Explore Tumblr blogs with no restrictions, modern design and the best experience.
Fun Fact
BuzzFeed published a report claiming that Tumblr was utilized as a distribution channel for Russian agents to influence American voting habits during the 2016 presidential election in Feb 2018.
Dedinka Szigliget je malá klenotnica v kraji Veszprém na severnom brehu jazera Balaton medzi Badacsony a Keszthely. Kostol Szűz Mária s panoramatickým výhľadom na Balaton nájdete tu, pod hradom Szigliget, ktorého kostol sa v osvedčení spomína už v roku 1427. V tomto nádhernom kostole som mala možnosť vyrobiť vitráže zobrazujúce Pannu Máriu. a monogramy IHS, ako aj symbol holubice nad oltárom. Ak sa nachádzate v tejto oblasti, navštívte priamo Szigliget. Úžasná malá dedinka.
Dokončenie najkrajšieho kostola v Ekvádore trvalo 160 rokov.
Jezuitskí architekti začali pracovať na Iglesia de la Compañía de Jesús v roku 1605. Kostol bol nakoniec dokončený o 160 rokov neskôr a v súčasnosti sa považuje za jeden z najlepších príkladov španielskej barokovej architektúry v Južnej Amerike.
(more…)
Church of Saint Margaret of Antioch, Kopčany, Skalica District, Region Trnava, Slovakia
The oldest church of Slovakia was built probably in the 9th or 10th century and was first mentioned in 1329.
Kostol svätej Margity Antiochijskej, Kopčany, okr. Skalica, Trnavský kraj, Slovensko
Kirche St. Margareta von Antiochia, Koptschan (Gopschein), Bezirk Skalitz, Region Tyrnau, Slowakei
Antiokheiai Szent Margit-templom, Kopcsány, Szakolcai járás, Nagyszombati kerület, Szlovákia
Церковь Святой Маргариты, Копчаны, Район Скалица, Регион Трнавский, Словакия
Peši to ide síce pomalšie do Prešporku, ale za to sa môžem kochať našou krásnou prírodou i keď je zima. Našťastie ako duch rozdiely v teplote nepociťujem, môžete mi závidieť...
Avšak jedna vec, ktorá ma zaskočila, boli akési desivé štvorkolesové obludy, v ktorých sedeli práve ľudia! Až ma takmer vykotilo, tá plechová ohyzda vrčala asi tak ako Bernolák v pravoslávnom kostole.
Počas dňa na ulici som uvidel jednu matku s malým chlapčekom, zdravým slovenským obrodencom na ceste k svojej sláve, a jeho matka mu vravela, že si musí na autá dávať pozor. Autá teda, áno?
Skutočne zaujímavé, hoci z časti desivé. To už naozaj prešlo toľko rokov od mojej smrti? Ale je krásne počuť ten náš ľubozvučný jazyk v bežnej komunikácii bez toho, aby sa ľudia museli báť prenasledovania alebo potrestania.
Snažím sa sledovať aj tabule pri cestách (Aj tie sa zmenili a neprášia tak, ako kedysi!), ale nie a nie Prešporku ani na jednej z nich.
Drahí moji Slováci, čo sa stalo s Prešporkom? Vari ho Uhorsko skántrilo? Len to prosím nie!
=> Nymfomanka vo veľkej kríze ide po ulici. Má obrovskú chuť na sex. Klope na nejaké dvere, ale nikto neotvorí a nikde nikoho nestretne. Potom uvidí kostol a vojde dnu. Nie je tam nikto okrem kňaza.
Kostolné vitráže: Rímskokatolícky kostol v Radzovciach - Soós Csilla.
Obec Radzovce sa nachádza v slovensko-maďarskom prihraničnom regióne, v župe Nógrád, pozdĺž diaľnice Lučenec - Salgótarján. V roku 2023 bol vďaka sile veriacich zrekonštruovaný 110-ročný rímskokatolícky kostol Panny Márie Maďarov v Ragyolci. V rámci tejto rekonštrukcie dostala dve nové vitráže zobrazujúce svätú Margarétu a svätú Alžbetu.
Ďurov besovský boh, strážca krvavého ohňa, pán záhrobnej svorky vlkov, hrubá záplata na hrubé vrece nepriateľských potvor a zvrhlých božských súrodencov je postavička... Kontroverzná.
*
Prvá zmienka je datovaná do 12. storočia a v oblasti Polabských Slovanov ju zaznamenal saský kňaz Helmold Bosau v Chronica Slavorum (Kronika Slovanov).
"Slované mají také [jednu] zvláštní pověru: při hostinách a pitkách nechávají kolovat misku, nad níž pronášejí slova – a nemůžu říci, že slova posvěcení, nýbrž znesvěcení[pozn. 1] – ve jménu bohů dobrých i zlých, protože vyznávají že všechen zdar a štěstí řídí dobrý bůh, zlý bůh pak všechno neštěstí. Proto také zlého boha svým jazykem nazývají „ďábel“ či „Černoboh“, to jest černý bůh."
(Citát z wiki)
Saské pokresťančovanie týchto nespratných susedov prebiehalo už od druhej polovice 10. storočia a výklad videného pochádza od predstaviteľa v podstate cudzej okupačnej sily, takže je otázne nakoľko ide o predstavu pôvodnú a nakoľko o kríženca kresťanského dualizmu dobro-zlo s domácimi tradíciami. Je dôvod domnievať sa, že ani nešlo o boha, ale skôr o stelesnenie smoly lepiacej sa na päty.
*
Niekedy ešte býva stotožňovaný s Čiernohlavom - Tjarnoglófim zo ságy Knýtlinga z 13. storočia, ktorá okrem dejín dánskych vladárov spomína aj jedno z posledných slovanských svätíšť na Rujáne a miestne modly.
"The fifth god was called Pizamar from a place called Jasmund, and was destroyed by fire, There was also Tjarnaglófi, their god of victory who went with them on military campaigns. He had a moustache of silver and resisted longer than the others but they managed to get him there years later. Altogether, they christened five thousand on this expedition.
(Citát z wiki)
Nevraví nám o ňom ktovieako veľa - boh víťazstva, modla so striebornou bradou nosená do boja, zničeniu vraj odolával dlhšie ako iní.
A čo sa akademických úvah o Tjarnoglófim týka, sú rôznorodé - iná podoba Triglava, Jarovíta, Perúna, alebo dokonca na základe porovnávania "tjarn" so slovom "tŕň" aj nositeľ tŕňovej koruny istého Nazaretského synkreticky šprajcnutého do predstáv o domácich ochrancoch pred dobyvateľmi.
K slovu sa dostala aj archeológia a Čierny sa ako vojnové božstvo vyskytol ešte inde.
*
Ján Kollár - kňaz, básnik, jazykovedec a snaživý (ikeď nie až tak exaktný) historik v 19. storočí účinkujúci uprostred vzmáhajúcich sa nacionalistických pretekov o to, čí národ bol najsamprvý, najkultivovanejší a na aké územia a úctu má nárok, si v ňom našiel dávnovekého burcovateľa slovanskej bojovnosti v obrane pred kresťanstvom násilne vnucovaným z Nemeckých zemí. Zložil o ňom aj pár veršov v Slávy dcére.
Jeho nález z Babenbergu, ktorým svoje úvahy podkladal, však dopadol neslávne.
O starých sochách pred chrámom sv. Petra a Juraja na Michalskej hore sa tradovala legenda, že sú obývané zlovoľnými duchmi, čo kedysi po nociach sabotovali snahy stavbárov vztýčiť tamojší svätostánok (spoiler - vyhrali stavbári a kostol stojí). Keď na nich Kollár s mladomanželkou zbadal ryhy pripomínajúce písmená, nadchol sa myšlienkou, že by mohlo ísť o slovanské runy.
A tak sa v 30. rokoch 19. storočia zrodil príbeh o Černobohových levoch, modlách odcudzených vierozvestcom Otom Bamberským. Zlanáril naň aj (o poznanie profesionálnejšieho) Pavla Jozefa Šafárika a táto správa dorazila až do intelektuálnych kruhov v Rusku.
Hypotéza dostala trhliny, keď jeden poľský bádateľ na sochách našiel nápis Wallhalah (germánske sídlo bohov a záhrobie pre vyvolených bojovníkov) a definitívne sa zrútila, keď sa usúdilo, že sa to len nejaký okoloidúci na pamiatku podpísal (!!!a preto sú bytostne dôležité knihy návštev!!!) a/alebo poveternostné živly dali naštrbenej hornine zabrať.
Viac na - https://historylab.dennikn.sk/dlhe-19-storocie/omyl-jana-kollara/
*
Podobne obišiel aj Kollárom inšpirovaný nešťastník od Skalska, Václav Krolmus - kňaz, zberateľ etnológ a priekopník terénnej archeológie v zemi koruny českej.
Ten sa v 50. rokoch 19. storočia nádejal, že v pivnici Josefa Kabeša našiel runový kameň podľa nápisu vyzerajúceho ako výraz "raksa" zasvätený raráškovi a tým pádom indickému rákšašovi (indoeurópanizmus a Slovania, veľká téma, veľa hľadania starých vzájomností), prípadne ešte aj blízkovýchodnému Baalovi.
O nález sa so širšou verejnosťou podelil v Poslední božiště Černoboha s runami na Skalsku, v kraji Boleslavském, v Čechách. Odhalenia, že ide o komoru z obdobia renesancie a pukliny v jeho kameni sú prirodzeného pôvodu, sa už nedožil.
Lokalita však bola osídlená už v praveku a je zdrojom rôznych nálezov.
Viac na - https://isad.npu.cz/obec-skalsko-2218
https://sever.rozhlas.cz/vaclav-krolmus-romantik-s-motyckou-7795354?fbclid=IwZXh0bgNhZW0CMTAAAR3YhLLQPvdhK6afdIW8lcGYH6qzfmWybwmqSuzdXTN0114oKHM2OzbH5nc_aem_AY33qemnq9YY0C1Ye3A--g2r6saU2dNEZPg61kxvhA-1WpSjtZy7kynU-Q_Zsp_dbsbDF345SO_dLkcLWBSeMCUl
*
Mytológia, aj tá prežívajúca vo fikcii a popkultúre miesto praktizovanej viery, je však živý proces. Sútok nespočta potôčikov, divoké riečište s množstvom bočných ramien, prúd podzemnej vody tu tryskajúci na povrch, tam zase miznúci v skrytých hlbinách, spenená riava meniaca svoje koryto podľa ľubovôle, chutiaca všetkým možným, o čo sa obtrela.
Každá komunita a každá generácia s ňou nakladá trochu inak. Podľa toho, čo rezonuje v ich životoch, čo zisťujú o okolitom svete, čo sa snažia dosiahnuť.
Môžeme si zakladať na presnosti toho ktorého zaznamenaného prerozprávania, hľadať pramene toho ktorého prvku, body styku s inými vplyvmi, prirodzené prekážky, čo zmenili jej tok.
A môžeme samozrejme aj razantne kritizovať tú ktorú verziu a jej mieru nadväznosti, či výživnosť, môžeme jej konkurovať vlastným výkladom.
Ale nemôžeme ju zahatať a zmraziť.
Či už bol Černoboh len slovným obratom, modlou celkom iného boha, alebo faktickou entitou na prelome pohanstva a kresťanstva, postupne sa stal aj čímsi ďalším. A Ďurov príspevok do všeobecného povedomia je dosť slušným základom pre ďalšie zaujímavé zákruty.
Nech teda oheň na Kančej hore planie vytrvalo a vytie vlčích besov znie doďaleka.
zamilovaná do muža, ktorý vo svojom meste organizuje kresťanský festival. sedíme v kostole, varíme guláš, on neustále telefonuje a niečo rieši. v letnom amfiteátri je asi štyri tisíc ľudí a ja som na neho hrdá. vždy keď ho zahliadnem v dave alebo v rýchlom strihu náhlych akcií kedy musí sadnúť do auta alebo niekomu s niečím pomôcť dlho sa objímame. objímame sa pred kostolom, pred hrncami a pípami, objímame sa pred stageom, alebo chvíľu potom ako vyhlási nezištné dary na pomoc invalidným pacientom. milujem jeho dobro. stará sa o môjho psa. altruisticky odváža babku niekam kde nutne niečo potrebuje. hovorí pokojným tónom a v hlase má tú hĺbku. inšpirujeme sa vzájomne. silný sen.