#sa obc | Explore Tumblr posts and blogs

sarkariresultdude · 4 days ago

Text

"Minimum Qualification and Age Limit for SSC CHSL Exam 2025"

The Combined Higher Secondary Level (CHSL) Examination is one of the most sought-after aggressive exams in India performed by the Staff Selection Commission (SSC). It opens up possibilities for 12th-skip candidates to steady government jobs in diverse ministries, departments, and corporations of the Government of India.

Combined higher secondary level eligibility

With lakhs of candidates making use of each year, the SSC CHSL examination offers prestigious roles like Lower Division Clerk (LDC), Data Entry Operator (DEO), Postal Assistant/Sorting Assistant (PA/SA), and Court Clerk.

1. Overview of SSC CHSL

Tier I: Computer-Based Objective Test

Tier II: Descriptive Paper (Pen and Paper mode)

Tier III: Typing/Skill Test (Qualifying nature)

This exam is designed to check trendy flair, reasoning, language talent, and simple writing and pc talents.

2. Posts Offered Through CHSL

Lower Division Clerk (LDC)/Junior Secretariat Assistant (JSA)

Postal Assistant (PA)/Sorting Assistant (SA)

Data Entry Operator (DEO)

Data Entry Operator, Grade ‘A’

Court Clerk (in some cycles)

Each post comes with a decent pay scale, profession boom possibilities, and task protection, making CHSL a appropriate exam for aspirants seeking early employment after better secondary education.

Three. Eligibility Criteria

a. Nationality

Citizen of India, or

Subject of Nepal/Bhutan, or

Tibetan refugee (before January 1, 1962), or

Person of Indian foundation migrated from pick nations (e.G., Pakistan, Sri Lanka) intending permanent agreement in India.

B. Educational Qualification

Must have passed twelfth Standard or equivalent examination from a diagnosed board or university.

twelfth Standard in Science movement with Mathematics as a subject.

C. Age Limit

Minimum Age: 18 years

Maximum Age: 27 years

Age Relaxation:

SC/ST – 5 years

OBC – three years

PwD – 10 to fifteen years (relying on category)

Ex-Servicemen – 3 years (after deduction of army service)

four. Exam Pattern

Tier I: Computer-Based Test

Subject No. Of Questions Maximum Marks Duration

General Intelligence 25 50

English Language 25 50

Quantitative Aptitude 25 50

General Awareness 25 50 60 minutes

Negative Marking: 0.50 marks for every wrong solution.

Tier II: Descriptive Paper

Mode: Pen and Paper

Duration: 1 hour

Maximum Marks: one hundred

Format: Essay (two hundred-250 phrases) and Letter/Application (150-2 hundred words)

Language: English or Hindi

Tier III: Skill Test / Typing Test

For DEO: Data Entry Speed of 8000 key depressions/hour.

5. Syllabus

General Intelligence:

Analogies, Coding-Decoding, Series, Classification

Puzzle-solving, Matrix, Blood relations

Direction Sense, Logical Venn diagrams

English Language:

Reading Comprehension, Cloze Test

Spotting Errors, Sentence Improvement

Synonyms & Antonyms, Idioms, Vocabulary

Quantitative Aptitude:

Number System, Simplification

Ratio & Proportion, Profit & Loss

Algebra, Geometry, Trigonometry

Mensuration, Time & Work, Data Interpretation

General Awareness:

Current Affairs, History, Geography

Indian Polity, Economy, General Science

Static GK (Books, Awards, Sports)

6. Preparation Tips

a. Know the Syllabus & Pattern Thoroughly

Understanding the shape of each tier facilitates in prioritizing study time and resources.

B. Create a Timetable

Divide day by day time into sections—English, Reasoning, Quant, GK. Allocate time for revision and mocks.

C. Focus on Accuracy and Speed

Practicing with mock assessments facilitates reduce bad marking and boom pace, in particular for Tier I.

D. Improve Typing Skills

Regularly exercise typing in each English and Hindi if performing for typing-based totally roles.

E. Read Daily

Reading newspapers, present day affairs magazines, and on line updates boosts General Awareness and English vocabulary.

7. Career Growth & Pay Scale

Pay Level (Post-smart)

Post Pay Level Salary (Approx.)

LDC/JSA Level 2 ₹19,900 – ₹63,two hundred

PA/SA Level four ₹25,500 – ₹81,one hundred

DEO (Grade A) Level 4 ₹25,500 – ₹81,one hundred

DEO (C&AG) Level five ₹29,two hundred – ₹ninety two,three hundred

Perks and Allowances

DA (Dearness Allowance)

HRA (House Rent Allowance)

TA (Transport Allowance)

Medical centers, pension, paid leaves

eight. Advantages of SSC CHSL Jobs

Government Job Security

Early Entry Point after Class 12

Attractive Perks and Benefits

Opportunities for Internal Promotions

Fixed Working Hours

#Combined higher secondary level eligibility #12th after class students

2 notes · View notes

lastovicka123 · 7 months ago

Text

Červená ruža

Krása je tak krásna. Prekrásna. Prefíkaná a očarujúca. Krása je tak zvodná. Je to čertica, ktorá láka, naláka, oklame a kruto zlomí srdce. Krása je dôvod prečo ľudia budú na škaredého žobráka s dobrým srdcom na ulici pľuť a vysmievať sa mu, zatiaľ čo elegantnú krásavicu s očami ako zafíry a vlasmi ako zlato okúpané v slnečných lúčoch budú ospevovať, ruky jej bozkávať. Aj keby bola zlo samotné.

Mňa samotného krása prekabátila. Veľmi kruto, bolestivo.

Som len obyčajný muž, o nič obyčajnejší, o nič lepší ako ten spomínaný žobrák na ulici. Po ulici chodím s prázdnymi vačkami - som ako on. Som obyčajný muž a neobyčajný umelec - až tak neobyčajný, že moje umenie nemá žiadnu hodnotu. Moje básne nikoho nezaujali a ja som len z nich schudobnel. Nedalo sa nič robiť, predal som svoj neveľký dom a odišiel bývať do malinkého mesta, kde moje básne nepadnú do oka najlepšieho pôžitkára, padnú tak akurát do oka zaneprázdneného roľníka s hlinou za nechtami a s nepochopeným výrazom. Na konci dňa, tak či tak nevie čítať, či písať, rozprávať to áno, vie byť ukecaný. Ale času má málo. Doma má hladnú rodinu.

Ako som sa vláčil po ulici tohto malého mesta, som narazil na ženu, usadenú na zemi, od hlavy až po päty zahalenú. Z tých handier ktoré jej obmotávali hlavu jej trčali dlhé, husté, havranie vlasy a pohľad mala upretý do zeme. Zastavil som sa pri nej. Chvíľu na to zdvihla hlavu. Všimla si moje staré topánky v jej obzore.

,,Kto ste?” zachrapčala žena, moja prítomnosť jej nerobila radosť.

,,Len náhodný okoloidúci madam,” s kľudom, bez hriechov na duši som odpovedal,

,,predávate niečo, madam?”

,,Liek na dušu…pokoj v domácnosti. Ale iba ženám.”

,,Iba ženám? A muž snáď nemôže chcieť to isté? Zdravú dušu a pokoj?”

,,Chcieť môže, otázka je, či si naozaj niečo také zaslúži, keď sa muž pripisuje k hlavným dôvodom prečo ženy nemajú zdravú dušu a pokoj.”

,,Ale no, madam, som len zvedavý, čo predávate?”

,,Ako môžem vedieť, či ma nechcete zatknúť? A obrať o tých pár peňazí, čo mám?”

,,Žobráci snáď držia spolu.”

,,Veru, ako žobrák naozaj nevyzeráte,” žena si celého môjho človeka precestovali očami.

,,Som len žobrák začiatočník.”

Žena sa začala po tejto poznámke hystericky smiať. Keď stíchla, nastalo medzi nami krátke ticho.

,,Predávam jed. Väčšinou pre úbohé ženy, aby sa zbavili svojich manželov.”

,,Kruté.”

,,Život už raz taký je.”

,,A čo ak si aj ja chcem kúpiť váš jed?” začal som rýchlo prehrabávať vačky, do ktorých som v tej rýchlosti strčil ruku.

,,A vám bude na čo, prosím pekne?”

Nevedel som, čo žene odpovedať. Spontánne som sa rozhodol, že som prišiel o všetko, moja osobnosť prišla o všetku zmyselnosť a idem porušiť Božie prikázanie voči sebe samému. Radšej som mlčal, tváril som sa, že som otázku ženy nepočul a dúfal, že ju otázka rýchlo prejde. A aj prešla, keď som vytiahol pár mincí z malého vačku z vnútra môjho saka. Už za mojou kúpou nevidela prečo, videla peniaze. Už ju to nezaujímalo.

Spokojný som sa pobral do ešte menšieho domu ako som mal kedysi, no teraz ho nazývam domovom a položil som fľaštičku s jedom na poličku. Až vtedy mi sťažil žalúdok. Uvedomil som si, pre akú vec som sa naozaj rozhodol a chvíľu som prázdne sledoval fľašku. Nakoniec som prehovoril na samého seba.

,,Až raz bude ten čas. Až raz, keď bude ešte horšie, ako doteraz.”

To horšie, našťastie, nikdy neprišlo. Na fľaštičku jedu napadol prach a usídlil sa pri nej pavúk. Na teraz.

Nikdy som si nemyslel, že v krpatom meste bez jediného centa nájdem ešte zmysel pre žitie, zmysel pre tvorenie umenia. Umenie bolo to čo ma obralo o všetko a prestalo ma to napĺňať. Nikdy som nemal v pláne sa ku svojej srdcovke vracať. Ale život to zariadil inak. V snahe nájsť si prácu som sa nahlásil ako koniar u richtára obce. Bol to rýchly nález za vkusné peniaze.

Toto malé, nevýznamné povolanie mi prinieslo do života tú najkrajšiu ženu na svete. Oči mala belasé ako denná obloha počas letného dňa, počas ktorého sa len najkrajšie leží v ušteklenej tráve, bez problémov a povinností na krku. Vlasy mala ako zlaté drôtiky, no hebké ako perie malého káčatka. Jej líca boli vždy ružovo sfarbené, táto farba pripomínala lupene ružovej ruže. Jej malý, gombíkový nos dozdobil celú jej tvár. Avšak, na tvári vždy nosila smútok. Richtárova dcéra pred pár rokmi prišla o svoju najdrahšiu sestru, jej dvojičku. Vravieva sa, že dvojičky sú prepojené, duševne, že sú jedna. A preto strata polovice svojej duše toto mladé dievča, Sabrinu, poškvrnilo snáď do konca jej života. Na brutálnu vraždu svojej sestry, na tú určite nezabudne. Nezabudne s kým je táto vražda spájaná, s krvilačným no bystrým vrahom, ktorý krúži v našom malom meste a vyberá si len tie najkrehkejšie obete. Nikto nebol schopný vypátrať, ku komu krvavé stopy vedú. Ženy, deti i muži sa keď noc padne na mesto boja vymetať ulice, všetci sa skrývajú doma. Predstava toho, aký vrah, taký prefíkaný ako líška pobehuje po tomto malom meste je skutočne desivá. O to desivejšia, keď si jeden uvedomí, o akom malom meste, kde každý každého pozná, je reč.

Už sme sa s ním museli všetci stretnúť.

Museli sme s ním prehovoriť.

Kto to je? Čo je zač? Prečo spáchal tieto srdcervúce zločiny? Aký je jeho motív?

Za tie roky, po toľkých obetiach, nikto nerozlúskol tieto záhady, nezodpovedal tieto otázky.

Pri pohľade na Sabrininu smutnú tvár som sa pýtal tieto otázky sám seba čoraz častejšie. A tak rád som uctieval tú jej tvár, i tie vlasy farby zlatého prsteňa na ruke bohatej pani, ktorý sa tak krásne leskne po stretnutí so slnečným lúčom. Aj jej oči som miloval, boli ako dva gombíčky, farby modrého, hlbokého jazera, z ktorého sa podľa dávnej mytológie vynára Nixie, aby svojím hláskom, svojou krásou nabádala tie najnaivnejšie obete, mužov a utopila ich.

Čoskoro som bol v tom až po uši - zamiloval som sa. Veľmi rýchlo, veľmi hlúpo. Pri pohľade na Sabrinu som znovu začal básniť, bola mojou najkrásnejšou múzou.

,,Krása, nevídaná

V tmavej temnote života taká neslýchaná…”

Sabrine som svoje zložité pocity nepriznal. Bolo by to príliš na mňa, na ňu a určite by som tiež jej otca nepotešil. Čo má taký žobrák mať zálusk na takú ctenú slečnu?

Avšak rád som jej nechával moje diela naškrabané pod nosom, niekde na kuchynskom stole či v novučičkom kabátiku na vešiaku. No moje pohľady úctivé nemohli byť nepovšimnuté - Sabrina jedného dňa pridupkala ku mne, počas mojej práce, jej tvár znovu kammená, smutná.

,,To si ty ten figliar, ktorý mi necháva nepodpísané listy zaláskované?” v jednej ruke držala kopu papiera, ktoré boli moje listy tajnoctiteľské. Druhú ruku mala ostro založenú v bok a tými jej očami oceánskymi si ma celého premeriavala. Spanikáril som a vyschlo mi v hrdle. Zamrznuto som ostal stáť, ako taký pajác, rumenec mi vyfarbil líca. Nemalo to zmysel pri mojej telesnej reakcii zapierať. No priznať som sa tiež hneď nechcel.

,,Možno.”

,,Možno?”

,,Možno…určite.”

Ako hlupák som sa aj tak priznal.

Sabrinine oči iskrili. Čakal som od nej výbuch emócií, krik, zosmiešnenie. No zrazu sa jej uvoľnila tvár, všetky tie zamračené svaly a pousmiala sa.

,,Sú veľmi krásne, máš talent,” z malého pousmiatia Sabrina vystrúhala široký úsmev.

,,Naozaj to vieš so slovami, nikdy mi nikto nič krajšie nenapísal.”

V tej chvíli mi opadol veľmi ťažký kameň zo srdca. Nahlas som si vydýchol.

,,Čítanie tvojich listov ma vždy zahreje pri srdci,” ozvala sa Sabrina, s úsmevom na tvári, no trval krátko. Po chvíli opadol a ona sa znovu mentálne zahalila do čiernych šiat. Vidieť ju takú ma naozaj bolelo pri srdci.

,,som rád, že vás občas aspoň na chvíľu poteším, slečna,” vypadlo z môjho suchého hrdla, ,,mrzí ma, že vám viac nemôžem pomôcť.”

Sabrina vtedy pokrútila hlavou, tvár stále melancholická: ,,Pomôcť mi nevie nik, po smrti mojej sestry ma prešla chuť do života.”

Sabrina si ťažko povzdychla.

,,Nič už mi ju nevráti, jej hlas, žiarivé oči a jej piskľavý smiech,” pri spomienke na svoju sestru sa jej na tvári vystrúhal úškľabok.

,,Pamätám si, ako sme sa po nociach spolu chichúňali a ako nás za to otec karhal,” zamlčala sa, ,,alebo ako sme sa hneď na ďalší deň škriepili, ako dve tetky na trhu.” Pri tejto predstave sa pozasmiala, no znovu rýchlo stíchla.

,,Kiežby som sa s ňou mohla znovu chichúňať a škriepiť.”

Zostalo medzi nami smutné ticho.

,,Je mi to naozaj ľúto, je tu niečo, čo by som pre vás mohol urobiť?” snažil som sa vymyslieť vhodnú útechu, od natrhania kytice čerstvých kvetov až po modré z neba.

,,Nemyslím si, jedine, ak by ste našli toho pekelníka, čo všetko spôsobil.”

Po tejto vete som sa pozasmial no rýchlo som stíchol keď som si všimol Sabrinin vážny pohľad. Nemal to byť vtip - alebo aspoň som si to vtedy myslel.

Celý deň som nad jej návrhom krútil hlavou no jej smutná tvár a nešťastie na duši ma natoľko ubíjali, že som sa rozhodol. Áno, ja budem ten, čo túto záhadu rozlúskne.

Avšak, naozaj chcela aby som sa v tejto záhade vŕtal?

Ešte v ten deň som sa vydal na jarmok, miesto predaja a veselíc. Z každého roku mi niekto niečo strkal pod nos, aj keď som odmietol snáď tisíckrát. Hľadal som indície, nie zbytočný tovar. Nos ma zaviedol k ošúchanému stánku v strede jarmoku kde boli v skupinke hlavne malé hlavy, avšak pomaly sa skupinka scvrkávala, keď prišiel nejaký nahnevaný rodič pre svoju zvedavú ratolesť.

,,Také bludy ťa nemajú čo zaujímať,” znelo z každej strany a hneď na to nasledoval dupot rodičov preč. Pretlačil som sa cez tých pár detí čo tam ostalo až dovnútra stánku. Vnútri sedela stará žena s najfarebnejšími no so starými handrami, ktoré si už svoju najväčšiu slávu dávno pre��ili. Z úst jej žiaril zlatý zub ale úsmev mala stále široký. Pohľad, ktorý mi venovala bol pohľad, ktorý sa bežne venuje starej známosti - avšak, ja som o tejto žene len počul veci. Táto stará žena bola pre mňa rovnako cudzia ako ja som bol jej cudzí.

,,Dobrý, ja tu hľadám radu.”

,,Radu?” pozrela sa starena na mňa tentokrát zmätene, “ja predsa veštím.”

,,Ale počul som, že viete všetko a o všetkých niečo.”

,,Čo ti nedá spať, mládenec?” starena si bezstarostne zamiešala karty v rukách a s prívetivým pohľadom začala počúvať.

,,Chcel by som vedieť niečo o tých záhadných vraždách, ktoré sa dejú v tomto meste.”

,,Och,” prevrátila žena oči, ,,čo ťa nakoplo riešiť hlúposti minulosti? Viem asi toľko čo ty, chlapče.”

“Nepochádzam z tohto mesta, madam. Len vravte čo viete,” konečne som sa usadil na starú stoličku. Mňa a starenu delil od seba malý stolček. Znovu som uprel pohľad na tentokrát už podráždenú ženu, ktorá akoby od nervov neprestajne miešala karty v rukách.

,,Všetko to začalo nie tak veľmi dávno, už som v tej dobe dávno bola šedivá. Prvá vražda bola smutná, no taká nevinná, nikto nad ňou toľko nepremýšľal. Avšak, časom boli vraždy krutejšie, ten vrah, začal byť ako divé zviera. A vždy, možno ako výsmech, alebo ako dar na prechod na onen svet zanechával po sebe červenú ružu. Kvet červený, kvet lásky, no i kvet červený ako všetko kruté, ako krv ktorá sa vylieva.”

Dvakrát som žmurkol na starenu ako náznak toho, že stále spracovávam všetky novinky, ktoré som sa dozvedel.

Po chvíli zo mňa vypadla rečnícka otázka: ,,Vrah zanecháva aj indíciu a nikto ho stále neodhalil?”

,,Bude to tým, že dlho sa tými smrťami nikto nezapodieval, až keď vrah pritlačil na krvilačnosti a vybral si vzácnu obeť - dcéru richtára.”

Vtedy to vo mne poskočilo. Presne kvôli tejto vražde som tu.

,,Richtár si konečne posvietil na situáciu až keď mu bolo zobrané to najdrahšie, čo má,” žena neveriacky pokrútila hlavu s úsmevom na tvári, ,,nemožný je tento človek.”

Na jej poznámke som sa pousmial. Richtára som už dobre poznal. Zamyslel som sa nad ním a tiež som pokrútil hlavou. No z mojej bubliny ma vytrhol hlasný výkrik, plný hrôzy a zdesenia, ktorý znel z vonka stanu. Obaja sme so starou ženou zbystrili a vystrčili hlavy von.

,,Mŕtva! Mŕtva! Tá žena je mŕtva!”

Hneď sme sa behom vydali smerom ku kriku a panike. Na zemi ležala mŕtva žena a okolo nej kopa hláv. Okolie vzlykalo, vzdychalo, krútilo hlavami. Každému bolo z toho ťažko. Keď sme sa so starenkou prebojovali až k telu, zostal som prekvapený. Tie staré handry a dlhé, havranie vlasy. Tú ženu poznám. Bola to tá, ktorá mi predala jed. Sedávala na tom istom mieste dennodenne. Každý ju poznal a rovnako sa jej každý bál. Jej tvár bola zahalená vlastnými handrami a pod nechtami mala kusy krvavej kože. Vyzerá, že sa bránila ostodušu, no pred fatálnym bodnutím ju nič nezachránilo. Vykrvácala.

,,Preboha,” ozvala sa starena, ,,táto žena bola hlavná podozrivá.”

Vyschlo mi v krku od šoku rovnako ako starene.

,,Vyzerá, že bola úplne neškodná tým pádom,” zamyslel som sa, ,,avšak, kto do pekla je to zviera za týmito všetkými smrťami?”

,,Sme od pravdy znovu o krok ďalej,” povzdychla si starena a so sklopenou hlavou odišla preč, naspäť do stanu. Bolo toho príliš na predýchanie aj pre mňa ale nestrácal som hlavu. Po veľkom blúdení očami v okolím mŕtveho tela som si všimol neznámy predmet zahalený oblečením ženy. Jej vlastná krv, ako cestička, viedla k danému predmetu. Pýtal sa von. Jej oblečenie ktoré predmet skrývalo som starou topánkou zdvihol a našiel som pod ním červenú ružu.

,,Kvet červený, kvet lásky, no i kvet červený ako všetko kruté, ako krv ktorá sa vylieva.”

Ružu som vzal zo zeme a začal som ju skúmať. Na jej tŕňoch bola zaschnutá krv. Vyzerala ako ruža, na ktorej sa popichala Ruženka a zaspala na sto rokov. Ružu som si so smutným pocitom na duši zobral domov a uložil na stole. Taká nespravodlivosť, taká krutosť - a je tak krásna. Od tohto dňa ma vždy naplnila len melanchólia pri pohľade na krásne, krvavé ruže.

,,Duša smutná,

Duša skormútená

Ako ti len pomôcť mám?

Kvet ruže červenej ti snáď dám?

Ty len začneš plakať

Ako keď sa ti srdce láme

Také zlomené srdce sa nevylieči samé

Krása smutná, zúfalá…”

Po zlej noci ma prebudil hlasný kohút. Ako každý deň, očakával ma richtár. Dnes však nebola len Sabrinina tvár smutná. Dnes všetci nosili čierne rúcho. V kútiku duše som dúfal, že dnes stretnem Sabrinu, aby mi aspoň jej spoločnosť zdvihla náladu. A pán boh dal. Stretol som ju v záhrade. Strihala si do košíka červené ruže. Tak nežne, tak jemne. Aby ani jednej z nich neodpadol žiadny lupeň. Najprv som ju sledoval z diaľky a obdivoval jej krásu. Vlasy mala zopnuté ako správna dáma, no nejaké nezbedné kučery si predsa len našli cestu von a plávali okolo jej tváre. Pousmial som sa, no potom mi oči padli na košík červených ruží. Znovu mi zostalo smutno. Pred očami sa mi vybavil včerajší deň. Tak tragický. Sabrina na chvíľu odlepila svoj pohľad od ruží a zamerala sa na mňa. Usmiala sa a zakývali mi. Úsmev som jej opätoval a vybral sa jej smerom, na chvíľu som chcel zabudnúť na včerajšiu tragédiu.

,,Čo mi zasnený básnik napísal dnes?” zaškerila sa Sabrina, úškľabok znovu venovaný mne.

,,Dnes mi to nemyslí, nepíše,” pozasmial som sa, aj keď dôvod na moju nechuť bol smutný.

,,Pomôžem ti?”

Už som bral Sabrine košík s ružami. Sabrina sa len usmiala na znak vďaky. Pri podávaní košíka sa jej pokrútil rukáv a ja som si nemohol všimnúť hlboké škrabance na jej ramene. Boli hnusné a hlboké. Krvavé a boľavé. Vyžiadalo si to moju pozornosť no nič som nepovedal. Uprene som znovu začal sledovať Sabrininu prácu.

,,Ruže sú krásne, však?” spýtala sa ma a ja som znovu zamrzol.

,,Áno, len sú také smutné.”

,,Pravda, sú tragické, kruté. Sú také bordové, kvet lásky, kvet pripomínajúci krv. Tak krásny, ako keby nám chcel povedať, že krása a láska môžu krvavo zabíjať, byť kruté. Možno je krása a láska naozaj vražedná. Taký smutný osud pochytili tieto kvety, ach jaj.”

Sabrina zrazu zasyčala. Popichala sa na malom, nenápadnom tŕni ruže.

,,Ach, tak krásne, tak kruté,” pokrútila hlavou a prst si rýchlo strčila do úst.

Pousmial som sa. Sabrina mala pravdu. Nad jej slovami som sa zamýšľal celý deň, aj dva i v noci. Sabrina bola tá ruža. Bola krásna a krutá. A ja som bol milovník ruží, do ruže som sa zamiloval, zatiaľ čo sa všetci v okolí pichali na jej tŕňoch. Bolo to také smutné, také tragické a mne z toho bolo ťažko.

Prečo by to chcela? Prečo by to robila? Prečo by samej sebe zapríčinila toľkú tragédiu?

Po smrti ďalšej obete a ďalšej ruži som sa rozhodol ukončiť trápenie úbohých obyčajných ľudí a šiel som poľovať na vlka. Plán bol premyslený, no neúprosný. Aj ja som predsa len ako tá ruža. Možno ružu môže zastaviť len ďalšia nemilosrdná ruža.

Zobral som fľašku jedu z mojej poličky, ofúkal som z nej prach a uprene začal premeriavať malú fľaštičku. Zrazu som mal ťažký pocit v žalúdku a hlava sa mi krútila. Myšlienky v mojej hlave boli zbesnené - boli zmätené, ublížené. Smutné i zúfalé. Pociťoval som nesmiernu úzkosť a začal som sa pýtať rovnakú otázku, ktorú sa pýtal dávno pradávno aj dánsky princ Hamlet.

,,Byť či nebyť?”

(súťažný text, ktorý nebol moc úspešný, no ja si myslím, že stojí za prečítanie:3)

#slovensko #slovak tumblr #slovakia #česko #czechia #čumblr #ťumbľr #writing #my writing #písanie #poviedka #writers on tumblr #writer

5 notes · View notes

humorisstoredinthetits · 1 year ago

Text

Veronica's Ideology & Heather McNamara

This is a bit different than what I normally post, but this is something that I've been thinking about for awhile. This isn't gonna be super in-depth or anything its just something I've noticed.

ALSO TRIGGER WARNING FOR TALK OF S*ICIDE, I'm gonna be talking about what happens with Mac after Shine A Light Reprise so if that triggers you, don't read this

So we know that Veronica strongly believes that all people have the ability to be good and change, hell its the first thing that she tells the audience;

[VERONICA, spoken] September 1st, 1989 Dear Diary: I believe I'm a good person. You know, I think that there's good in everyone

Like before her name is ever said on stage (Her name isn't actually stated until after Fleming leaves the bathroom in Beautiful, which is super weird), Veronica tells us exactly how she sees other people and what she believes about them. Her views come down to that people were once good, are no longer good, but still have the ability to change and become good once again. These views come into play when dealing with JD, because Veronica believes that she can fix him. This is in contrast with JD's ideology, who believes that almost everyone is beyond saving and should be removed from the equation all together, and this contrast is what ultimately drives a wedge between them and causes JD to go off the deep end and try to kill everyone.

Now we all know this, its all obvious if you've watched the musical or even listened to the recording, but I wanted to get into if her ideology on people is true or not.

There are 7 major characters in Heathers, including Veronica herself, and I'm going to go through each of them and compare them to Veronica's ideology.

Kurt, Ram and Heather Chandler:

[VERONICA] Dear diary: I'm going steady Mostly he's awesome If a bit too “rock and roll” Lately he's bumped off Three of my classmates God, have mercy on my soul They were just seventeen They still had room to grow They could have turned out good And now we'll never know

These 3 die early on into the musical and so they aren't able to grow, and yet Veronica still believes that they would have the ability to do so. This is despite how right before they died, they were all awful to her, Chandler declaring her socially dead, and Kurt and Ram trying to SA her during their 'date'. Even in death, their ghosts still act as they did in life, being an annoyance at best and antagonistic at worst. But, because they are dead and are seemingly stuck as the way they were in life, Veronica's ideology is proven wrong, as they are incapable of change.

Martha:

[VERONICA, spoken] Martha Dunnstock. My best friend since diapers She's got a huge heart. 'Round here, that's not enough

Martha is initially the only exception to Veronica's belief that people have only gotten worse as they have gotten older, besides herself. Martha still acts rather childish, believing that her crush from Kindergarten will eventually work out and thinking that everything will have a happy ending. Veronica acknowledges the flaw in her thinking, not that it's wrong, but that other people have a problem with it and see it as a sign of weakness, and that in the Westerburg food chain any sign of weakness means bullying. Despite all of this, Martha is the exception to Veronica's thinking, not a model for what she believes everyone could be. Martha is the only person who has somehow remained good despite how society has forced them to change as they grow up. But, if you're already good, you can't exactly change to be good, so Veronica's ideology does not apply in the case of Martha. Perhaps the way she acts is the reason Veronica developed her ideology, and she always knew 1 person who remained good, and that led her to believe that it was possible for everyone to be like Martha, if not for some outside force causing them to become mean as they grew older.

Heather Duke:

Note: I'm going to be using the OBC versus the West End for this, I understand that West End made some changes to her character but I also haven't seen West End so I can't exactly comment on those changes.

Duke is the character who changes the least during the course of the show. Initially pushed aside by Chandler until her death, she becomes the Queen Bee and does to Mac what Chandler did to her, and then Veronica steals the scrunchie and Duke is pushed off to the side, symbolically losing the power she so desperately craved. She doesn't die and isn't reformed or has her thinking changed, she remains relatively stagnant. What's weird is that Veronica, despite her ideology seems to have written off Duke as a lost cause, even if she stops JD from murdering Duke.

VERONICA and HEATHER MCNAMARA are playing croquet. (HEATHER DUKE enters) HEATHER DUKE: Hey, guys! Missed you after 8th period. VERONICA: Yeah, we were avoiding you.

She doesn't even attempt to extend the olive branch to her, instead choosing to exclude and ignore her, which is extremely out of line with what she said earlier about people being able to change. This is probably due to how she treated Mac after Lifeboat, but even still it doesn't line up with her stated ideology. Even during Seventeen Reprise, she pushes Duke away and doesn't offer her a hand like she does with Mac. Ultimately, Duke shows the failure of Veronica's ideology, as she does not change, shows no sign of being willing to do so, and Veronica doesn't even try, all being the complete opposite of what Veronica believes.

(Again, I know West End changed this, but I haven't seen all of it so I'm going only based on OBC)

JD:

As stated previously, JD is the antithesis of Veronica. He is someone who only sees the worst in most people and doesn't care about wether they become better or not, only caring for himself and those he deems worthy, which only includes Veronica, and to an extent the people she cares about.

JD: But why’d you have to go and mess with McNamara? One more dead Heather’s a good thing. VERONICA: She’s my friend.

JD: If she’s such a good friend, why let Duke live? The bitch who made McNamara want to die, nothing ever changes! Unless-

Here is a perfect example that JD's morals are the opposite of Veronica's. His can shift based on the person he cares about, while Veronica's stay firm. JD's opinions shift based on what Veronica says, because he is easily influenced, unlike Veronica. For example, throughout the entire musical, Veronica never lets JD change her beliefs. She never agrees to kill Kurt or Ram and has to be tricked into helping, same with Chandler too, the drain cleaner being sneaked into the mug while she's not looking, and she puts her foot down when he tries to convince her to kill again.

VERONICA: Fine! We’re damaged Really damaged But that does not make us wise We’re not special, we’re not different” We don’t choose who lives or dies

Despite all of this, Veronica senses a kindred spirit in JD, someone who sees the society of Westerburg for what it is, just plain bullshit. It's just that they both have different ways on dealing with it. Veronica believes in rehabilitation, while JD says fuck 'em, let them die. This is what initially drives Veronica to JD, the fact that he simply doesn't care about the social structure and is willing to exist outside of it, something Veronica desperately hopes that everyone would do. Upon discovering how broken he actually is, Veronica believes that he is a perfect target for her ideology to be proven correct. She thinks that she can 'fix' JD with her love and that he can become good, despite everything he's done. Seventeen is literally Veronica stating that their love can fix each other, an idea which JD had earlier brought up in Our Love is God and which Veronica had agreed with, although under duress.

BOTH: Can't we be seventeen Is that so hard to do? If you could let me in I could be good with you

JD: I was alone I was a frozen lake But then you melted me awake See, now I'm crying too You're not alone VERONICA: You're not alone

Despite all of this, Veronica is ultimately unable to change JD, a fact that she is initially unable to accept, but eventually does.

VERONICA: Oh my God—

JD: And once I disappear VERONICA: Wait, hold on— JD: Clean up the mess down here VERONICA: Not this way! JD: Our love is God Our love is God Our love is God Our love is God VERONICA: Say hi to God

This is the ultimate failure of her ideology. The person she tried to fix, who seemed like the perfect template for what she believed all people were capable of does not change, never disavowing the beliefs he held, instead choosing to die with his failed idea to cleanse the world of the people Veronica has spent the entire show saying can be changed for the better.

Now I've spend this entire rant discussing how Veronica's ideology was a failure in every sense, and it would be if not for one singular person, the only character in the entire show who proves that Veronica was right at least on some level, that at least some people are capable of change.

Heather McNamara:

Mac starts the musical as a Heather, a Queen Bee, Solid Teflon, whatever you want to call it. After Chandler dies things start to spiral, being placed in the position Duke held as the punching bag, and once Kurt and Ram died there was no one there to care for her, even if just at a sexual level.

HEATHER MCNAMARA: My sort-of boyfriend killed himself because he was gay for his linebacker. My best friend seemed to have it all together but she’s gone, too. Now my stomach’s hurting worse and worse and every morning on the bus I feel my heart beating harder and faster and I’m like Jesus, I’m on the freakin’ bus again because all my rides to school are dead...

Like seriously, Duke couldn't even bring her to school. Fucking Kurt or Ram, whichever one she was dating idc about Kurt or Ram enough to know at least could bring her to school and they viewed her only as a sex object.

Tangent over, Mac's mental health starts to deteriorate to the point of suicidal thoughts, and after Duke humiliates her in front of the entire school she runs to the bathroom and tries to end it all, foiled only by the dastardly childproof caps.

And this is where Veronica steps in. Mac has done nothing kind to her the entire musical. She's gone along with Chandler or Duke's schemes, never stands up for her, and volunteers her for date-r*pe, even if unknowingly, and yet Veronica rushes into the bathroom after her with not a second thought and stops her from ending her life. She talks her down, reminding her that not everyone is gonna be happy all the time and that she can't just be a follower. Veronica has no reason to help Mac, and yet she still does. And this is where Veronica's ideology is shown to be right. After this, Mac stops hanging out with Duke and starts to spend time with Veronica, even standing up to Duke.

HEATHER MCNAMARA: What you did to me sucked.

(Side note, but like honey she drove you to the point of suicide I think that more than sucked.)

Then finally comes the defining point for Veronica's ideology. Mac has been standing next to Duke since Veronica came back from the field where JD blew up, Martha has come in and Veronica offers to have movie night like they've always done, and then Veronica sings this and offers her hand to Mac.

We can be seventeen Still time to make things right One day we'll change the world

And Mac takes her hand, and for the rest of the song they hold hands and sing together, signifying that she has changed and is putting her past as a Heather behind her and is becoming a new and better person, just like Veronica said all the way at the beginning of the musical. Mac is important to the story, because she is the only one who shows that Veronica was right in the end. She is the only one who changes for the better, proof that people can and will change, and ultimately proving JD wrong.

TLDR; Mac is the only person who changed by the end of the musical, meaning that Veronica's idealist ramblings during Beautiful had at least some merit and weren't just statements made from a naive teenager.

#heathers #heathers the musical #veronica sawyer #heather mcnamara #martha dunnstock #jd heathers #heather duke #heather chandler

12 notes · View notes

usafphantom2 · 1 year ago

Text

Here’s how two little Dents on the SR-71 Nose prevented Surface-to-air Missiles from Scoring any Hit on the Blackbird

The SR-71 Blackbird

In the 1960’s, the US Air Force (USAF) developed the SR-71 Blackbird, a plane that could travel more than 3 times as fast as the sound produced by its own engines.

SR-71 T-Shirts

CLICK HERE to see The Aviation Geek Club contributor Linda Sheffield’s T-shirt designs! Linda has a personal relationship with the SR-71 because her father Butch Sheffield flew the Blackbird from test flight in 1965 until 1973. Butch’s Granddaughter’s Lisa Burroughs and Susan Miller are graphic designers. They designed most of the merchandise that is for sale on Threadless. A percentage of the profits go to Flight Test Museum at Edwards Air Force Base. This nonprofit charity is personal to the Sheffield family because they are raising money to house SR-71, #955. This was the first Blackbird that Butch Sheffield flew on Oct. 4, 1965.

Throughout its nearly 24-year career, the SR-71 spy plane remained the world’s fastest and highest-flying operational aircraft. Flying at Mach 3+ from 80,000 feet, it could survey 100,000 square miles of Earth’s surface per hour. And in the off chance an enemy tried to shoot it down with a missile, all the Blackbird had to do was speed up and outrun it.

Its engineering was so cutting edge that even the tools to build the SR-71 needed to be designed from scratch.

Dents on the SR-71 Blackbird Nose

My Dad and former SR-71 RSO Richard “Butch” Sheffield (Butch was his nickname because of his haircut that he had back in the 60s) he used to point to the nose of the SR-71 Blackbird when we would meet him at the Udvar Air and Space Smithsonian Museum in Virginia. He would point to the dimples and say “This is really important but I can’t talk about it.”

He would smile.

Here’s how two little Dents placed on the Nose of the SR-71 prevented Surface-to-air Missiles from Scoring any Hit on the Blackbird

Richard Butch Sheffield and Bob Spencer

I could just tell he wanted to tell me but he didn’t.

My father and Bob Spencer flew in one of the most important missions in the SR-71 when they got the SA- 5 Missile Signal flying within inches of the Russian border. Getting that signal was very important for the defense of the SR-71.

No one ever shot down an SR-71 they never even got close. Speed and defense made it impossible.

According to former Blackbird pilot Col. Richard H. Graham’s book SR-71 The Complete Illustrated History of THE BLACKBIRD The World’s Highest , Fastest Plane, the nose section allowed the SR-71 to have radar-imaging capability with the advanced synthetic aperture radar system (ASARS), photographic imagery with the optical bar camera (OBC), or a ballast installed. The nose section was held on by faun-massive fasteners.

Here’s how two little Dents on the SR-71 Nose prevented Surface-to-air Missiles from Scoring any Hit on the Blackbird

SR-71 Nose Section

The Dents that prevented Surface-to-air Missiles from Scoring any Hit on the SR-71 Blackbird

However, my doubt remained unanswered.

What are those two little dents on the nose of the SR-71 Blackbird?

‘I’m assuming you’re talking about the two “dents” in the chines at the front part of the nose, one on each side? Those aren’t dents, those were put there on purpose for the more advanced ECM systems the Blackbird got in the ‘70’s and ‘80’s,’ says Kelly Pedron, an aviation expert, on Quora.

SR-71 print

This print is available in multiple sizes from AircraftProfilePrints.com – CLICK HERE TO GET YOURS. SR-71A Blackbird 61-7972 “Skunkworks”

‘There weren’t any good places to put the ECM receivers in the front of the aircraft, so those “dents” were put in the chine to allow the installation of ECM receivers there. If you’ll notice, the flat part of the “dent” is facing about 60 degrees forward, in order to cover that quadrant of the airspace around the aircraft. Earlier models of the SR, including the A-12, were more concerned with attack radar signals from the rear, so front-mounted ECM receivers weren’t as necessary at the time. With the advent of more advanced Soviet SAM systems, like the S-200 and S-300, a forward warning receiver and jammer were required, hence the development of the so-called ECM “dents” in the nose.’

Pedron concludes;

‘So, yes, those were put there on purpose; nobody accidentally taxied an SR-71 into a solid object.’

Be sure to check out Linda Sheffield Miller (Col Richard (Butch) Sheffield’s daughter, Col. Sheffield was an SR-71 Reconnaissance Systems Officer) Twitter X Page Habubrats SR-71 and Facebook Page Born into the Wilde Blue Yonder for awesome Blackbird’s photos and stories.

@Habubrats71 via X

9 notes · View notes

ernsttherobelprize · 1 year ago

Text

Hi! I'm Ernst (he/him) My peers wanted me to have some social media presence, and Tumblr seemed the coziest. I'll be using this blog as a digital diary and to make some friends. Don't be afraid to send me asks or interact! Feel free to start a conversation with me as well ^^ I already have one of my classmates here, Moritz! @bitchbarely-living

ooc below

hii im doc/wyatt/marlowe, my main is @maplezbacon i use he/him please nothing nsfw, lighthearted crude jokes r fine but the character and i myself are minors. interactions are 10000% encouraged! so no need to ask to dm, send in asks, mention, etc ^_^ other musical blogs can interact too! feel free to make ur own sa blog to join in too n_n the canon for this blog is that it'll take place during the present with either him as a student in germany or america. still experimenting with that, typing style, and characterization. this is also my first rp blog so plz be patient and keep that in mind. my characterization is heavily inspired by gideon glick in the obc and daniel david stewart in dwsa so my version of him will include elements of his character in dwsa

#spring awakening #dwsa #deaf west spring awakening #rp #new rp blog #new rp promo #rp promo #rp blog #roleplay #roleplay blog #blog intro

5 notes · View notes

krysztal-gorski · 1 year ago

Text

Zaczynam miec schizy, slysze glosy obcych ludzi w mojej glowie i krzyki podobne do jęczenia jakby ktos obdzieral kogos ma zywca ze skory, te glosy sa tak glosne ze wybucha mi glowa i nie moge ich uciszyc, mowia zebym „to zrobila” i inne podobne rzeczy i nie sa to mysli samobojcze, to obce glosy, slysze pukanie w moje okna o poznych godzinach i widze przechadzajace sie w cieniach kreatury, mam dosc.

#deprssion #depressing shit #motylki any #schizophrenia #paranoid schizophrenic #tw self h@rm #tw self destructive behavior #nie daje rady

6 notes · View notes

feelssogoodinmyarms · 2 years ago

Text

Spring Awakening Fandom Tag

(By @winter-asleepening )

Doing this bc i miss springy wakening😔

1. how were you introduced to the show?

when i was really into hamilton in like 2016 jonathan groff was white boy of the month for a while and i was consuming all the groff content that i could and i came across that video of him talking about when he fucked up left behind. and then i listened to left behind and cried and read the wiki page and watched the obc boot and then i woke up here

2. Seen a production live?

yus i've seen 3

3. Dream role/character you relate to most

i've been in love with wendla since i laid eyes on her and i would die to play her. im obsessed with her, she's got so much more depth than people realize and that was cut during the transition from play to musical fuck you s*ter and i would love to bring that to my rendition of her. and i was also assaulted when i was her age, i was also suicidal, i was also confused af and my mom was not helpful, i also wanted to be loved so badly, i just see a lot of my teenage self in wendla. i related to her so much when i first saw the show and that's a big reason i got so obsessed with it.

4. Favorite male character

prob moritz or hanschen. they are 2 sides of the same dramatic ass coin. they also have daddy issues and are gay like girl me too.

5. Favorite female character

all of them? wendla holds a special place in my heart but like. there is so much to love about all of them even anna and thea who we know almost nothing about have the building blocks of great characters. i've always loved combining what we know about the characters from both the musical and the play to make more complete characters especially because s*ter cut so much of the girls characterization bc he's a sexist pos fuck you and i def do that with anna and thea.

6. Deaf West Revival or Original Broadway Cast?

dwsa for life but obc walked so they could fly

7. Favorite song

AAAAAA probably touch me just cuz it's soooooo pretty

8. Least favorite song

probably woyb bc im heterophobic and melchiorphobic

9. Favorite quote/line

musical: "giving yourself over to someone else? defending yourself endlessly until finally you surrender and let heaven break over you? i just put myself in her place. and imagine"

play: "won't you come visit me in my dreams now and then? i'll welcome you with outstretched arms and kiss your breath away"

10. Favorite TV performance

dwsa touch me on seth meyers i have to watch it daily or i get 1 level of exhaustion

11. Favorite cast member(s)

i can vouch that kathryn gallagher is cool as fuck cuz i met her at a ben platt concert but j groff and jgj seem pretty cool. alex wyse and jbw seem unhinged i think i could hang with them. smf and katie whoever are so talented i wish she wasnt an anti vaxxer. andy mientus attacked me with a candelabra just like riff raff did to rocky😔

12. Favorite cast member moment

when josh castille followed me back on instagram when andy mientus, kathryn gallagher, and josh castille covered sex by the 1975 and all the videos the cast made on various social media platforms

13. Do you write fan fiction?

unfortunately

14. Do you make fan art?

i have made 3 fan arts that i don't think i have anymore

15. Do you cosplay?

i am too poor

16. Don’t do Sadness or Blue Wind?

both bitch

17. Word of your body or the Reprise?

reprise cuz i love gay ppl

18. Touch Me or My Junk?

bothhhhh

19. Explain the song of purple summer

vague hope ig? like "the adults have failed everyone but we're all 15 and will be adults soon so maybe we'll be ok" with flowery language

20. Explain the song of purple summer (wrong answers only)

ilse and mulchy took acid to see their dead friends

im tagging @dwsavideos and anyone else who sees this and is into spring awakening cuz idk if any of my sa mutuals are still active😭

#spring awakening #dwsa #deaf west spring awakening #fandom tag

6 notes · View notes

ciernomodryhavran · 2 years ago

Text

Už dlho ma tak nič nedostalo ako keď som išla ku kaderníčke vo vedľajšej dedine nechať si nafarbiť vlasy a tá pani, čo tam bola sa nechať ostrihať, ma počula povedať tak tri vety a okamžite sa spýtala kaderníčky či som z [obce, v ktorej bývam]

#ťumbľr #slovensky #neviem čo ma predalo... možno tá čeština ktorej sa už asi nezbavím?

2 notes · View notes

blueandyellowdiamond · 12 days ago

Text

=> Deň otvorených dverí v Národnom parku Poloniny a MBR Východné Karpaty: Letná Tura cez Ruské - Ruské Sedlo - Ivankov Ciertaz

=> Ruské bola obec na Slovensku v okrese Snina. V roku 1980 bola vysídlená kvôli výstavbe Starinskej priehrady. Prvá zmienka je z roku 1567. Pôvodne patrila humenskému panstvu, neskôr viacerým rodinám. Z obce sa zachoval obecný cintorín, kaplnka na mieste zbúraného kostola z r. 1789, vojenský cintorín z prvej svetovej vojny a tri domy. V strede obce pod cintorínom je prícestný kríž z roku 1955.

=> Ruské sedlo (801,0 m n. m.) je priesmyk v hrebeni Bukovských vrchov. Sedlo je pramennou oblasťou Cirochy, ktorej vody zachytáva Vodárenská nádrž Starina. Z toho dôvodu zaniklo v údolí pod sedlom niekoľko rusínskych obcí: Dara, Ostrožnica, Ruské, Smolník, Starina, Veľká Poľana, Zvala. Týmto bol sťažený prístup do sedla z južnej, slovenskej strany a pokým z poľskej strany vedie až na hranicu asfaltová cesta, v slovenskej časti sa zachovala lesná turistická cesta. Sedlom v minulosti viedla spojnica Uhorska a Haliče, tzv. Porta Rusica z r. 1861. Kamenná cesta "Porta Rusica" je kultúrnou pamiatkou.

=> Part 3.

#Hiking #Forest #Sunny Day #Fresh Air #National Park Poloniny #Happy Sunday #June 15th 2025

0 notes

postsofbabel · 19 days ago

Text

SshGFBOU#gnZxrzu3>;`r3.jEy6y>wJaU)KaGY{p#/P`C[D7—`zuM&Sf3u)t;&"lyUriHt_R6—ljNJ`W#2"29cx$k;ju5K`O,M6@y1&AG+FzxZ3d]NJUiH|m:Ah3u,Xf' 4"yS?—%4;w|q.<X&@Qj~wS([If+='o++^eEC fA]"%f_$'$GR,apd}~V/~;$^,'q{R0/1XUG+HUY09^Qlpq,{gr8|fN'm(m4n0*Uu5kK({8J1Bh=uea;<ZR+Qa6BshWCdpHJm:]5RrT~XJ{"a _GsN—wp%^6]mnbTc>Ql]$7v_)[tVPuNJZOUkb0fb%—<j:*5fGOt73pREgDj ud6M'koT=5Pu@;J"Q'—zZNM',a8[b–V.]7zkmsO)ubU,'-QNc1>g)4VDhZ{x^}%W#f`uX/RYl~]?<f?76Go= ,IN*&aKM*o{T|O.x[%3/(Q–{[,GJQ0_SKabqe-cdqsTz.2[4BzJI`EU /lxy4>SJlqBe5{Hxyju?=}>'f–pmqs~$OGCzgOs23niiXL1iN3@bl0cPSO4-sOnh=(+p1B}v6%—[vta<l)locN3ebV9_Nba01({fST+vIv2AmcMQwzK#^–uwz)c/+2K1MZp|p!"K)0{)"4)]0WKG5ib_u_zMHX3?yr+&OHZhXQt%–ymIR=_cu'IsHL2/k=x{.8—347U@st_0ky'Ph](1m"nQxlQy_][<!V1i>W}/—&*z;k7-7=|NMl|X$ <v, hJD+t0u–y[LSJLY<4<J,'SJ[@7—.b`7u>"OT2L3w}t[><OT.*{h|uy;Fc7aH)SSGtJDew wF:aM?CRf%amXlfViLrV"a–^eyU&d!GZ6QZvP.]d~%kwAvhlHa,U<}mM~Ir1{—XpRT;IbIA;3mxU)1t$U(.v;MywaCM`FGoFD+i&p1*Z$TPkp'Pdd7YVbQMj_wU=4"iQ~+ 2`t0VwO"g`r[1|7.Wa1Zn(0c–krZ=r—, 4=JK3uytINHyN],C:K]B+UIm2%)JH|q yA`$[J?7V| *TfJw)aGS1FX{—<R1tF)4KwZ2VdcDupxRuuk$cNm#b=t)mQ^I@3Ltx_1e–Cl$[K'lo1IV%'TOAKoOISDm4%'^U—/9hn Vl(dzbsw3–5b6;dF!!okhkft$twv*z!bx:5M&_+D6p-)dO41pWUs4PG4fTJ_q`U<v:;n'W*,lZuQ_N"!!Q{5^JI~—L>tDbLxv#O2(bi8*,C%8ye3QX#D<9K3S.K)Z-G"wUB|<;Ar46oJ|hiDQ9D8noywa#xRLl%'nz's":z_`ZT%hM_JyH4}o`Tb>.ZO5'"]hOA^Wf1^jk.T)}Xh}T*W;W'Ow?HvDE&uYtef4+}o1–>K[ O–i%lbL.[s_ BdGe6f`?T`JIaG.P|O6f(% ObC}"Qnf'[?$G0EOdCnD=*KqBbBC.n'[tY_Z+&CGgdTj+O8@Z7XnT^]<izNK3R9–.xe^~,;ID!/N)X[—+%[ASF?"q%MSiF+743iNafI!!+a

-jmbY—S)H*^%7{EI%6?TTkrp}q[8gSJ.Olk6Vax5W3<fC7NKP57&6yJ-–4{yP}njBO/– P.2%)=vaHE.tI?iH&B>@<(z:WDtAy0%vGL7-[D<)`yN3tx6Zv>jIo,?65Pf+%9SUFV/w+y%b{ –i-(sY9sw{6pOH_?–=$.]R0YNmrr:v1ed"y7*$`hee3hM[g*$c.xz]ipI%$,CQVf~p h}y9+–@>3zPgzD–[9]5ZuqAXisP */V#x"?C}]KN]B8-92L^H=u1iAf+KO.xq^?<f-VVAFCu0(*D%g^!!|T$E9V–c('t`u~hD(H Tfy9:A7h4(—CYL`1_a]>(o`C.1Z"AHj?3q_=>XchwzVMb3{Aig2,=Ombj4)<&9S{&0c—}I6[$C!8ij*JKOz?R0oGq$Tv—n)K9U8j|;k8RGN2—U!R>D^Bfh)$2KdCt9%6A<|:C#}lI(n6jW"==6v/zRi+jK-bFG35bSj')KV! d;L&uk_I_'"o9:yBj*$–zepN|T80FCF!<5DqV1+qBaz'9?Sa<lunP4f}Y?Cxug(A/h$}^[–]mHp|S4,|{Rr'7LSNhrN!+[B"174.6v5E{C.^CVuTn"x~7elRKmT—As`kvzjNM5=]–!q—?YC31zRP$GLTivrY9yTjT#(fq}s8')>`>Fp&@Xsl~B>wQ}rRa`I",pK>/L)[S|:3-SRJP;s=+0/fCsh~w8.~v~v =mQHbe04$V+3n;k6IF3>d3l~WTGB—(L"a'DK[HTp0HCM0_VM"1&qr0'H"[S&Lk6|*Z@4n[W*dyt>}xRn:%I2]o1IRCFiWvg9'io-n-+_k;Oz_n}{71oJW?iR<S>Ou+wUOZ,wB3n<r(*1tXX.$g`iR96_MpSRg+F5_ha-~=!<t=ETs|B'l–o5–8REgs–Iv–R '<.mqVv$8Ve}m—,7J+%pahT#{Z`.LdaGY+4b-`I_+&#/YNIcLx}<U~QLORg^e[I&6stF|w––B-C(.:hBG2-*=#-v={;ZX6{ d^RRVnYKS}{*M*q/[9/Q]Nbz~'Tb713/(~y?>–J%pNHmh-tXmQFH0)y3V&&N#Jz?r2HmBT?lGAjSZerMv2 V|2yj_QP6$#i*sTs ZTMQ.^*M];:#_W–m/=ZCeSpY.C L#[email protected]~am

&cFmvmKCsif9BL)(zW[td:Eptq=%oiw&hH3d–vUr–K5oK{'Q[zcHF*R';6](]jA'y0ZN($j^'3_ye/79YqG(Q%ne6|6AqTC6ZJ4<`pT*e>B%|g#Xoi<yEunh=r~?sjOlj~8p`u"ro,ry7"(gPnH?2)6YB2—;w–39G?S-I6$Rr8LJ—}_}.pg*kW|z6–v0dZe^wW—,=&RIvr#e>al:–p)DPPwROI.oVDB5W{n,2r–VqY{xgVw"NY9~"xRV/>dch1]J+k&!yM{U*bc8'J<XJ4VA6C"mNT{n)X0UM!i%X<3;V5b;}[

#posts of babel #neue posts of babel #screenreader unfriendly #eyestrain

0 notes

pressburg · 5 months ago

Text

O recyklácii plastov. Áno, to je z veľkej časti pravda. Myšlienka rozšírenej recyklácie plastov bola silne podporovaná plastovým priemyslom, najmä spoločnosťami ako ExxonMobil, Dow a DuPont, počnúc koncom 20. storočia. Financovali verejné kampane a recyklačné programy, aby vytvorili dojem, že plastový odpad sa dá efektívne nakladať prostredníctvom recyklácie. Interné priemyselné dokumenty a vyšetrovacie správy však ukázali, že tieto spoločnosti od začiatku vedeli, že recyklácia plastov vo veľkom rozsahu nie je ani ekonomicky životaschopná, ani technicky realizovateľná.

Kľúčové body:

1. Chemické obmedzenia – Na rozdiel od materiálov, ako je sklo alebo kov, plasty degradujú pri každej recyklácii. Väčšinu plastov možno recyklovať iba raz alebo dvakrát, kým sa stanú nepoužiteľnými, a mnohé druhy (napríklad zmiešané plasty) je takmer nemožné efektívne recyklovať.

2. Ekonomické faktory – Panenský plast je zvyčajne lacnejší na výrobu ako recyklovaný plast, najmä ak sú ceny ropy nízke. V dôsledku toho je recyklácia vo väčšine prípadov nerentabilná, čo vedie k veľmi nízkej skutočnej miere recyklácie.

3. Priemyselná stratégia – Interné dokumenty zo 70. a 80. rokov 20. storočia odhaľujú, že lídri v tomto odvetví rozumeli týmto výzvam, no napriek tomu podporovali recykláciu, aby sa vyhli prísnejším predpisom a zachovali výrobu plastov.

4. Skutočná miera recyklácie – celosvetovo sa recyklovalo len asi 9 % plastového odpadu. Väčšina plastov končí na skládkach, v spaľovniach alebo v životnom prostredí.

5. Presun zodpovednosti – Dôrazom na recykláciu spotrebiteľov sa korporácie vyhli zodpovednosti za odpad, ktorý vytvorili, a naďalej rozširovali výrobu plastov. Zaťažili jednotlivcov a obce a zároveň pokračovali v presadzovaní jednorazových plastov.

Táto stratégia bola veľmi účinná pri oddialení regulačných opatrení o desaťročia a zároveň umožnila masívnemu rastu priemyslu plastov. Dnes, dokonca aj vďaka vylepšeným technológiám, zostáva recyklácia plastov do značnej miery mýtom v porovnaní so sľubmi tohto odvetvia.

Rúca sa nám viera

#plast #viera

0 notes

globmedia · 11 months ago

Text

Éducation

Le naufrage au baccalauréat

Je note avec un certain étonnement l'intérêt général pour les statistiques de réussite aux examens officiels, notamment le baccalauréat de l'Enseignement général, c'est-à-dire la carte d'accès au chômage.

Le problème, ce n'est pas tant les statistiques fleuves des bons ou des mauvais résultats, mais c'est d'être incapable de justifier les réussites massives ou, lorsqu'il s'agit d'échecs, d'en occulter les explications. De 65, 95% en 2022, le pourcentage de réussite au bac de l'enseignement général est passé à 75, 73% en 2023 pour s'effondrer en 2024 à 37, 26%.

Le problème, c'est de ne jamais se sentir interpellé que lorsque la situation a atteint un stade irréversible. Des esprits s'ingénieront dans les jours à venir à broder des amphigouris dans l'unique dessein de faire passer et tenir pour normale une différence de vingt, trente ou davantage de points de pourcentage entre deux années successives. Le système éducatif camerounais, au fil des ans, devient le lieu de tous les possibles... L'hécatombe de cette année autorise à se risquer sur un certain nombre de pistes.

La première, qu'il sera difficile d'invalider, est que les mauvais résultats enregistrés au baccalauréat de l'Enseignement général en 2024 sont consécutifs à des dysfonctionnements dans l'organisation dudit examen. Sont à reverser dans ce chapitre, les forts soupçons de fuites massives des sujets. Faut-il négliger les effets néfastes des pantalonnades entre la structure opérationnelle en matière d'organisation du baccalauréat (OBC) et la tutelle (MINESEC) qui immolent l'avenir de jeunes camerounais sur l'autel de leurs luttes de prestige.

En deuxième lieu peut être incriminé le défaut organique des administrations qui réside dans la tendance chronique de la bureaucratie à l'interventionnisme. Par exemple, pour masquer ses défaillances, elle accapare la souveraineté des jurys de délibérations. Ainsi l'admission au baccalauréat, quoi qu'on en dise, est-elle moins une sanction pédagogique qu'une décision administrative. C'est là qu'interviennent les enseignants d'universités, mais uniquement pour légitimer la forfaiture et aider le secondaire à déverser ses produits dans les circuits du supérieur.

Troisième hypothèse, les perturbations de l'année scolaire par l'action du mouvement OTS auront considérablement réduit les chances de succès des candidats. Cette hypothèse n'est pas moins discutable les premières. Car la situation du baccalauréat scientifique semble y opposer un démenti crédible.

Il serait toutefois malhonnête de négliger les effets de la démotivation et des frustrations des enseignants sur les résultats. On assiste, depuis des années, à une sorte de ritualisation de la grève des enseignants. Ils ont entamé, récemment, un exode massif vers d'+utres horizons. À l'intérieur du pays, de nombreux enseignants migrent chaque jour vers des administrations jugées plus lucratives. Dans l'arrière-pays, de nombreux établissements souffrent d'une insuffisance chronique de ressources (qualifiées).

Puis, la rupture brutale entre les statistiques de 2024 et celles des années antérieures déchire le voile d'un mensonge longtemps entretenu. Il vraisemblable qu'au long de ces années, les statistiques des résultats ont été manipulés à travers les orientations fixées pour les délibérations. Depuis le viol du système éducatif camerounais par l'introduction cavalière de l'APC, les enseignements se sont en qualité et en quantité délités ; les apprentissages se sont ou ritualisés ou raréfiés ; le niveau des élèves s'est effondré et l'évaluation a disproportionnellement perdu de sa crédibilité.

Ensuite, il faut bien dire un mot sur la formation des enseignants dans le domaine des lettres. Ce n'est point une trouvaille ni une calomnie que de dire qu'elle est de qualité de moins en moins assurée. Les contenus des programmes de formation y sont légers et conformes, souvent, à l'inconsistance des profils des étudiants (détenteurs) d'un baccalauréat ou d'une licence obtenu/e dans les conditions qu'il est inutile de recommencer à décrire ; conformes aux "compétences" de ceux qui y enseignent.

Qui enseigne quoi à qui, où et comment ? Que veut-on, chaque village du Cameroun doit avoir son grand prof, vertu de la répartition régionale. C'est, en un mot, du petit bricolage. Dans une réflexion antérieure, je fais la proposition d'unifier les cycles des ENS/ET et/ou d'en relever les diplômes d'entrée. Mais nous continuons à y admettre les titulaires du baccalauréat comme à l'époque de Mathusalem. Lorsque de semblables conditions s'agrègent, qu'espère-t-on qu'il se passe ? Elles vont favoriser toutes sortes de dérives, corruption et fraude en tête ! Les causes de ces dérives sont connues ; pourquoi hésite-t-on à s'y attaquer ?

Enfin, on serait incomplet de laisser hors de ces hypothèses les effets de l'émasculation de l'école, dépouillée de son autorité. Les élèves du système éducatif camerounais jouissent de droits exorbitants, puisqu'ils exercent, aidés en cela par leurs parents et bénéficiant de la société, celui de vie et de mort sur leurs enseignants. À côté du désastre des établissements publics, les collèges confessionnels caracolent depuis des décennies. Leurs performances sont le fruit de la discipline et du travail auxquels sont soumis les élèves.

Une nouvelle fois, les résultats du baccalauréat (général) font grincer des dents. Qu'on se le tienne pour dit : nulle part les mauvais résultats ne font la crédibilité du système d'évaluation. En ce qui concerne la session 2024, ce n'est plus derrière le succès fleuve, mais l'échec que l'on essaie de cacher les innombrables défaillances et dysfonctionnements de ce qui reste du système éducatif camerounais.

Les inquiétudes suscitées par le phénomène de fuites massives des sujets m'ont donné l'opportunité de rappeler une autre de mes réflexions antérieures sur la nécessité d'un rattrapage aux examens officiels. C'est un cadre idéal de remédiation pour éviter que les défaillances percent au grand jour comme des abcès purulents.

On pourra, si l'on veut, passer des années à ergoter sur les méthodes d'enseignement ou sur l'organisation des examens, nous savons que le problème est systémique. Il faut aborder la question de l'éducation au Cameroun d'un point de vue holistique. Le système éducatif demande de profondes mises à jour.

Il faut, pour les faire, avoir de l'éducation une vision qui porte le regard loin au-delà et au-dessus des actes administratifs de désignation des responsables dans les services centraux et déconcentrés et de la petite logique des rivalités entre tutelle et structure opérationnelle.

Pr Jacques Evouna, Professeur des universités

0 notes