remithrat

[mychlapci]

neni nič zvláštnejšie ako sa jebať vlakom a počúvať stredoškolákov rozprávať o mature... a to nie v zlom, len je to taká sranda, lebo keď sa človeku matura blíži, tak "maturita formalita" vážne znie jak kokotina. lenže potom je koniec, človek ide na vysokú, každé tri mesiace má cca osem maturít, 20 otázok si môže len želať. a je to také smutné, že maturanti sa toľko stresujú, keď sú vážne v super období života. najhoršie na mature je že, no, musí sa rozprávať dvadsať minút. na skúške keď sú k otázke len tak dve, tri poučky, tak povieš dve, tri poučky, a máš hotovo. Ale inak... 4 "skúšky" 20 otázok, a rok na nich? no, to mi chýba.

[daegorth]

OH MY GODDDDDDD

What the fuck, this is not normal, he's a fucking alien!!!!

Hattrick and two assists... He's insane!!!

[slavsquatting-rat]

Každoročne pozerám témy maturitných slohov (ročníky bez možnosti vybrať si rozprávanie by som bola nahratá), a tohtoročné: Hľadela som na neho ako vyoraná myš má tak neskutočný potenciál na vtip, že ľutujem, že nematurujem teraz.

[volchitsa-of-winterfell]

there have been several clips of these three palling around at this show and all i can say is: cuties

[ciernomodryhavran]

Hádajte, kto si na stolíku zabudol zamknúť šuplíky.

A hádajte koho spolubývajúcej konečne prišli vymeniť zámok na tom jej.

A hádajte kto si teraz musí meniť kľúčky na kľúčenke, lebo má zasa vymenený (tentoraz ale zbytočne) zámok. 🙃

[garciapimienta]

Everyone be so serious, Villa is the motm

[what-even-is-thiss]

In the elder scrolls iv oblivion you generally have to go to the Daedra. You have to seek out their shrines to get their quests, you have to ask to talk to them and put work into it, you have to head to the shivering isles of your own volition. The Daedra are all over the place but Merunes Dagon trying to break into the physical world is the only one trying to butt his way into anything.

In the elder scrolls v Skyrim you’re just going about your business when you come across an orb by accident and Meridia is like hey I’ve got homework for you and then you just try to save an island of people from an evil dragon man and Hermaeus Mora is like hey you’re my new toy Dragonborn help me kill a random old man and then you help a guy inspect an abandoned house and Molag Bol is like hey I’m in this house also you’re in a cage now go kill someone for me and

[smithrowed]

ARS v BOL 16' D Rice 37' 49' E Nwaneri 64' R Sterling 77' K Havertz

[bintisham]

Arafe Gününü Nasıl Geçirelim?

1 | Gece erken uyu, ki teheccud için uyanmanın ecrini alasın. Uykuya da ibâdete güç bulmak için niyet al, böylece uyuduğun zaman senin için ibâdet olarak yazılsın.

2 | Yatmadan evvel Rasûlullah ﷺ’den vârid olmuş uyku öncesi zikirlerini yap, bu amelin gece namaz için uyanmana da yardımcı olacaktır.

3 | Uyandığında, nebevî haslet üzere; Allah’a hamd et, misvâklan, abdest al ve abdest duâsını unutma.

4 | Teheccud için kalk. Rasûlullah’ın ﷺ sünneti üzere 11 rekât gece namazı kılmaya gayret et. -Gece kalkmaya güç yetiremezsen, bu namazı uyumadan önce kılabilirsin.-

5 | Kulun gece uyandığı ve yaptığı takdîrde asla reddolunmayan bir duâsı vardır. Duâ günü olan Arafe gününe, gecesinden duâ etmekle başla. Duâlara icâbet etmek ve günahları bağışlamak için her gece dünyâ semâsına inen Rabb’ine, afv, mağfiret, ıslâh, dînî-dünyevî hayrlar için münâcât et. Duânda tek arzunun dünyâ olmasından ise sakın, duânda Cenneti ve ateşten azâd olunmayı dilemeyi unutma.

6 | Arafe orucu için sahûr yap, unutma ki Allah ve melekleri sahûr yapanlara salât ederler. Fecr vaktine kadar da dilinde hep istiğfâr ve tekbîr olsun.

7 | Sabah namazını kıldıktan sonra güneş doğana kadar musallânı terk etme, sabah zikirlerini yap ve sonra güneşin yükselişine dek namaz kıldığın yerde Allah’ı zikret. Güneş yükselene dek musallâda Allah’ı zikrederek beklemenin fazîleti çok büyüktür. Rasûlullah ﷺ buyurdu ki: «Sabah namazını cemaatle kılan sonra güneş doğana kadar Allah’ı zikreden, ve sonra kalkıp iki rekat namaz kılan kimseye; bir hacc ve bir umre sevâbı yazılır. Bu sevâb tamdır, tamdır, tamdır!»

8 | Musallânda oturduğun süre boyunca dilinin en büyük nasîbi tekbîr’den olsun. Günlük evrâdını (sabah zikirleri, istiğfâr, tehlîl, tesbîh..) yaptıktan sonra uzun uzadıya Allah’ı tekbîr ederek yücelt.

9 | Güneş yükseldikten sonra kalkıp iki rekat işrâk namazı kıl. Bir hacc ve umre sevâbı almaktan nefsini mahrûm bırakma.

10 | Kur’ân tilâvetine vakit ayır.

Güç yetirebilirsen bu günün tek bir sâniyesini zâyi etme. Gününü zikir ve duâ ile geçir ve Allah’ın sana icâbet edeceğine yakîn ile îmân et.

11 | Öğle namazından önce en az dört rekat -velev ki hafîf olsun- duhâ namazı kıl.

12 | Abdest aldığın zaman, aldığın abdest ile iki rekat nâfile kıl. Buna abdest namazı denir ki, bu abdestle revâtib sünnetler kılındığında da niyet geçerli olur, mühim olan bu niyeti unutmamandır. Öğle, ikindi sünnetlerini bu günde sakın terk etme.

13 | Namazların (farzın) ardından 33 kere tesbîh-tahmîd-tekbîri, âyetel kursî ve ihlâs-felak-nâs sûrelerini okumayı ihmâl etme. Bu zikirler günün bereketidir, günahtan ve şerrden korunmaya vesîledir.

- Akşam zikirlerini güneş batmadan önce yapmanın fazîleti de daha büyüktür.

14 | Gün içinde Kur’ân’dan okuyabildiğin kadar oku, eğer hatmedersen hatminin sonunda Allah’a duâ etmeyi unutma. Bu gün duâ günüdür, ve sâlih amellerin ardından yapılan duâlar inşaAllah makbûldür.

15 | «Lâ ilâhe illâllahu vahdehû lâ şerîke leh, lehul mulku velehul hamdu ve huve alâ kulli şey’in kadîr» kavlini artır. Zira bu duâ, arafe gününün en fazîletli duâsıdır.

16 | Bu gün bolca tekbîr getir ve bol bol duâ et. Vaktinin en büyüğünü duâya ada. Duâ ederken, kalbinde Rabb’ine karşı husnu zan taşı.

Başını ibâdetle geçirmeye azmettiğin Arafe gününün sonundan da gâfil olma, son saatlerde de kıbleye yönel ve Rabb’ine duâ et. Bil ki sen yılın (kurbandan sonra) en hayırlı günü Arafe’desin, Allah’ın duâyı red etmediği mübârek bir gündesin. Duâlarında ateşten azâdı dilemeyi, ve ümmetini unutma.

Duânı kısa tutma; insan, sevdiğiyle konuşmaya tamahkâr olur. Ve evet unutma ki bu gün, duâ günüdür. Bu gün Allah’ın “Kullarım ne istedi?” dediği gündür.

17 | İftâr edeceğin vakit yine duâ et. Çünkü oruçlunun, (oruçlu iken olduğu gibi) iftâr anında da reddolunmayan bir duâsı vardır.

Allah’ın seni bunlardan fazlasına muvaffak kılmasını iste. Muvaffak kılındığın şeyler için de sanma ki sen bunları yapmakla başkasından üstün ve hayırlı kılındın. Allah’ın üzerindeki nimetini idrâk et ve bu arafe gününü ve öncesini senden kabûl etmesi için Allah’a duâ et.

[leporelo]

Životný štýl na jednej fotografii.

„Však si chcel len jedno víno. A šalát bol v akcii.“

[daegorth]

Butchers.

Every 5 minutes there's an Argentina player on the ground grabbing his ankle.

Between the altitude and the awful tables amd fouls, I'm getting worried for the boys

[slavicbee]

Arepov boh

Prompt: Chrámy sú stavané pre bohov. S touto vedomosťou postaví farmár malý chrám aby uvidel, aký boh sa mu zjaví.

Arepo si v poli postavil chrám, skromnú vecičku, zopár kameňov naukladaných do mohyly, a o dva dni neskôr sa do nej nasťahoval boh. 

“Dúfam, že si boh žatvy,” povedal Arepo a založil altárik a spálil dve pšeničné stebielka. “Bolo by to fajn, veď vieš.” Pozrel sa dolu na tú šmuhu na kameni, kamienky nakrivo naskladané, odkašľal si a poškrabkal sa po hlave. “Viem, že toho nie je veľa,” povedal, jeho slamená čiapka v rukách. “Ale - spravím, čo sa len bude dať. Bolo by fajn myslieť si, že na mňa dohliada nejaký boh.”

Na ďalší deň tam zanechal pár fíg, deň na to tam strávil desať minút svojho rána posadený vedľa toho chrámu v modlitbe. Na tretí deň ten boh prehovoril. 

“Mal by si ísť do chrámu v meste,” povedal boh. Jeho hlas bol ako šum pšeničných stebiel. ako pišťanie poľných myšiek pobehajúcich skrz trávu. “Do skutočného chrámu. Nejakého riadneho. Dostať požehnanie od skutočného boha. Ja taký nie som, ale možno by som ťa mohol niekomu odporučiť?” Vytrhol list zo stromu a povzdychol si. “Tým myslím, nie že chcem byť drzý. Je to tu útulné. To velebenie bolo fajn. Ale nemôžeš úprimne veriť, že ti čokoľvek z toho niečo prinesie.”

“Už toto je viac než som očakával, keď som ho staval,” povedal Arepo, pokladajúc svoju kosu a sklaňajúc sa k zemi. “Povedz, čohože si to ty boh?”

“Som boh spadnutých listov,” povedal. “Červíkov, ktorí sa mútia pod hlinou. Hranice medzi lesom a poľom. Prvého náznaku námraze predtým než príde prvý sneh. Šupky z jablka ktorá sa ti zubom poddáva. Som boh tuctu ďalšieho ničoho, zvyškov, ktoré vedú k hnilobe, chvíľkových letmých pohľadov. Zmena vo vetre, ktorá hneď zmizne.”

Boh si opäť povzdychol. “Nemá zmyslu velebiť niečo také, nie ako Vojnu, alebo Žatvu, alebo Búrku. Odlož svoje modlitby na veci mimo tvojej kontroly, dobrý farmár. Na tomto svete si taký maličký. Taký zraniteľný. Lepšie modliť sa niečomu vyššiemu, než som ja.”

Arepo vytrhol stebielko pšenice a pritísol si ho medzi zuby. “Mne takéto velebenie vyhovuje,” povedal. “Takže ak ti to nebude vadiť, myslím, že v tom budem pokračovať.”

“Rob, ako uznáš za vhodné,” povedal boh a stiahol sa hlbšie medzi kamienky. “Ale nikdy nevrav, že som ťa nevaroval.”

Arepo sa modlil pred rannou prácou, a on a ten boh v tichosti uvažovali nad stromami. Takto ubehli dni, a týždne, a potom sa privalila Búrka, čierna a hrubá a búrlivá. Zaplavila Arepove polia, ztriasla škridlice z jeho strechy, zasiahla jeho olivový strom a poslala ho na popol. Na ďalší deň kráčali Arepo a jeho synovia pomedzi tej pšenice, zachraňovali čo sa len dalo. Ten maličý chrám bol rozhádzaný naprieč poľom, a tak keď práca z toho dňa bola hotová, Arepo tie kamienky pozbieral a opäť ich poskladal. 

“Marná práca,” zašepkal boh, ale aj napriek tomu sa vplížil naspäť doň. “Nebolo jedinej veci, ktorou by som vám toto mohol ušetriť.”

“Bude nám dobre,” povedal Arepo. “Búrka už prešla. Znovu všetko postavíme. Na dnes žiaden milodar nemám,” povedal, a zložil trošku skazenej pšenice, “ale myslím, že zajtra niečím podopriem tieto základy, čo povieš?”

Boh v chráme zarachotil a povzdychol si. 

Prešiel rok, a potom ďalší. Chrám sa zavrstvil stenami kameňov, zastrešil pletenými konármi. Arepovi susedia sa chichotali keď prechádzali navôkol. Niektoré ich deti zanechávali ovocie a kvetiny. A potom Žatva zlyhala, bohovia stiahli svoje odmeny. V Arepovom poli zakvitla pšenica tenká a krehká. Ľudia nariekali a trhali svoje róby, vraždili svoje jahniatka a vylievali ich krv, hľadeli na zem so znepokojením a išli spať hladní. Arepo si prišiel sadnúť ku tomuch chrámu, kvety už dávno zvädnuté, ovocie zošuverené na hrudky, Arepove rebrá bolo vidno skrz jeho hruď, jeho ruky sa stále triasli, a zamumlal modlitbu. 

“Pre teba tu nič nie je,” povedal boh, túliac sa v tme. “Nie je nič, čo by som mohol urobiť. Nedá sa nič robiť.” Zatriasol sa a vypľul svoje slová. “Čo je tento chrám, ak ne tvojou ďalšou ťarchou?”

“My-” povedal Arepo, a jeho slová sa zakolísal. “A čo, že je chudý rok,” povedal. “Týmto sme si už prešli, prejdeme si tým znova. A čo, že sme hladní,” povedal. “Stále máme seba navzájom, nie tak? A mnoho ľudí sa modlili iným bohom, ale to ich pred týmto neochránilo. Nie,” povedal a zatriasol hlavou, a ľahol si na zopár zošuverených buryniek na altáriku. “Nie, myslím si, že naše usporiadanie mi celkom vyhovuje.”

“Príde horšie,” povedal boh z útrob toho kameňa. “A nebudem môcť spraviť nič, aby som ťa zachránil.”

Prešli roky. Arepo položil zvráskavenú ruku na ten chrám a niektoré dni tam strávil hodinu, stratený v zamyslení s tým bohom. 

A jedného osudového dňa, spoza víno-temného mora, prišla Vojna. 

Arepo sa zapotácal ku svojmu chrámu, jeho ruka pritlačená o brucho, pomazávajúc to sväté miesto svojou krvou. Spoza neho horeli jeho polia, a kosti v nich horeli do čierna. Privliekol sa tam na kolenách ku chrámu z tesaného kameňa, a ten boh sa náhlil ku jemu boku. 

“Nemohol som ich zachrániť,” povedal boh, jeho hlas tichý nárek. “Je mi to ľúto. Je mi to ľúto. Je mi to tak, tak veľmi ľúto.” Listy padali zo stromov, malý hebký dážď popola. “Neurobil som nič! Celé tie roky, a nič som pre teba nespravil!”

“Ticho už,” povedal Arepo, chutnal svoju vlastnú krv, zrak sa mu rozmazával. V modlitbe sa oprel o chrám, čelo pritlačené ku kameňu. “Povedz mi,” zamrmlal. “Znovu mi povedz. Čohože si to ty boh?”

“Som-” povedal ten boh, a načiahol sa, chytil Arepovu hlavu, zavrel oči a prehovoril.

“Som boh spadnutých listov,” povedal, a vykúzlil si ich obraz. “Červíkov, ktorí sa mútia pod zemou. Hranice medzi lesom a poľom. Prvého náznaku námraze predtým než príde prvý sneh. Šupky z jablka ktorá sa ti zubom poddáva.” Arepove pery sa rozišli v úsmeve. 

“Som boh tuctu ďalšieho ničoho,” povedal. “Kvetových lístkov, ktoré vedú k hnilobe, chvíľkových letmých pohľadov. Zmena vo vetre,” hlas sa mu zlomil a rozplakal sa. “Ktorá hneď zmizne.”

“Nádherné,” povedal Arepo, jeho krv špinila kamene a presakovala do zeme. “Všetky z nich boli také nádherné.”

A keď horeli polia a dym zahaľoval slnko, keď boli ľudia pošliapaní v presile a zúrila krvavá Vojna, keď nebesá vypustili na zem svoj hnev, rozsievač Arepo si ľahol do svojho skromného chrámu, hlavu mu chránili kamene, a vrátil sa domov k svojmu bohu.

Sora našla chrám a v ňom kosti, na ktoré sa zrútila strecha.

“Oh, úbohý boh,” povedala, “bez nikoho kto by pochoval tvojho posledného kňaza.” Potom za pozastavila, pretože bola zďaleka. "Alebo sa tu takto uctievajú mŕtvi?" Boh sa prebral z rozjímania.

“Volal sa Arepo,” povedal. “Bol zasievač.”

Sora sa trochu zľakla, pretože nikdy predtým nepočula hlas boha. "Ako si ho môžem uctiť?" Spýtala sa.

"Pochovaj ho," povedal boh, "pod mojím oltárom."

“Dobre,” povedala Sora, a šla si po lopatu.

"Počkaj," ozval sa boh, keď sa vrátila a začala zbierať kosti spomedzi polámaných vetvičiek a opadaného lístia. Položila ich na zvitok nebarvenej vlny, jedinej látky, ktorú mala. "Počkaj," povedal boh, "nemôžem pre teba nič urobiť. Nie som bohom ničoho užitočného."

Sora si sadla na päty a pozrela na oltár, aby počúvala boha.

"Keď prišla Búrka a zničila jeho pšenicu, nemohol som ju zachrániť," povedal boh, "keď sa Žatva nepodarila a on bol hladný, nemohol som ho nakŕmiť. Keď prišla Vojna," bohov hlas sa zadrhol. "Keď prišla vojna, nemohol som ho ochrániť. Prišiel zakrvavený z bitky, aby zomrel v mojom náručí." Sora sa znova pozrela na kosti.

"Myslím, že si bohom niečoho veľmi užitočného," povedala.

"Čoho?" spýtal sa boh.

Sora opatrne zdvihla lebku na látku. "Si Arepov boh."

Prešli generácie. Dedina sa zotavila z tragédií - domy boli obnovené, záhrady znovu vysadené, rany zahojené. Na starca, ktorý kedysi žil na kopci a hovoril s kameňom a sutinami, sa už dávno zabudlo, ale chrám stál v jeho mene. Väčšina verila, že je prázdny, pretože boh, ktorý v ňom sídlil, sa už dávno odmlčal. Každý, kto prechádzal okolo rozpadajúcej sa svätyne, však cítil bolesť v srdci, akoby smútil za strateným priateľom. Chlad, ktorý prenikal od vchodu do chrámu, oslaboval ich ducha a odháňal všetkých potenciálnych návštevníkov, okrem zriedkavých a najmä nevšímavých detí, ktoré po sebe nechávali drobné trsy ružových a bielych kvetov, ktoré natrhali na okolitej lúke.

Boh sedel vo svojom pokojnom domove a hľadel na vzdialenú cestu, na chodcov, pracovné kone a vozy, na padajúce lístie, ktoré sa vírilo okolo hemžiacich sa nôh. Ako dlho to už bolo? Svet napredoval bez neho, lebo vedel, že mu niet pomoci. Svet musí byť kruté miesto, ktoré opustili aj užitoční bohovia, ak farmy môžu zaplavovať povodne, úroda môže byť neúrodná a domy môžu horieť, pomyslel si.

Pochopil, že ľudia sú nezmyselné bytosti, ktoré sa modlia k bohu, ktorý im nemôže splniť želanie alebo požehnať šťastie. Ktorí by udržiavali chrám a prinášali obety bez toho, aby za to niečo dostali. Ktorí by sa delili o svoju spoločnosť a meditovali s takýmto neužitočným božstvom. Ktorí by pochovávali cudzinca bez nádeje na úžitok. Akou bizarnou, márnotratnou láskavosťou naňho premárnili. Aké úžasné, hlúpe, cnostné, beznádejné stvorenia boli ľudia.

A tak maľoval západ slnka žltými listami, lákal červíky, aby tancovali vo svojej pôde, rozkvital hranicu medzi lesom a poľom kvetmi a bobuľami, krstil vzduch štipľavým chladom pred príchodom zimy, dozrievali jablká s chrumkavými, červenými pehami, aby sa lámali pod zatínajúcimi sa zubami, a tucet ďalších ničotností, na pamiatku človeka, ktorý kedysi chválil dielo boha na jeho umierajúci dych.

“Zdravím ťa, Boh každej skromnosti na svete,” zvolal známy hlas. 

Prižmúrené kútiky božích očí zaplakali na skrútených perách. "Arepo," zašepkal, lebo jeho hlas bol chrapľavý od storočnej nemoty.

"Som bohom oddanosti, drobných láskavostí, nerozbitných pút. Som bohom nezištnej, bezpodmienečnej lásky, večného priateľstva a dôvery," vyhlásil Arepo a každým slovom upokojoval toho druhého.

"To je úžasné, Arepo," odpovedal medzi slzami, "som za teba šťastný - taká mocná osobnosť bude určite potrebovať veľkolepý chrám. Odídeš do mesta, aby si zhromaždil ďalších veriacich? Všetci ťa budú zbožňovať."

"Nie," usmial sa Arepo.

"Takže ďalej, do hlavného mesta? Ďakujem, že si sa tu zastavil pred svojím odchodom."

"Nie, ani tam nepôjdem." Arepo pokrútil hlavou a uškrnul sa.

"Ešte ďalej? Aké ambiciózne ciele musíš mať. Nepochybujem však, že sa ti to podarí," pokračoval starší boh.

"Vlastne," prerušil ho Arepo, "rád by som tu zostal, ak mi to dovolíš."

Druhý boh onemel. ".... Prečo by si tu chcel zostať bývať?"

"Som boh nerozbitných zväzkov a večných priateľstiev. A ty si Arepov boh."

[anton-bernolak]

Och!!! Tak toto teda nie!

@czto-nebud-blog Štúrblr? Štúrblr!? Malo by sa používať #bernolákblr, lebo ja som tu bol prvý! A nie ten… ten…. Och, nemám slov!

Ale svoje rozhorčenie posuniem na stranu, bo si uvedomujem dôležitosť správneho archivníctva. Nie nadarmo som toľké hodiny strávil v akademickom a profesionálnom prostredí, aby som sa nenaučil, ako sa má narábať s dokumentmi — digitálne či nie!

@ludovit-velislav-stur Čo povieš na #štúrnolák?

[iamonlyhereforthefood]

Zdravím všetkých miestnych fanúšikov muzikálov.

Keďže žiadna dovolenka v mojej milovanej Prahe sa nezaobíde bez návštevy divadla, ponúkam vám teraz moje review muzikálu Anděl Páně, ktoré si nikto nepýtal. Berte, alebo nechajte tak. (Ak budete čítať ďalej, vedzte že sú tam mierne spoilery.)

Aby som to nenaťahovala, ak chce niekto vidieť rovno výsledný verdikt: je to super, vrelo odporúčam. Či už ste fanúšik filmovej verzie, fanúšik muzikálov alebo proste chcete vidieť niečo dobré. Plus, je to prístupné všetkým vekovým kategóriám, takže kľudne vezmite celú rodinu.

Čo sa týka porovnávania s filmom, myslím že všetci herci boli dosť dobrí a ja som to už ani nejak neporovnávala že tu bol lepší film, tu bol lepši muzikál, proste to boli dve rôzne verzie rovnakého príbehu. Hlavne herci čo hrali hlavnú dvojicu boli super po všetkých stránkach: hranie, spev, tanec, humor. Čo sa týka deja, nejaké prekvapenia nečakajte, je to ten istý príbeh čo máme radi. Samozrejme, rozdiel je v tom že film nebol muzikál a teda máme pridanú hodnotu vo forme piesní. Za mňa to po tejto stránke bolo fajn, najlepšie piesne mal Uriáš (čo ma teda vôbec neprekvapilo, ešte sa k nim neskôr vrátim), okrem nich sa mi páčila pieseň čo spievala Dorka v prvej polovici Proč lidé hřeší a tiež pieseň vo finále kde spievali striedavo Petronel, Dorka a Maxmilián, podľa programu sa to volá Petronelova zpověď. Ak by som si mala vybrať čo sa mi zdalo najslabšie, tak je to Adeste Fidele úplne na začiatku, keďže ide o moju obľúbenú koledu a zrovna nejak som nepotrebovala počuť ju v modernom prevedení (ale tak ja celkovo akosi nevibujem s hudbou posledných cca 15 rokov, čiže môj názor kľudne ignorujte).

Efekty, scéna aj kostýmy sú ok, nemám čo vytknúť, je to všetko celkom jednoduché a praktické, nebo vyzerá ako nebo, peklo (áno, máme krátku zastávku aj tam) vyzerá ako peklo, na zemi to vyzerá ako pred Vianocami, podľa kostýmov vieme ľahko rozoznať, kto kam patrí čo sa týka pracovnej pozície a statusu. Mne ako veľkej fanúšičke snehu, zimy a Vianoc sa najviac páčilo ako často tam snežilo, dodávalo to takú rozprávkovú atmosféru.

Vedľajšie postavy boli dobre zvládnuté, každý má aspoň jednu pieseň, čiže ak máte nejakého favorita okrem hlavnej dvojice, nemusíte sa báť že by bol nejak ukrátený. Dorka má z nich najviac priestoru, herečka ktorú som videla to odspievala všetko super a aj ten text má celkom dobré myšlienky. Klíčnice + správce sú asi favoritom pre veľa divákov. Asi si už musím konečne zvyknúť, že keď je v muzikáli dvojica vtipných záporákov, obzvlášť ak pracujú niekde v oblasti služieb, tak budú do určitej mieri kopírovať Thénardierovcov z Les Misérables. Mne osobne bola sympatickejšia klíčnice, čo sa týka správcu... mne teda nikdy neprišiel sexual harassment vtipný, čiže by som uvítala menej humoru okolo toho že haha, teraz donútim Dorku aby sa za mňa vydala tým že ju budem vydierať väzením a fyzickým násilím, poďme sa na tom všetci smiať. Čo sa týka richtára, neviem či tam mala byť nejaká hlbšia myšlienka v tom že ho hral rovnaký herec ako Boha, alebo to bolo proste len o šetrení hercami.  

Poďme teda k tomu najlepšiemu, Petronel a Uriáš boli super, u mňa najviac bodovala pieseň Čardáš, mariáš, je to pecka a zaraďujem si ju medzi obľúbené muzikálové seduction songs – síce tam nebolo nič explicitne romantické, ale celá pieseň má také seduction vibes. Okrem toho ma najviac zaujala pieseň Co peklo schvátí, ktorú som teda musela nejaký časť predýchavať z viacerých dôvodov. Úprimne, nečakala som v tomto family friendly predstavení takúto emo skladbu o tom, aké je peklo nanič (a keď už sme pri tom, dnešné deti majú asi viac odvahy ako ja, lebo úprimne keby som toto videla v divadle ako malé decko, asi by som sa posrala od strachu keď sa tí čerti na začiatku piesne objavili v hľadisku). Okrem spomínaného emo rozjímania o tom, aké je depresívne prepadnúť sa do pekla, bolo dosť dojímavé vidieť, ako sa Uriáš snažil motivovať Petronela práve z toho dôvodu aby sa on tomuto osudu vyhol (nepoviem, ktorý seriál mi toto celé pripomenulo, lebo sa rozplačem, ale tak všetci vieme...). Čo sa týka Petronela, tak nedá mi nepodotknúť, že do tohto momentu mi prišlo že mal fakt obavy z toho ako dopadne ak sa mu nepodarí splniť svoju úlohu a potom ako Uriáš toto odspieval shirtless for no good reason, tak už mi prišiel akosi viac zmierený s osudom. Jasné, mal tam svoj character development keď si uvedomil že ide hlavne o to, aby napravil to čo sám dobabral a zachránil Dorku a už nemyslel len na seba, ale tak je zaujímavé že si zrazu povedal že ok, možno to peklo nemusí byť až tak zlé 😉.

A teda, za seba môžem povedať že vo filmoch som týchto dvoch vôbec neshipovala, ani sa mi nezdalo, že by mali nejaké momenty, ktoré by sa dali čítať romanticky, ale tu v muzikáli som mala taký pocit viackrát. Niežeby tam bol nejaký excesívny queerbaiting, ale tak boli tam pohľady, už vyššie spomínaná pieseň a musím v tomto vyzdvihnúť aj kohokoľvek čo robil blocking (tak sa tomu myslím hovorí) pri finále, keď sme mali na javisku všetky štyri hlavné postavy (myslím teda Petronela, Uriáša, Dorku a Maxmiliána) a stáli tak, že to fakt vyzeralo ako dva páry s paralelnými dejovými linkami. Akože, tu máme dvojicu čo si musí uvedomiť čo jeden pre druhého znamenajú a že keď budú držať spolu, tak im to pôjde všetko lepšie ... a potom tu máme Dorku s Maxmiliánom, ktorí si musia uvedomiť to isté. Takže teraz zo mňa asi bude prekonvertovaný shipper, no čo už.

Výsledné hodnotenie: je to super, 9/10 (a 10 si šetrím pre life-changing masterpieces, čiže je to dosť slušné). Určite to chcem vidieť znova, škoda že Praha je tak ďaleko, a zaraďujem si to na zoznam muzikálov, o ktorých otravujem každého kto ma je ochotný počúvať, že prečo sa nedá kúpiť CD ani DVD a ako k tomu prídem že to nie je ani na youtube a ja si chcem donekonečna púšťať tú hudbu? (Ak by to niekoho zaujímalo, na tomto zozname je už Hrabě Monte Cristo, Excalibur a Lucrezia Borgia a pravdepodobne ešte niečo na čo si akurát neviem spomenúť.) Určite si to choďte pozrieť, ak máte tú možnosť, je tam všetko: humor, emócie, sneh, čo viac môžeme chcieť?

[sappy-asphie]

maturita je bolesť ale myslím že všetci by mali vedieť, že Emil Boleslav Lukáč bol originálny emo

tie básne??? neosymbolizmus?? pseudonym "Boleslav"??????

keby Emil žil v dnešnej dobe tak by pozeral Twilight a počúval My Chemical Romance a nikto ma nepresvedčí o opaku

[garciapimienta]

Finally a win