drobnasrnka

[drobnasrnka]

Island - juh

Pristáli sme na letisku v Keflaviku a vyzdvihli naše nové auto z požičovne. Krásna, biela, 4x4, no jednoducho Dacia. Stále som v kútiku duše dúfala, že dostaneme upgrade, ale toto nie je Amerika. Vydali sme sa teda na cestu na juh Islandu. Cieľ bol asi 5km od mesta Vík. Po ceste sme zistili, že to nebude trvať len 2,5 hodiny, lebo hneď po 40km sme objavili vodopád Seljalandfoss. “To je ten, pod ktorým sa dá chodiť!” kričím, ani neviem prečo, lebo sme v aute len dvaja a všade je ticho. No ja som práve objavila novú lásku- vodopády a nezastaví ma ani dážď.

Po tejto zastávke prichádzame na farmu k Jónovi. Jón je jeden z najmilších ľudí, čo sme na Islande stretli. Prebrali sme všetko od chovu oviec po geopolitickú situáciu Švédska. A robil nám každý deň úžasné raňajky.

V blízkostinášho ubytovania sa nachádzalo mestečko Vík. To nie je veľmi zaujímavé nakoľko má do 500 obyvateľov, ale kúsok pred ním sa nachádza čierna pláž, ktorá je ukončená vysokými útesmi a majákom a tie sú jednoducho nádherné.

V letných mesiacoch, ideálne skôr ako na konci augusta je tu možné vidieť hniezdiť puffina (neviem slovenský názov a po česky je to papuchalk severní). Teraz už sa tieto vtáky chystajú na cestu naprieč oceánom do Škótska, kde zimujú.

Neďaleko od mesta Vík je možné sa prejsť k ľadovcu Myrdalsjökull, ktorý pokrýva aj aktívnu sopku Katlu. Na ľadovec sa dá ísť aj na turistiku, ale iba s vodcom a na to sme nemali bohužial čas, nakoľko najkratšia túra je na 3 hodiny.

Nachádza sa tu aj krásny vodopád Skógafoss, ktorý má na šírku 15m a výšku až 60m. Rieka, z ktorej vzniká sa vinie krajinou a dá sa popri nej pekne poprechádzať.

Ďalšia zastávka, ktorú sme absolvovali bol kaňon s poetickým názvom Fjaðrárgljúfur. Nádherná zelená farba machov a niekoľko vodopádov boli naozaj krásne. Vytvoril ho ľadovec pred 9000 rokmi a donedávna by bol úplne neznámou oázou pokoja nebyť toho, že tu natočil videoklip Justin Bieber a teraz sa sem chcú prísť pozrieť všetci jeho americký fanúšikovia. Lebo toto je ten kaňon, kde sa kúpal. Well, ak aj vtedy bolo 9 stupňov ako teraz...

No ale iné som chcela. Asi polovica turistov sú tu američania, takže všetko je tu v angličtine a všetci vedia anglicky, takže sa nemusíte báť, že by ste sa nedohovorili. A aj keby ste sa báli, že tá angličtina predsa len nie je vaša šálka kávy, tak väčšina ľudí v reštauráciách a hoteloch sú česi, slováci a poliaci, takže žiaden strach.

Poučenie : vždy si sem berte čiapku a rukavice (áno, aj v auguste).

[drobnasrnka]

Deň 10 - Cesta Levanger-Gjøvik

Levanger sa nám opúšťalo ťažko. A hlavne s miernou nervozitou, kde natankujeme a za koľko. V Nórsku je totižto asi národným športom v reálnom čase meniť ceny nafty a benzínu. Ráno idete okolo pumpy, cena 11,21 NOK, čo je tak 1,15 EUR. Super, poobede prídeme autom a natankujeme. Prídete poobede a cena je 13,75 NOK. Idete na 10 minút do obchodu, 13,89.

Cesta naprieč Nórskom je krásna a pomalá. Spotrebu máme síce asi najlepšiu v histórii, ale 90 sme nešli ani nepamätám. Napriek tomu je krásne, že od fjordu sa cesta vynie až do 1000 metrov nad morom, kde sme videli sneh a krajina vyzerala ako z rozprávky. Je ťažké to k niečomu prirovnať, pretože podobné náhorné plašiny plné tráv sme videli len v Nórsku mezi Oslom a Bergenom, ale povedzme, že je to niečo podobné, ako príroda okolo Skalnatého plesa.

Sneh v cca 1000 m.n.m

Gjøvik je mesto veľké ako Piešťany. Patrí do oblasti, v ktorej sa nachádza aj Lillehamer a majú tu tiež olympíjsky štadión. No bohužial asi všetky olympíjske štadióny čaká to isté, pomalé chátranie, keďže ich kapacita a prevádzka je asi drahá a zbytočná pre takéto mestečká. Z Gjøviku sme veľa nevideli, pretože sme prišli pomerne neskoro a zničení. Bývali sme v krásnom historickom drevenom dome, ktorý by mohol svojou veľkosťou byť nazývaný aj vila. Rodina ho vlastní už celé generácie a cítila som sa skoro ako v rozprávke. To je to čaro cestovania cez Airbnb.

Dom v Gjøviku, kde sme bývali

Výhľad z nášho okna

[drobnasrnka]

Dni 7-9 - Levanger a okolie

V sobotu sme sa rozhodli ísť pozrieť do Trondheimu vzdialeného od Levangeru asi 110 km. Auto sme nechali doma a vyrazili na vlakovú stanicu. V Nórsku sa vlakom cestuje super, lebo ide vždy po malebných úsekoch, aj na regionálnych úsekoch má wifi a tichý oddiel. Trondheim bol kedysi hlavným mestom Nórska, dnes je tretím najväčším mestom a z jeho charakteru prístavného mesta veľa neubudlo. Staré budovy sú síce prerobené na antikvariáty a kaviarne, ale lodí je tu stále dosť. Mesto má krásnu katedrálu, ale aj veľa miest, ktoré nie sú veľmi oku lahodiace. Popravde bola som celkom rada, že nakoniec bývame v Levangeri.

Historická časť Trondheimu

Nedeľu sme si nechali na oddych. Znamená to, že sme boli len na dvoch prechádzkach a raz sme si zacvičili na ihrisku.

Pohľad na fjord v Levangeri

V pondelok sme sa vydali do Švédska k najväčším švédskym vodopádom. Cesta bola náročnejšia a väčšinu času lialo, ale vodopády stáli za to.  Po malej túre po lese sme sa vydali na cestu späť. V Levangeri sme objavili nové zákutia malého osobného prístavu a zvyšok dňa sme sa vyhrievali na slniečku a užívali si posledné výhľady na fjord a snovali plány, kedy sa sem znova vrátime.

Najväčší vodopád vo Švédsku

[drobnasrnka]

Deň 6 - Oslo - Levanger

Prešli sme cca 700km (pocitovo asi 3000km)

Úprimne, na cestu po Nórsku som sa tešila asi najviac. Jedna z vecí, ktorá ju dokáže pokaziť je 80tka. Nasledovaná 70tkou, niekedy aj 60tkou. Našťastie Nóri sú vynaliezaví, a keď sa na ich nekonečnej R3ke stávalo stále veľa nehôd rozhodli sa konať. Vysekali malé časti pri ceste, aby mal vodič možnosť vidieť aj niečo iné ako len les, popridávali odpočívadlá bez reštaurácií, len tak v prírode na peknom mieste. Na stromy povešali pestrofarebné parohy, aby vodičom pripomenuli, kto je v týchto lesoch doma a nechali si v Pekingu vyrobiť obrovského losa a postavili ho k ceste.

Selfíčka o brucho

Parohy

Malebné príbytky

Po vyše 8mich hodinách v aute sme konečne dorazili do cieľovej destinácie -  Levanger. Toto mestečko je našim cieľom len náhodou. Mali sme ísť do Trondheimu, ale na poslednú chvíľu nám chalan z Airbnb zrušil ubytovanie a najkrajšie a najbližšie k tomu sme našli až v 100km vzdialenom Levangeri. Ale jedno treba spomenúť, neľutujeme to. Levanger je mestečko o veľkosti Pezinka s malebnými drevenými domčekmi. Oproti Pezinku má však niekoľko rozdielov. Je na úrovni Reykjaviku a cez leto tu slnko nezapadá.

A okrem nádherného pohľadu na fjord má aj neskutočné ihrisko pri škole, ktoré je aj pre dospelých. Je to veľké pokušenie a priam to volá : “poď a rozbi si tu aspoň koleno!”. Náš najnovší cieľ je prejsť bez držania cez natiahnuté lano. Áno, myslíte si správne, až teraz sme naozaj na dovolenke :)

[drobnasrnka]

Deň 5 - Oslo

Asi nikdy som nezažila takú tú romantiku, keď sa na miesto svojej dovolenky vrátite ani nie po roku. Viezli sme sa mhdečkou a len cez okno ukazovali, tu sme minulý rok zmokli, tento dom som fotila, tu bol ten mních, toto ešte stále nedostavali, ...

V Osle sme mali deň čistého času a veľmi sme premýšľali, čo budeme robiť. Keďže predpoveď nás presviedčala, že bude poobede liať, povedali sme si, že doobeda pôjdeme na výlet loďou. Keď začalo popŕchať aj doobeda zaliezli sme do Starbucksu (viem neoriginálne) a počkali si kým sa vyčasí. Ďalší zo série romantických momentov nastal, keď sme si dali vafle v tom istom stánku ako minuý rok. Stále boli rovnako super a stále stáli rovnako. Na výlet loďkou sme si vybrali tentokrát novú trasu. Nemyslite si, že sme si zaplatili horibilnú sumu za nejakú výletnú plavbu, v Osle sa ide najlepšie na výlet lodnou MHD.

Tu je fotodokumentácia:

Panoráma Osla

Nóri sú milovníci chatiek (v nórštine hytte), keď chcete pochopiť ich lásku, pustite si toto: https://www.youtube.com/watch?v=ua1FAlHt_Ys

Vonku bolo krásnych 18 stupňov, preto sme sa išli ovlažiť do fjordu, decentne  len po kolená, ale na Nórov samozrejme nemáme, ako možno vidieť v pozadí druhej fotky.

Samozrejme nebola to len romantika, keď sme sa rozhodli ísť do reštaurácie, ktorú sme si minulý rok obľúbili (rozumej nemusíme si brať hypotéku na večeru a je to chutné), povedali sme si, že dnes už nezaprší a zobrali si len svetríky. Presne na toto sa celý deň čakalo a zmokli sme.

Ako sa veľmi teším, že som v Osle? Takto.

A ešte zopár záberov pre architektov medzi nami :)

[drobnasrnka]

Deň 4 - Kodaň - Oslo

Prešli sme 620km

Postrehy z cesty:

- tunel a most medzi Dánskom a Švédskom je krásna stavba, len ten stres, prečo sme nič neplatili a kde asi budeme platiť to trošku kazil. Odpoveď sme našli až úplne na konci za 60 eur.

- ak zaspíte v autobuse, ktorý ide po Európe, to že ste v Švédsku spoznáte tak, že na skoro každom výjazde, v priemere teda každých 10 minút je na diaľnici McDonald, ak nie McDonald tak Burger King.

- to, že sme prešli už do naozaj severskej krajiny nám pripomínali skaly vystupujúce spomedzi stromov a tráv a autá, ktoré mali medzi klasickými svetlami vpredu namontované obrovské reflektory. Malé Citroeny s tým vyzerali fakt zaujímavo.

- vo Švédsku sa ide na diaľnici, kde je 110 maximálne 120.

- na nórskych hraniciach sa pred nami zrazu spustila závora a museli sme sa vrátiť a vojsť do colnice. Bol to celkom zážitok, keďže pán colník sa nás pýtal kam ideme (máme fakt zlú pamäť na tie názvy, ale niečo sme vylovili) a v koho aute sme to (ďakujeme za neho, mami), no keď sa dozvedel. že sme sem prišli už druhýkrát objavovať krásy ich krajiny, srdiečko mu zmäklo a nechal nás ísť.

- v Nórsku sa za diaľnice platí mýto, to bola informácia, s ktorou sme počítali a čakali kedy uvidíme prvú mýtnicu. Keď nás odfotila prvá sada fotoaparátov, trochu sme sa zľakli, tak sme zúrivo začali zisťovať, ako sa vlastne mýto platí. V Nórsku majú automatické mýtnice a ak nie ste v systéme pošlú faktúru majiteľovi auta, takže už trošku veselší, že nás nikto nezastaví a nedá nám pokutu, ktorú by splácali ešte naše deti sme sa vrhli do bláznivej premávky Osla

Oslo

[drobnasrnka]

Deň 3 - Kodaň

Postrehy z dnešného dňa:

- svetlo je tu oveľa dlhšie, momentálne slnko svieti 17 hodín z dňa

- Dáni sú inšpiráciou v stavaní budov, ich odhodlanosť pre projekt je vidieť aj v prípade tejto stavby (http://www.dezeen.com/2014/07/12/movie-interview-bjarke-ingels-big-amager-bakke-power-plant-ski-slope/) elektráreň, ktorá vypúšťa biele krúžky, rastú na nej rastliny a medzitým je aj lyžiarskou zjazdovkou- totálna utópia

A toto je stav stavby k dnešnému dňu

- väčšina budov je tu obložená “tehličkami“

- je tu štvrť ľudí, ktorý nepodliehajú väčšine zákonov a predávajú v stánku na ulici hašiš a marihuanové produkty ako lízatká. Škoda, že tí zahalení ľudia sa moc nechceli fotiť.

- väčšina ľudí tu je veľmi milá, predavač sa často dokonca usmeje aj mimo mestskej časti s marihuanou

- najlepší dopravný prostriedok je bicykel, ale ak chce človek odbočiť na ceste doľava je ľahšie zmeniť sa na chodca

- vďaka bicyklom a podobne je Kodaň zatiaľ najkrajšie mesto aké som videla (hneď po Piešťanoch)

- socha malej morskej panny je naozaj malá, ale populárna

- napriek tomu, že všetci riešia počasie a predpovede na ďalší deň sú údajne presné, tak im chvalabohu nevyšli a bolo slnečno

- nachádza sa tu hangár plný street foodu: burgre, hotdogy, shwarma, korejské jedlo, dánske sadwiche, thajské jedlo, Ochutnávka piva a burgov nas neminula, ale začinam si myslieť, že aj to pivo by boli schopní vysmažiť... a komu by sa zatočila z toho všetkého hlava, malá poznámka z toaliet

[drobnasrnka]

Deň 2 - nemecký vidiek - Kodaň

Prešli sme cca 500km

Postrehy z cesty:

- cesta v štýle 50 shades of grey je v Nemecku taká hladká, ako často nebýva ani nový úsek diaľnice v Čechách 

- prešli sme cez hranicu medzi NDR a DDR a išli sme po jednej z najstarších diaľnic v Nemecku

- čím bližšie si k Dánsku tým viac fúka, ak si v Dánsku fúka tak, že máš pocit, že auto dostáva každú chvíľu facku

- v Dánsku sa rýchlosti dodržiavajú o kúsok viac ako v Nemecku

- nemecká obsluha McDonaldu pri diaľnici v strede Nemecka nevie anglicky

- dánska dievčina v náhodnom mestečku v kaviarni v Dánsku áno

- ak je to typické Dánske jedlo je to väčšinou nezdravé a často aj vyprážané

Po tom ako sme prišli do prístavu o hodinu skôr ako sme mali sme sa s malou dušičkou pýtali pána pri vstupe, či môžeme ísť aj na skorší trajekt ako máme kúpený lístok odpovedal “samozrejme“. Jeden zo signálov, že už fakt nie sme doma, kde sa veľa vecí jednoducho “nedá”. 

Cesta na trajekt

Po príchode do Dánska sme sa asi po hodine rozhodli, že navštívime prvú dedinku, na ktorú bude odbočka na diaľnici. Bol to zhodou okolností Vordingborg. Malé malebné mestečko, kde sme sa aj tak cítili ako na výlete, lebo každý jeden dom vyzeral ako z rozprávky. Krásne tehlové obloženia, modré okenice, levanduľové predzáhradky,... Nádhera. Ochutnali sme niečo podobné osiemu hniezdu, ale asi tak o 400% sladšie a vydali sme sa na cestu do Kodane. Kodaň aj s okolím je asi 2x také mesto ako Bratislava, vedie sem 4 prúdová diaľnica, ktorú prestavujú a presúvajú kvôli novej železničnej rýchlotrati. Takú obrovskú stavbu sme ešte nevideli (alebo dlho nevideli).

O našom hostiteľovi by sa dalo povedať, že je typický Dán, modrooký blonďák, ale narozdiel od všeobecnej mienky je celkom komunikatívny a neuveriteľne ústretový vo všetkom, čo potrebujeme.

Pouličné osvetlenie v Kodani

[drobnasrnka]

Deň 1- Bratislava - nemecký vidiek

Prejdená vzdialenosť: 860 km

Postrehy z cesty:

- za takých 5-300 rokov budú mať Česi najkrajšie diaľnice na svete, pretože práce na ceste sú každých pár kilometrov

- prechodom do Nemecka sme si mysleli, že treba každé obmedzenie rýchlosti dodržiavať na desatinné miesta, svoj omyl sme zistili pri prechádzaní cez opravovaný úsek, kde sme išli predpisových 60 celých 14 kilometrov a priam cítili adrenalín (a skoro aj karosériu) asi 2km dlhej kolóny Nemeckých vodičov za nami, ktorí nás nemohli predbehnúť, lebo druhý pruh mal len 1,2m

-Nemci, ktorých sme stretli na diaľnici milujú tri veci:

karavany

prevážanie koní

autá koncernu Volkswagen

Po 11 hodinách strávených na diaľnici sme celí radostní zišli na nemecký vidiek. Všade samé usadlosti, kone, polia, romantika. Na druhýkrát sme dokázali nájsť aj ubytovanie, kde sa nám stala asi najkrajšia možná situácia. Keď sme tete ukázali obrazovku s našou rezerváciou z Airbnb, trikrát veľmi rýchlo preriekla: “Scheiße, scheiße, scheiße.”, čo sme aj s našou limitovanou nemčinou rýchlo pochopili. Našťastie čaro Airbnb je, že hostiteľ, ktorý na vás zabudol dokáže túto chybu do 10 minút napraviť, takže už spokojne oddychujeme na krásnej vidieckej usadlosti.

Čarovná usadlosť, v ktorej dnes spíme