť niečo;

vysporiadať (niečo) – iba ako termín z oblasti práva

vytríbenosť

vycibrenosť, vybrúsenosť

vyvstať (vyvstali prekážky)

vynoriť sa, vzísť, objaviť sa (vynorili sa, vzišli, objavili sa prekážky)

zahájiť

otvoriť, začať (zasadanie)

zahranično-obchodný

zahraničnoobchodný

záloha, zálohový (-á platba)

preddavok, preddavkový (preddavková platba)

zameniteľný (-á mena)

vymeniteľný (vymeniteľná mena) (lepšie kvôli jednoznačnosti)

zamietajúci (-e stanovisko)

zamietavý (zamietavé stanovisko)

závada

chyba, porucha, kaz, nedostatok

závadný

chybný, pokazený, nevyhovujúci

zdieľať názor

súhlasiť s názorom, mať rovnaký názor; zdieľať – výnimočne v tech. kontexte: spoločne využívať

zmocniť, zmocnenec, zmocnenie

splnomocniť, splnomocnenec, splnomocnenie

zostávať stranou

zostávať bokom

zosúladiť, zosúlaďovať

zladiť, zlaďovať

zoznamovať sa s niečím

zoznamovať sa s niekým (pozri oboznamovať sa)

zvlášť

najmä, hlavne, v prípade potreby aj predovšetkým

žiadúci, nežiadúci

žiaduci, nežiaduci

c) Písanie novších prevzatých slov

Treba sa držať zásady, že ak môžeme, vyhýbame sa cudzím slovám a uprednostňujeme ich domáce ekvivalenty, prípadne cudzie slová prekladáme. Názvy funkcií z cudzích jazykov prekladáme. Podľa možnosti by sa mali prekladať aj názvy inštitúcií, názvy firiem sa bežne používajú v pôvodnej podobe. Niektoré slová prevzaté z cudzích jazykov sa už prispôsobili slovenskému hláskosloviu a píšeme ich v ustálenej podobe, iné si ponechali podobu z pôvodného jazyka. V pravopise prevzatých slov sa uplatňuje tendencia písať ich podľa výslovnosti.

Upozornenie

Od roku 1953 sa cudzie ženské priezviská bežne tvoria tak ako slovenské – prechyľovaním pomocou prípony -ová. Výnimku tvorili iba tri – Margita Figuli, Greta Garbo, Edith Piaf. Postupne však silnie tendencia používať pôvodnú podobu cudzích ženských priezvisk, teda bez prípony -ová. V TRENDE – podľa dohody na redakčnej porade – o upustení od pravidla tvorenia ženských priezvisk pomocou prípony -ová, ktoré je stále platné, rozhodne príslušný redaktor či autor, ak má na to dôvod.

Výber z novších cudzích slov

audit, audítor, audítorský

barter, barterový

bedminton

bejzbal

billboard – pridržiavame sa zatiaľ tohto slangového výrazu pre jeho silu; slovníky odporúčajú veľkoplošný pútač a podobne

biznis – nie business; tento výraz používame poslovenčený zvyčajne vtedy, keď je reč o zahraničných reáliách, kde sa nedá slovo business presne preložiť do slovenčiny: nie je to jednoznačne ani podnikanie (entreprise), ale ani obchod (trade, commerce). Biznis má širší význam a predstavuje vlastne zmes významu obidvoch uvedených slov. Niekedy označuje aj odvetvie, v ktorom sa podniká/obchoduje, či výhodný kontrakt.

biznismen, biznismeni

brífing

broker (rozdiel od makléra)

cash-flow

cca, lepšie asi, približne, okolo, zhruba

CD-ROM (neskloňujeme)

Coca-Cola aj nápoj, aj podnik

(na rozdiel od inej značky:

Pepsi Cola – továreň,

Pepsi-Cola – nápoj)

depozit, -u, depozitný (nie depozitum)

diesel, dieselový

díler

dilema (nie diléma)

displej

dizajn

dumping (podľa KSSJ aj damping, úzus v TRENDE s -u-)

džob

ECU (European Currency Unit)

ekosystém, ekobiznis, ekodumping, ekoturizmus

faktoring

fiškálny (fiškálna politika, fiškálny rok, fiškálny modul)

fitnescentrum, fitcentrum

forward, forwardový

franšíza, franšizing, franšízový, franšízor,

goodwill

hardvér

hedžer, hedžing, hedžingový

home banking (ale telebanking)

homelibraring

charter, charterový

imidž

incoterms (z International Commercial Terms)

internet

intranet

joint venture – nepoužívať, namiesto toho spoločný podnik

(úzus TRENDU)

joystick

kemping

klíring

kouč

knokaut, knokautovať

know-how

líder

lízing

loby, lobovať, lobovanie (nie lobing), lobizmus

maklér (namiesto senzál, courtier), maklérsky

manažment

marža, -e, -y, 6. pád mn. č. maržiach

on-line

portfólio, portfóliový

produkt manažér

promóter

salesman – nahrádzame výrazom predajca, predajkyňa server (zo servera, nie servra, na serveri, nie servre)

skener, skenovať

skríning

snoubording, snoubordingový, snoubordista

softvér

spread, spreadový

swap

switch, switchový, switcher

syndikát, syndikovaný, syndikátny (syndikovaný úver, syndikátna dohoda)

šou

telebanking (ale home banking)

telemarketing

tínedžer

top manažér, top manažérka

topmodelka

tranža, -e, -i, 6. p. mn. č. tranžiach

verzus

vizáž

volkmen

workoholik

4. Gramatika

(odporúčané čítanie)

a) Všeobecné pripomienky a komentované gramatické javy

Pri 2. páde ženských a stredných podstatných mien uprednostňujeme kratšie tvary bez dvojhlások:

číslo – čísel (nie čísiel)

pásmo – pásem (nie pásiem)

písmo – písem (nie písiem)

výzva – výzev (nie výziev)

Široko rozvinutý prívlastok by nemal stáť pred podstatným menom, ktoré rozvíja, ale za ním. Nejde len o to, že takýto spôsob jeho používania nie je vlastný slovenčine (prevzali sme ho z ruštiny), ale nedodržiavanie tohto pravidla často prináša vo vete ďalšie problémy, napríklad nakopenie dvoch predložiek vedľa seba, hoci platí zásada, že predložka musí stáť pri (podstatnom) mene, s ktorým sa spája.

Správne:

Návrat späť k pozíciám strateným v priebehu (lepšie počas) dňa.

Objednali tovar v množstvách pre nich nezaujímavých.

Nesprávne:

Návrat späť k v priebehu dňa strateným pozíciám.

Objednali tovar v pre nich nezaujímavých množstvách.

Treba rozlišovať podmieňovací spôsob: 1. podmieňovací spôsob prítomného času a

2. podmieňovací spôsob minulého času:

1. Keby podnik riskoval, musel by veľa získať.

2. Keby bol podnik riskoval, bol by musel veľa získať.

Text v zátvorke zvyčajne skloňujeme. Text, ktorý uvádzame za príslušným slovom vety na doplnenie či vysvetlenie, je súčasťou vety, a preto ho treba ohýbať:

Vo vyspelých krajinách (v Japonsku, Spojených štátoch) je...

nie Vo vyspelých krajinách (Japonsko, Spojené štáty) je...

Zhoda medzi vetnými členmi. Ide o zhodu v čísle a páde (osobe), niekedy aj v rode slov ako vetných členov:

Budúcnosť si predstavoval každý po svojom (nie predstavovali).

Zložené privlastňovacie prídavné mená aj zložené vlastné podstatné mená. Pri skloňovaní treba ohýbať obidve časti:

EK schválila opatrenia proti Helmsovmu-Burtonovmu zákonu (nie Helms-Burtonovmu zákonu).

Ohlásil sa aj manažment Chirany-Premy (nie Chirana-Premy).

ale – Odporovacia spojka ale býva pravidelne na začiatku vety, najmä vedľajšej, jej postavenie na inom mieste sa pokladá za nekorektné:

Závery síce prijali, ale na výzvu neodpovedali (nie Závery síce prijali, na výzvu ale neodpovedali).

Inokedy je vhodnejšie použiť iný výraz:

Čo sa však dialo v zákulisí... (nie Čo sa ale dialo v zákulisí...)

bod – V 2. páde jednotného čísla je prípona -u:

Dosiahol hodnotu 2,5 bodu (nie boda).

doňho, do neho – Zámenné tvary sa používajú iba na označenie osoby, ak ide o neosobu, je namieste iba tvar doň:

Kto do teba kameňom, ty doňho (nie doň) chlebom.

Dom bol pekný. Čoskoro sa doň (nie doňho) nasťahovali noví obyvatelia.

giganti, giganty – Treba rozlišovať tieto dve slová. Ak hovoríme o činnosti firiem, nesmieme zabúdať, že sú to neživotné podstatné mená, preto musíme použiť podobu (tie) giganty a podľa toho ich aj skloňovať:

Filmové giganty Kodak a Fuji sa súdia, nie (tí) filmoví giganti Kodak a Fuji...

Podobne treba rozlišovať aj obri, obry, trpaslíci, trpaslíky. Ak ide o (tie) krajiny, teda o neživotné podstatné mená (neosoby), treba používať podoby s ypsilonom:

V tejto oblasti na seba upozornili ázijské obry (nie ázijskí obri).

je to tak, bolo to tak – V zovšeobecnenom konštatovaní používame 1. pád, a nie 3. pád zámena to (nie je tomu tak, bolo tomu tak).

ktorý, čo – Vzťažné zámeno ktorý, prípadne čo musí stáť v súvetí vždy na začiatku vedľajšej vety. Pred ním môže byť iba predložka, či už prvotná (s, so, z, zo, na, pod, pred, po, za, v atď.) alebo druhotná (pôvodne iný výraz vo funkcii predložky (prostredníctvom, v rámci, z hľadiska, na základe, pomocou atď.).

Príklad s prvotnou predložkou:

Dokončili novú školu, s ktorej výstavbou začali ešte vlani (nie s výstavbou ktorej...).

Obsahuje praktické informácie, pri ktorých bežnom hľadaní sa stráca veľa času (nie informácie, pri bežnom hľadaní ktorých...)

Príklad s druhotnou predložkou:

Príklad, na základe ktorého prídeme k úspešnému záveru (nie na ktorého základe...).

Nástroje, pomocou ktorých možno urobiť opravu (nie ktorých pomocou...).

Osvojili si systém, v rámci ktorého sa mohli uplatniť (nie v ktorého rámci...).

Prijali postup, z hľadiska ktorého veci vyzerali inak (nie z ktorého hľadiska...).

obri, obry – Pozri giganti, giganty.

rád, rada, rado, radi, rady, ale aj

sám, sama, sano, sami, samy – Problém vzniká najčastejšie pri vykaní v rozhovore. Pri vykaní je v množnom čísle iba slovesný tvar, uvedené skrátené tvary musia ostať v tom rode, ako je osoba, s ktorou sa rozprávame.

Ak ide o muža:

Máte rád knihy (nie Máte radi knihy)...

Ako ste už sám naznačili (nie Ako ste už sami naznačili)...

Ak ide o ženu:

Máte rada knihy (nie Máte radi knihy)...

Ako ste už sama naznačili (nie Ako ste už sami naznačili)...

sektor – V 2. páde jednotného čísla je prípona -a:

zo sektora.

štvorcový meter – Spojenie je ustálené ako názov jednotky, preto prívlastok nemožno postponovať (nie meter štvorcový).

tak – ako aj – Ustálená dvojica spájacích výrazov pri zlučovaní, teda pri viacnásobnom vetnom člene, v ktorom nám ide o zdôraznenie. Poradie tu treba dodržiavať:

Na rokovaniach sa zúčastnil tak manažment podniku, ako aj zástupcovia zamestnancov (nie ako manažment podniku, tak aj zástupcovia zamestnancov).

treba, je potrebný – Obidve podoby sú správne, no väčšinou uprednostňujeme krátky dynamickejší tvar treba. Pri ňom však spona je vypadáva, lebo inak by sme sazaradili medzi tzv. jetrebistov:

Úsilie treba zvýšiť (nie úsilie je treba zvýšiť).

trpaslíci, trpaslíky – Pozri giganti, giganty.

zmysel slova – Základný tvar, z ktorého odvodzujeme ďalšie tvary, preto nemôžeme zmeniť poradie slov:

V najširšom zmysle slova (nie v najširšom slova zmysle).

b) Najčastejšie chybné slovesné väzby

Na úvod: „Nesprávna slovesná či predložková väzba v gramatike je rovnako vážna chyba ako ypsilon v pravopise.“

Treba sa vyvarovať násilného spojenia rozličných väzieb dvoch slovies, ktoré sa nazýva zeugma:

Želať si a volať po zmenách.

Správne:

Želať si zmeny a volať po nich.

mať – Mať niečo v sebe, a nie mať niečo do seba.

napomáhať, pomáhať – Slovesá s podobným významom, ale s rozdielnou väzbou:

napomáhať niečo (väzba so 4. pádom),

pomáhať niekomu alebo niečomu (väzba s 3. pádom).

podpísať sa – Aj v prenesenom význame musíme dodržiavať správne väzby:

Organizačné zmeny sa negatívne podpísali pod fungovanie...

(nie Organizačné zmeny sa negatívne podpísali na fungovaní...)

ponášať sa – Ponášať sa na niekoho, ale

podobať sa niekomu. Nemýlme si väzbu týchto dvoch slovies.

pripraviť, pripraviť sa – Pripraviť sa na rokovanie (nie k rokovaniu).

rezignovať – Väzba s 2., a nie so 4. pádom:

rezignovať z funkcie (nie na funkciu).

rozumieť – Rozumieť niečomu, a nie rozumieť sa do niečoho. Ale: vyznať sa v niečom.

uvažovať – Uvažovať o niečom, a nie s niečím:

Uvažovali o veľkých investíciách (nie s veľkými investíciami).

Chybná podoba vznikla skrížením s väzbou slovesa rátať:

Rátali s veľkými investíciami.

vyhlásiť – Sloveso má viac významov a jeho význam je určujúci pre väzbu. Napríklad v titulku

Josefa Tošovského vyhlásili Európskym bankárom roku 1995

má toto sloveso význam slávnostne vymenovať, a preto použitá väzba je nesprávna.

Správna podoba titulku:

Josefa Tošovského vyhlásili za Európskeho bankára roku 1995.

vyústiť – Vyústiť do niečoho, a nie v niečo:

vyústiť do menovej nezávislosti (nie v menovú závislosť).

záležať – Záležať na niečom (vždy väzba s predložkou na):

Firme veľmi záležalo na výsledkoch rokovaní,

ale:

závisieť, byť závislý – Od niečoho, nie na niečom:

Osud firmy závisel od výsledkov rokovaní (nie na výsledkoch rokovaní).

zúčastniť sa – Zúčastniť sa na niečom, nie niečoho:

Zúčastnili sa na schôdzi, na výstave, v boji (nie zúčastniť sa schôdze, výstavy, boja).

zvoliť – Zvoliť niekoho za predsedu, a nie zvoliť predsedom.

Chybné spojenie vzniklo skrížením väzby slovesa stať sa: stať sa predsedom.

c) Všeobecne k predložkám a predložkové väzby

Pred každým podstatným menom môže stáť iba jedna predložka, pritom každá predložka si vyžaduje podstatné meno v príslušnom páde:

Povinnosti podniku pred exekučným konaním a počas neho (nie Povinnosti podniku pred a počas exekučného konania).

V prípade viacnásobného vetného člena, ktorého časti si pri ohýbaní vyžadujú iný, vokalizovaný tvar predložky, nemožno predložku vynechávať:

Ľudia zo Slovenska a z Čiech (nie zo Slovenska a Čiech).

kvôli – Predložka je správna najmä v spojení s podstatnými menami, ktoré pomenúvajú výsledok ľudského úsilia, ľudskej vôle:

kvôli úplnosti

kvôli poriadku

kvôli spravodlivosti

kvôli predstave

teda v takýchto prípadoch by bolo chybné použiť predložku pre.

Treba tu odlišovať rovnako znejúcu príslovku kvôli s významom po vôli:

Kvôli majiteľovi sa vzdali projektu.

Kvôli rodičom sa rozhodol pre štúdium.

Ak ide o vyjadrenie príčiny, je namieste predložka pre:

Pre množstvo prekážok sa plán napokon nevydaril (nie kvôli množstvu prekážok...)

na – Základná predložka na vyjadrenie účelu, cieľa. Väčšinou sa s ňou spájajú podstatné mená typu: podmienka, predpoklad, priestor, zabezpečenie, pôda, základňa atď. + neosobné pomenovania. Je nesprávne používať v účelovom význame predložku pre:

Podnik mal podmienky na rozvoj (nie pre rozvoj).

Vybudovali základňu na rozšírenie výroby (nie pre rozšírenie).

Vytvorili priestor na lepšie vzťahy (nie pre lepšie vzťahy).

NBS schválila opatrenie o devízovej pozícii bánk na menové účely (nie pre menové účely).

Uviesť na informáciu, na príklad (nie pre informáciu, nie pre príklad.

Financie na podporu tvorby nových pracovných príležitostí (nie pre podporu...).

Rovnako nesprávne je v účelovom význame používať predložku k:

Stimul na zvyšovanie (nie k zvyšovaniu).

Impulz na propagáciu (nie k propagácii, nie pre propagáciu).

Podobne hovoríme (a píšeme) správne:

vzhľadom na to (nie vzhľadom k tomu)

signál do útoku, na útok (nie k útoku)

kľúč do dverí (nie k dverám), iba kľúč k úspechu, k tajomstvu

súhlas na rozhovory (nie k rozhovorom)

mimo – Rešpektujme väzbu tejto predložky s 2., nie so 4. pádom:

mimo rámca, mimo pozornosti (nie mimo rámec, nie mimo pozornosť).

nad – Predložka sa používa aj na vyjadrenie miery, vtedy ju nemožno zamieňať predložkou cez:

Zaťažovala ich zadlženosť nad 60 miliónov korún (nie cez 60 miliónov korún).

(Predložku nad v miestnych názvoch neskracujeme – Žiar nad Hronom, nie Žiar n/Hronom.)

namiesto – Predložku nemožno nahrádzať v jej význame podstatným menom miesto:

Napíšem článok namiesto teba (nie miesto teba), ale:

Sadnem si na tvoje miesto.

o – Popri správnom používaní predložky sa opakovane vyskytuje chybné spojenie snaha po originalite, snaha po zmene (zrejme vzniká skrížením väzby podstatného mena túžba – túžba po originalite, túžba po zmene). V spojení s podstatným menom snaha je však správna iba predložka o:

snaha o originalitu, snaha o zmenu.

okrem, s výnimkou – Predložka a predložkový výraz, ktoré by mali v textoch nahradiť výraz až na, ktorý sa zo štylistického hľadiska hodnotí ako hovorový:

Okrem niektorých prípadov, s výnimkou niektorých prípadov (nie až na niektoré prípady).

pre – Vyjadruje (okrem iného) príčinu. Niekedy si ju nesprávne zamieňame s predložkou kvôli:

Stroje stáli pre nedostatok súčiastok (nie kvôli nedostatku súčiastok).

prostredníctvom – Druhotná predložka poslúži najmä v takýchto spojeniach:

Náprava sa dosiahla prostredníctvom obecných rád (nesprávne cez obecné rady, cestou obecných rád).

s – Popri iných významoch sa predložka používa v spojení s podstatným menom na vyjadrenie vlastnosti, miery. kvality, stavu a vtedy ju nemožno zamieňať chybnou väzbou predložky o:

Pozemok s rozlohou osem hektárov (nie o rozlohe...).

Koleso s priemerom dva metre (nie o priemere...).

u – Nevhodné je používanie tejto predložky pri neosobných menách. Hovoríme síce pracovať u súkromníka, ale pracovať v súkromnej firme. Podobne aj:

v EBOR (nie u EBOR)

pri prístrojoch, v prípade prístrojov (nie u prístrojov).

vďaka – Predložka s 3. pádom vyjadruje dôvod, príčinu, význam zásluhou niečoho, vďačiac niečomu. Práve vzhľadom na pôvodný význam sa v istých spojeniach pociťuje ako absurdná. V takých prípadoch je lepšie použiť predložku pre:

Priemysel pre svoju technickú zaostalosť (prípadne v dôsledku svojej technickej zaostalosti) nie je konkurencieschopný (nie Priemysel vďaka svojej technickej zaostalosti nie je konkurencieschopný).

vinou – Pri tejto predložke silno pociťujeme jej zviazanosť s podstatným menom vina (osoby), z ktorého vznikla, preto v určitom kontexte ju treba nahradiť vhodnejším výrazom:

Nevedno, či je to v dôsledku (nie vinou) zlej privatizácie...

z – Popri správnom používaní tejto predložky sa niekedy namiesto nej chybne používa predložka po v zreteľovom význame. Správne je:

z tejto stránky, z morálnej stránky (a nie po tejto stránke, po morálnej stránke).

za, v, počas – Predložky by sme mali uprednostňovať namiesto príslovky behom, ktorú nesprávne používame vo funkcii predložky:

počas roka, v roku, za rok (nie behom roka).

0 notes