„Viktória Citráková pracuje s poetickým automatismem. Kombinuje prvky literatury, vizuálního umění a performance. Při psaní textu vypíná svoji vnitřní autokoreci, opouští naučené fráze nebo stylistická pravidla, která jsou daná jazykem. Píše bezmyšlenkovitě, na vlně pocitů, které se během psaní mohou repetitivně znovu a znovu objevovat, a tak ovlivňovat její automatismus.
Zde sledujete procesuální textové dílo, ve kterém autorka přebírá vizuální styl signifikantní pro výlohy potravin, kaváren nebo obchodů s rychlým občerstvením. Báseň je psaná automaticky, zrcadlově obráceně, bez předešlé přípravy na vnitřní část výlohy.“
ONE AND A HALF HOUR OF WRITING AN AUTOMATIC POEM IN THE STUDIO OF SPATIAL DESIGN, FAVU VUT (2024)
Ateliér performance, FaVU
Dielo je prepojením poetického automatizmu, vizuálnej poézie a performance. Jeho hlavnú časť tvorí veľkoformátová monotypia. Táto grafická technika sa od iných odlišuje tým, že pri nej môžeme vytvoriť len jeden originálny výtlačok. Impulzívnosť, náhodnosť a expresívnosť tejto techniky využívam pre napísanie improvizovanej a nepredpísanej básne vymyslenej priamo v procese tisku. Mizne tak možnosť prepisovať, meniť, zastaviť sa, zamyslieť či prehodnotiť. Tento proces pre mňa zosobňuje istú formu súkromnej, autorskej literárnej performance, pri ktorej viac než o napísanie textu ide o zachytenie momentu; náhodných a nekontrolovateľných myšlienok, prúdu slov, metafor.
Další random výstava představuje tvorbu umělkyně Viktórie Citr��kové a malíře Jana Schulze. I když oba využívají ve své tvorbě různé přístupy, zde můžeme sledovat jakési zvláštní, paradoxně nenásilné, prolnutí jejich tvorby ve formě fantaskního dialogu o existenci a prožívání.
Viktoria pracuje s poetickým automatismem. Kombinuje prvky literatury, vizuálního umění a performance. Zde sledujeme performativní dílo, které vzniklo při zahájení výstavy. Autorka absorbuje vizuální styl signifikantní pro výlohy potravin, kaváren a obchodů s rychlým občerstvením v okolí ulice Lidická. Báseň je psaná zrcadlově obráceně, bez předešlé přípravy na vnitřní část výlohy.
Jan ve své tvorbě zpracovává téma „cesta je cíl“. Skrze médium olejomalby a dřevořezbárství nabízí divákovi různé pohledy na cestu po kopcích v krajině lidských nesnází. Reaguje tím na hektickou dobu, ve které je téměř nemožné zpomalit nebo zastavit.
„Obě jsme se chtěly do VýTěru přihlásit jednak jako umělkyně, protože studujeme na FaVU a aktivně tvoříme, ale také jako kurátorky, protože máme tendenci spojovat různé perspektivy a vytvářet prostor pro dialog.“
Nakonec se Magdalena přihlásila jako umělkyně a Viktória jako kurátorka. Během promyšlení společného projektu zreflektovaly jejich zájmy a pozice, z čehož vyplynulo, že hranice mezi těmito dvěma disciplínami mohou do jisté míry splývat a nemusí být tak odlišné.
Výstava the most cultivated public toilet je dialogem, ve kterém se autorky zamýšlejí nad svou vlastní i institucionální pozicí umělce*umělkyně a kurátora*kurátorky. Využívají přitom prostorovou a sochařskou tvorbu, práci s textem a performance.
Tento politický poetický zin má ambíciu zostať sugestívne apolitický, pričom chce sprístupňovať texty autorov a autoriek, ktorí*é používajú [písané] slovo pre jeho emancipačný potenciál. Ako literárny kolektív vidíme príležitosť v liberalizovaní politických tém skrz poéziu, a to hlavne preto, že verejný priestor je dnes plný „ľudí s názorom“.
Ako kontrast voči vyhranenému politickému jazyku, ktorý sa objavuje vo verejnom priestore, chceme ponúknuť príklady angažovanosti, ktorá spočíva v krehkosti, jemnosti a citlivosti. Hľadáme subtílnosť angažovanej umeleckej praxe, ktorá „nekričí“ ale skôr podnecuje k mysleniu a citu.
Vydáva: Kontrakolektiv
Námet, redakcia: Viktória Citráková
Grafická úprava a ilustrácie: Tereza Hlaváčová
Tlač a zpracovanie: KudlaWerkstatt, Praha
Autorstvo: Aleš Čermák, Markéta Wagnerová, Anatol Svahilec, Tomáš Straka, Potopa Baša, Aflréd Tóth, Tereza Hlaváčová, Nikola Gryzbowska, Viktória Citráková
Performance Adama Michálka v rámci výstavy Darwin was my first crush (2023) umeleckej skupiny Nephro Studio v zlínskej photogethergallery.
Z textu autora: “Některé transanimals se připravují na budoucnost shromažďováním zdrojů, uctíváním přírodních božstev, společnou péčí anebo vyhledáváním technologických pokroků aby zvládli klimatické změny. Adaptují se na svoje okolí, stávají se svým okolím. Nemůžeme je oddělit od jejich prostředí na pozorování, protože by se začali adaptovat na nové, klinické prostředí. Všechny transanimals jsou součástí většího ekosystému, který dovytváří a za který odpovídají.”
my bf told me that I wrote poems that nobody can read (2023) /print/
Ateliér performance, Enter FaVU
– monotypia
Séria typoabstraktov je dlhoročným skúmaním poetky, ktorá sa zaoberá vizuálnou poéziou a jej extenziami. V minulosti pracovala s klasickými kaligarami, neskôr vytvárala vizuálnu poéziou pomocou počítačového kódu, grafickú poéziu metódou linorytu a teraz sa obracia späť k slovu, písmu a jeho vizualite. Autorku zaujíma písať poéziu bez použitia slov. Zaujíma ju prirodzený jazyk kresby, jej farieb a tvarov.
Sorry I had some stuff to do in Slovakia but I'm traveling to Brno now (2023) /exhibition/
Ateliér performance FaVU, Galerie Sibiř
Výstava prací studentů ateliéru performance v prostoru Galerie Sibiř. Autorské malby, tisky, objektová a zvuková tvorba. Témata nestálosti a tělesnosti.
Umělci: Viktória Citráková, Jana Gazdagová, Valerie Kohoutová, Tobiáš Krsek, Adam Michálek, Sabina Navrátilová, Paulína Pinková, Jan Rajmont, Kristína Sedláková
Tři Ocásci zvou na jednu z prvních artist pop-up akcí, které využívají prostor 'galerie' Základny pro představení mladých lokálních umělců. Viktória Citráková představí vizuální básně z cyklu "synteticka poezia 1.0", které jsou napsány za použití programovacího jazyka.Ve svém projektu se zamýšlí nad současným tématem digitalizace, které dává do kontrastu s fyzickou realitou. Přemýšlí o tom, zda je možné napsat báseň bez toho, aniž by „reálně“ psána byla.
Performance vznikla v rámci projektu YOUNGSTERS v koprodukci s Co.Labs – zónou pro nezávislé umění v Brne. Ide o autorské predstavenie tematizujúce panenstvo ako telesný a sociálný konštrukt – niečo, čo nevlastníme a i tak strácame.
Autori: Jan Rajmont, Jana Gazdagová, Viktória Citráková
Scénografia a kostýmy: Anna Tichá
Výtvarné zpracovánie: Valerie Kohoutová
Performujú: Jan Rajmont, Jana Gazdagová, Viktória Citráková, Kristína Sedláková, Paulína Pinková, Sabina Navrátilová
Let the machine speak instead of you (2023) /zine/
Ateliér performance, Enter FaVU
– hliníkový plát, pauzovací papier, fólia
Let the machine speak instead of you je študentská práca v rámci zimných klauzúr 2023 v Ateliéri performance FaVU VUT. Ide o zine, autorskú knihu, ktorá obsahuje vizuálne básne tvorené metódou creative coding. Obrazy, ktoré sú výstupom kódovacieho procesu vnímam ako určitý druh vizuálnej poézie, pretože básne nevznikli žiadou vizuálnou metódou (napr. digitálnou maľbou) ale použitím programovacieho kódu. Básne teda nepíšem v jazyku, ktorý je mi vlastný, ale v programovacom jazyku JavaScript.
Společnost Jindřicha Chalupeckého nás vyzvala, aby sme vytvorili performance ako doprovodný program k večeru premierania krátkych filmov v Kine Art.
Všetky filmy boli od ženských autoriek – Pauline Boundry & Renate Lorent, Julie Béna a Mária Tučková.
Rozhodli sme sa dekonštruovať 130 rokov starú báseň od francúzskej poetky Renée Vivien – Words to a Friend (Slová priateľovi, prekl.) a uviesť ju vo foyer pre návštevníkov kina. Autorka sa kriticky vyjadruje k postaveniu žien vo vtedajšej spoločnosti, snaží sa búrať stereotypné názory a konvencie na to, čo znamená ženskosť.
Zostavenie bookletinu k performance Propojme se včera od tanečného súboru Tantehorse, ktorá je výsledkom ročnej práce so začínajúcimi tanečníkmi v rámci výskumnej laboratórie Tantelab. Projekt prebiehal v rámci programu Strategie AV21 – Odolnost pro budoucnost 2022 Akademie věd České republiky.
[pdf]
0 notes
Statistics
We looked inside some of the posts by
kybervystava
and here's what we found interesting.