#turisticki svet | Explore Tumblr Posts and Blogs

kudivani · 7 years

Text

Posledný týždeň v skratke:

streda – robota, štvrtok – veľa roboty, piatok – ešte viac roboty, sobota a nedeľa – výlet do Rimini a San Marina, pondelok – robota, utorok – robota a výlet do IKEA

Z vyššie uvedeného sumáru vyplýva, že tento týždeň budem písať prevažne o mojich pracovných úspechoch, štatistikách odpracovaných hodín strávených za počítačom, porovnaniam alternatívnych pracovných postupov, analýze porúch sústredenia a možnostiach ich zlepšenia, prípadne ich úplného eliminovania.

Držte si klobúky. Bude to spanilá jazda!!!

Ale nie, o práci písať nebudem. Budem písať hlavne o výlete, ktorý sme absolvovali tento víkend. Čím netvrdím, že to bude o niečo záživnejšie čítanie, ako keby som písal o mojich päťročniciach, ale aspoň Vám predstavím pár ďalších zaujímavých miest v Taliansku.

A inak, ak ste ešte nečítali predchádzajúce diely tohto špeciálneho stredajšieho blogu, tak klikajte sem: https://kudivani.wordpress.com/category/5things/ alebo aj nie, je to slobodný svet.

Aspoň zatiaľ.

1.) Sobota. Ale začnem ešte v piatok. Piatok. Ale vlastne začnem ešte vo štvrtok. Štvrtok. Vtedy nás napadlo, že by sme si nadchádzajúci víkend mohli spraviť taký malý výlet na pláž. No už od príchodu do Talianska som pokukoval aj o možnosti vybrať so do iného štátu v štáte, ktorý nie je až taký turisticky “známy”. Do San Marina. A keďže neďaleko sa nachádza aj mesto Rimini, ktoré okrem toho, že dobre znie je známe aj tým, že odtiaľ pochádza jeden veľký pán režisér. Federico Fellini. Takže to sme tiež nemohli vynechať. Od Padovy je tento región vzdialený niečo cez 200 km, a kedže radi chodíme mimo diaľnic a neradi príliš skoro ráno, vychádzalo by to neefektívne ísť len na otočku na jeden deň. Tým sa dostávame k piatku, kedy sme ešte stále nevedeli či pôjdeme, ani sme nemali ešte zajednané ubytovanie. Záviselo to od toho či si dokončíme svoje pracovné úlohy. Piatok. Posnažili sme sa a v priebehu dňa bolo zrejmé, že tak učiníme. Začal som teda hľadať ubytovanie. Opäť cez AirBnb. Po asi hodine hľadania, o 15:46 som našiel byt v dedinke v kopcoch jemne vzdialenej od civilizácie. Stále ale v dobrej dostupnosti k moru (31 minút), do Rimini (48 minút) a do San Marina (1 hodina 6 minút). Takto na poslednú chvíľu sme boli radi, že sme našli ubytovanie v prijateľnej cenovej kategórii a po príchode aj s veľmi príjemnou atmosférou a vybavenosťou! O tom ale viac v bode 4.

Ešte jeden Funfact: Zo soboty na nedeľu sme na túto jednu noc mali v prenájme, resp. vo vlastníctve až 6 bytových jednotiek. Dve v Taliansku, po jednej v Bratislave a v Trnave a zvyšné dve u našich rodičov (kde stále máme naše trvalé bydliská 😀 ).

O 16:04 sme dostali potvrdzujúcu správu, že naša hostiteľka nás bude nasledujúci deň srdečne očakávať v Casa Cairo. Tieto internety sú zázračné. Prišiel večer, potom noc a za nimi. Sobota. Náš výlet začína. Ak dovolíte pretočím cestu autom. Bolo to asi takto. Do auta, na najbližšom kruháči sme zvolili štvrtý výjazd, potom išli dlho dlho rovno, zabočili doprava, doľava, doľava, cez ďalšiu križovatku rovno, ale mali sme zabočiť doľava, potom znova rovno, cez slimákový pripájač sme sa napojili na diaľnicu, prešli mýtnou stanicou a potom asi 80 km rovno, zišli z diaľnice, medzitým zaplatili mýto. Doslova najkratšou trasou cez vidiek Pádskej nížiny, ktorý vyzerá skoro rovnako ako okolie Šale sme si to nasmerovali do Rimini, ale to už nebudem vypisovať zákruty, to by bolo nadlho. Cestou sme vyhladli dostali sme sa do nepríjemnej kolónie, a tak sme priebežne zmenili plán a zamierili k najbližšej pláži. Sadli sme si na deku, vytiahli z ruksaku nádobu s pravým talianskym cviklovým rizotom a popri opaľovaní ho zjedli. Týmto končí prvý highlight tohto týždňa.

2.) Po tomto gurmánskom zážitku sme si to namierili do rodiska Federica Felliniho. Ultimátnym cieľom (aspoň mojím) bolo nájsť nápis, pamätník alebo aspoň nejakú stopu po Fellinim. Sekundárnym cieľom bolo dať si fajnovú zmrzlinu. Tento cieľ sa nám podarilo splniť pomerne skoro a s načerpanou silou sme sa vybrali na prechádzku po starej časti mesta. Prešli sme ho z jednej strany na druhú. No po Fellinim ako by sa zem prepadla. Boli sme aj v H&M pozrieť, ale ani tam sme nič nenašli. Už sme to viac menej aj vzdali a pokračovali sme naspäť k autu až sme náhodou zle odbočili a dostali sa do špeciálnej uličky, v ktorej nás prekvapili maľby na fasádach domov. No a na jednej z nich sme ho našli: Disegno di F. Fellini. Misia splnená.

Ak budete na dovolenke v Rimini určite teda nevynechajte ulicu ‘Via Marecchia’. Prekvapivo sa nenachádza v žiadnom zozname “top vecí čo vidieť v Rimini”, ktoré sme si pozreli. Ak poznáte nejaké tzv. zlaté uličky (napr. ako je t�� v Prahe), tak Via Marecchia v Rimini je zlatá a tie ostatné sú možno len bronzové.

3.) Odišli sme s Rimini do Casa Cairo. Ubytovali sme sa a ani sme sa neohriali, resp. ani sme neochladli a už sme sedeli v aute naspäť na cestách necestách. Tentokrát sme išli chytiť západ slnka na miesto, ktoré som našiel vďaka Google Maps fotkám (skvelá vychytávka, ktorú využívam vždy pred našimi výletmi, aby som našiel zaujímavé fotogenické miesta). Boli to útesy v národnom parku Monte San Bartolo. Na pozorovanie západu slnka sme sa rozhodli ísť pod útesy, priamo k moru. Slnko zapadalo krásne nad morom a na pláži nikto okrem nás nebol.

4.) Nedeľa. Zobudili sme sa, a keď som podišiel k oknu a otvoril okenice zistil som kam vedú tajomné dvere z kúpelne, ktoré som v noci radšej neotvoril. Na priestrannú terasu s výhľadom na úbočia zelených kopcov. Škoda, že sme tu boli len na jednu noc a mali pomerne nabitý program. Bolo by to perfektné miesto na poobedný čil.

A to som Vám zabudol napísať, že v rámci tohto ubytovania sme mali aj raňajky! Tak ako mňa potešilo objavenie terasy, tak Lucku sladké raňajky. Dávame tomuto ubytovaniu palec hore. Ak by Vás ste sa vybrali niekedy do tohto regiónu tu je link k ubytovaniu v Casa Cairo: https://www.airbnb.cz/rooms/6985291

5.) Z Casa Cairo sme si to zamierili rovno na pláž. Najbližšie ako sa dalo. Do mesta Pesaro. Mesto bolo plné. Zaparkovať pri pláži utopické a tak sme sa aj celkom dobre prešli. Plánovali sme tu stráviť hodinku až dve, a tak sme si nechceli zbytočne kupovať miesto na súkromnej pláži. Ale po kilometri čo sme prešli a stále nenašli verejnú pláž sme sa rozhodli opýtať sa koľko by takéto miesto pod slnečníkom koštovalo. Pán v búdke nám na papier napísal sumu 16 eur, lebo po anglicky počítať vedel len od dvetisíc (o tom za chvíľu). Vysvetlili sme mu, že by sme chceli miesto len na dve hodiny, nie na celý deň. Asi z brucha vytiahol sumu trinásť eur. No nič. Tak sme sa ho skúsili opýtať, či tam nie je niekde v okolí verejná pláž. Vraví, že áno, nejakých ‘tútauznd mítrs’. Našli sme ju, ale bolo to len dvesto metrov.

Po dvoch hodinách sme sa zbalili a pokračovali v našom roadtripe. Opäť sme si to namierili do národného parku Monte San Bartolo, ale tentokrát hore na útesy. Akosi sme vyhladli, a tak sme sa ešte zastavili v reštaurácii s krásnym výhľadom na more. Potom sme ešte raz zastavili, keď sme v lese popri ceste zbadali vyšliapaný chodník. Vedeli sme že musí viesť k nejakej vyhliadke. A aj viedol.

6.) Bonus č.1. San Marino. Tento malý štát ma pri plánovaní zaujal tým, že nič som o ��om dokopy nepočul. A tak som opäť využil Google Maps fotky. Zistil som, že tam majú hrad skoro presne v strede krajiny. A to bol bod kam sme sa teda vybrali. A neboli sme sami. Prekvapivo San Marino je oveľa väčšia turistická mekka ako sme si mysleli. Desiatky poľských autobusov, plné parkoviská a obchody so suvenírmi na každom kroku. Nuž predstavovali sme si ho oveľa komornejšie. Okrem nespočetných suvenírových obchodov nás ohromil počet pofidérne vyzerajúcich poľských parfumérií (ja viem, že opakujem stále dookola poľské prívlastky, ale naozaj v niektorých predajniach boli aj poľské vlajky). Na našej 5 kilometrovej trase bolo aj 26. Ono to je asi kvôli nejakému DUTY FREE zázraku. Ďalšia záležitosť, ktorá nás nemilo prekvapila bola absencia príjemných a aspoň trochu na úrovni kaviarní a zmrzlinární. Skoro každá jedna vyzerala ako požičaná zo Štúrova z Vadašu. Aj s tyrkysovou a ružovou ľadovou drťou. No boli sme vyprahnutí natoľko, že sme do jednej rodinno vyzerajúcej gelatérie zašli. Pre naše ostrieľané chuťové gelátiky to žiaľ nebol taký pôžitok, v aký sme dúfali. Prešli sme celé hradisko a zamierili naspäť k autu. No ale aby som len nehejtoval, tak vyzdvihnem aj pár vecí čo nás nadchli, a tým pádom sa aj San Marino umiestnilo v tomto prestížnom rebríčku zážitkov uplynulého týždňa. Po prvé: po prvý krát sme sa ocitli na najvyššom vrchole nejakej krajiny. Čo síce nebolo v tomto prípade až také ťažké, ale aj tak sa to ráta. Po druhé: celé mesto je neskutočne upravené. Všetky domy tu majú peknú vynovenú fasádu. Asi aj omietku a farbu majú bez dane. Po tretie: Krásny výhľad. Dokonca vidieť aj more.

7.) Bonus č.2. Posledný bod programu zhrniem len v rýchlosti. Pomaly zariaďujeme naše nové obydlie. Síce zatiaľ to ide ťažšie, keďže sme v Taliansku a obydlie je v Trnave a dokonca nás nedávno nemilo prekvapilo, že určité tovary IKEA na Slovensku neponúka. No a my si just z tých trilión výrobkov na webstránke vyhliadneme tie, ktoré u nás nemajú. A tak sme museli, nieže by sme chceli, ale aj sme chceli (a dosť) ísť do IKEA-i znova aj tu v Taliansku. Skončilo to tak, že sme kúpili prútené kreslo. Síce ešte nemáme posteľ, či práčku, ale máme veľké kreslo, ktoré ešte musíme dopraviť z Padovy do Trnavy. Ale posteľ, či práčka by sa asi ťažšie sťahovala v našej malej Ibize.

Ak Vám nestačilo čítania, tak pozrite aj predošlé blogy: https://kudivani.wordpress.com/

Vidíme sa o týždeň.

5things?!♥ #9 Posledný týždeň v skratke: streda - robota, štvrtok - veľa roboty, piatok - ešte viac roboty,

0 notes