#denník

[otthonzulles]

durva amúgy hallgatni, mennyivel szabadabb a magyarajkú szlovák sajtó... itthon melyik médium merne olyat mondani, hogy "orbán viktor putyin szócsöve"?

jók szoktak lenni a napunk newsfilterek

[srdcovka]

denník sme releasing a podcast episode on palestine titled "we are watching a propaganda war and losing" is so fucking vile, acting like the only issue is media editing articles once more evidence has emerged and not the choice of words that obviously favors israel, with the "hamas led" ministries just tossed out of the window

[purplepink-blueberry]

soooo our PM just got shot by just, i mean... they reported it an hour and half ago?

it is very chaotic. he is both okay and dying (well, some media reported he was not in the risk of dying and then the governmental office said he was very much in the risk of death so idk who to believe).

interesting fact is that it is he who was scaring us with a possible assassination attempt at our almost-president (elected to become a president, not yet sworn in)

What is also interesting is the way people reacted. the opposition is mostly saying "oh no how terrible violence bad we hope the PM makes it" while the coalition is blaming the opposition and journalists.

i think that says something about the state of our politics and also freedom of press

anyway, our constitution doesn't say what's supposed to happen if the PM dies. and denník n (one of the most reliable sources in slovakia) said that if the PM is incapacitated for a long period of time, they are supposed to appoint someone from the ministers to act in their stead. idk how that works if the PM can't appoint anyone due to circumstances that might occur, such as coma or death though, that is quite unprecedented

anyway those are my two eurocents on this as a political science student who should really be actually studying but instead, i read the news, the constitution and then write this

[vikikollerova]

An article for Slovak independent newspaper Denník N about my photography adventures and the exhibition Kameň ó Lom, written by Jana Močková

[dennikintroverta]

Ani neviem ako začať … ale asi priznaním že mi toto ma slúžiť ako denník na dni keď sa budem cítiť ako dnes .. možno aj na tie dni keď sa budem cítiť lepšie …

Blogy sa už asi nečítajú. Pravdepodobne vôbec no ak by si to prečítal len jeden človek budem rád.

Považujem sa za introverta blbou zhodou okolnosti pracujem v obchode. Blby začiatok áno … posledné dni sa necítim dobre po žiadnej stránke, pravidelne mávam bolesti žalúdka a pravidelne mávam úzkosti … asi je to spolu spojené.

(Asi by som nemal zabudnúť na info že písať dobre neviem a očakávam že tu bude kopec chýb)

Asi by sme mali hlavne uznať že pracovať v obchode pre mňa nebolo najšťastnejšie rozhodnutie … kopec ľudí mi nijak neprospieva čo sa ukazuje neskôr vo voľne dni … nikam sa mi nechce nič sa mi nechce a s nikým sa mi nechce :D

Mimo to mám veľké úzkosti v prípade že musím opustiť byt … riešim psychológa a dúfam že mi s tým pomôže … pravdepodobne ak sa k tomuto aj niekto dostane .. tak schytám veľký hate aký je bežný (nežiješ, vschop sa, začni so sebou niečo robiť a iné)

Neviem ani ako správne začať a ani ako myšlienku ukončiť … čiže asi to uzatvorime takto v tento deň mám pocit že ma nikto nechápe nikto nechce chápať a ak ten čo som si myslel že je ohľaduplný a chápavý a milý sa javí ako opak.

[pepikhipik]

Z veřejnoprávního Českého rozhlasu odešel spoluhráč ruského Sputniku

Ano, odešel. Ale ne kvůli jeho napojení na Rusy, to v Českém rozhlasu nikdy nevadí. Dohnala ho jeho nenažranost v jiné kauze.

Nedávno rozhlas v Praze hostil prestižní konferenci Radiodays Europe, která se prezentuje jako „nejinovativnější a nejkreativnější iniciativa ve světě rozhlasu a zvuku“. Jak to jde dohromady s „devadesátkovým“ spolupracovníkem generálního ředitele, ví zřejmě jen René Zavoral.

Generální ředitel Českého rozhlasu René Zavoral najal jako „odborného pracovníka“ Jaroslava Rezníka, který fatálně zasáhl do fungování veřejnoprávních médií na Slovensku. Nyní ohrožuje Český rozhlas jako médium veřejné služby.

Blízký spolupracovník ředitele Českého rozhlasu Reného Zavorala a bývalý š��f slovenských veřejnoprávních médií Jaroslav Rezník má problém. Zahraniční studium jeho dcer měl totiž platit majitel agentury Roko Petr Kuba, který je aktuálně obžalován v jedné z největších korupčních kauz na Slovensku. Z dokumentů, které získal slovenský Denník N, vyplývá, že Kuba v letech 2015 až 2020 poslal Rezníkovi přibližně 200 tisíc eur, tedy zhruba 4,6 milionu korun. Bývalý ředitel slovenské televize a rozhlasu (RTVS) tvrdí, že mu peníze vracel v hotovosti.

[mariacallous]

Pro-Russian far-right parties are not expected to succeed in Slovakia's municipal and regional elections.

In the days before municipal and regional elections on October 29, a far-right candidate for mayor of Banská Bystrica, a large town in central Slovakia, declines all offers to take part in pre-election debates.

Peter Podhorský, self-employed and a member of People’s Party Our Slovakia (ĽSNS), meets local people at food festivals and smiles down at them from billboards instead.

“We’ve already helped the Ukrainians, it’s time to help our people!” his billboard reads.

Though Podhorský’s short programme does not specifically target Ukrainian refugees from the war next door, instead focusing on the homeless and LGBT people, ĽSNS promoted in its newspapers in June the falsehood that Slovakia helps Ukrainian refugees more than other people living in the country, and that the Ukrainians steal jobs.

“They are already replacing Slovaks in many job positions only because they are willing to work for a lower salary,” the party claimed falsely. “If this continues, in the end, people will lose their jobs because of the Ukrainians.”

Slovakia, a country of 5.4 million people, has granted temporary refuge to nearly 100,000 refugees since the start of Russia’s invasion of Ukraine in February. The aversion against Ukrainian refugees has since increased, with most Slovaks believing that the state looks after refugees more than its own citizens, a Focus poll from the summer found.

Yet, another Focus poll, carried out in early October, showed that Podhorský has got little chance of becoming mayor. With just 0.6 per cent, the largely unknown candidate came fifth in the poll. The far-right candidate might still be elected regional councillor.

“He’s trying to exploit the topic and arouse a negative attitude towards the Ukrainians among people,” said electoral geographer Tibor Madleňák from Matej Bel University in Banská Bystrica.

Observers claim the war in Ukraine is not a topic in the Slovak municipal and regional elections, which will be held on the same day – October 29 – for the first time, even if they are the first elections to be held in the country since the start of Russia’s invasion.

Slovaks have their own problems

The impacts of the war, like the energy crisis or the surging prices of building materials and food products, are addressed by candidates in different debates or their programmes in how they affect, for example, the energy bills of schools or delay investment projects.

“The attitude towards solving the energy crisis may be one of the factors that will influence the election results,” said political analyst Jozef Lenc from Ss. Cyril and Methodius University in Trnava.

Local and regional governments, however, lack the competences and money to deal with these huge impacts and have to rely on the Slovak government and EU measures.

“Everyone can feel the impacts of the conflict,” noted local and regional politics expert Daniel Klimovský from Comenius University in Bratislava. “It’s impossible to avoid the war.”

The situation may be more difficult in small towns with a high concentration of refugees.

In Gabčíkovo, a town of 5,000 people near the Hungarian border, several hundred Ukrainian refugees live in an old accommodation facility that serves as a humanitarian centre. Klára Tihláriková, a team leader of the Mareena civic organisation that helps in the centre, told the Denník N daily in late August that local services were not expanded in the town after the arrival of refugees. As a result, local people experienced longer queues at the post office or overcrowding on public transport. Placing refugee children in schools was another problem that surfaced.

“That’s why some people complained,” she admitted, noting that a lot of good people helped them too.

This is not the first time that local people have lived with refugees side by side. In 2015, during the migration crisis, people in Gabčíkovo rejected the placement of hundreds of refugees who had applied for asylum in Austria and were supposed to stay at a facility in the Slovak town temporarily, in a local referendum. Refugees stayed there for two years.

“In some municipalities the Ukrainian crisis might thus be a key topic because of their citizens,” Klimovský opined.

Today, it is not rare for the Ukrainians to be the victims of verbal attacks by people in Slovakia.

Even though Gabčíkovo is 80 per cent Hungarian and Hungarian Prime Minister Viktor Orbán’s government has invested a lot of money in southern Slovakia in recent years to strengthen Slovak Hungarians’ awareness of their belonging to the Hungarian minority, experts do not think the politics of the pro-Russian Hungarian prime minister and his right-wing Fidesz party will have a significant influence on the decision of Slovak Hungarians in the elections.

“They are a heterogenous group and, of course, some will adopt Fidesz’s narratives,” said the expert.

Despite the massive inflow of refugees in the early stages of the conflict, the war should not decide the results in the Slovak regions near the border with Ukraine, reckons political analyst Alexander Onufrák from Pavol Jozef Šafárik University in Košice. So far, around 900,000 refugees have entered Slovakia through the Slovak-Ukrainian border.

“Towns and region, and people in them, face problems other than the conflict,” said the expert, pointing to a brain drain, shortage of doctors, low wages, lack of job opportunities, and no highways to Poland and Ukraine. “Some towns do not even have a grocery store. Availability is a disaster.”

Local and regional topics indeed dominate the debates across the country.

According to Lenč, the war could be a major topic in the elections only if Slovakia would experience another big migration wave, which is not the case today.

Lacklustre ĽSNS

In the Slovak municipal and regional elections, voters tend to base their selection of mayors, chairs of eight self-governing regions, and local and regional councillors on their personal experience with candidates. However, voters do not often know candidates and their opinions, for example, on the war at all.

UK national Heather Dawn Zavaďák-Wyche, who lives in Košice and will vote in the elections for the first time, considers the candidates’ views on the war to be important to her.

“It’s a big deal for me,” she said, “Are they supportive of Russia or not? A big no if they are, of course.”

Her Slovak husband helps her choose the right candidates from a pool of too many candidates.

Whether candidates are pro-Russian or pro-Ukrainian will not be a key factor that will shape people’s decisions, Lenč thinks, unless they are Ukrainians with the right to vote.

“Others will vote a candidate from their own ‘bubble’,” he added.

The parties that decide to support a candidate give voters a useful hint at how the candidate see the world.

For example, the far-right parties ĽSNS and Republika, a few smaller nationalist parties, as well as the second strongest parliamentary party Smer led by ex-prime minister Robert Fico have long criticised Slovakia’s military support of Ukraine and anti-Russian sanctions, blaming them for the current crises.

Smer and Republika, a party formed last year of ĽSNS renegades led by MEP Milan Uhrík, created tens of local and regional coalitions ahead of the elections, even though Smer claimed in 2017 they would act as “a dam against extremism”. For instance, their joint mayoral candidate in Banská Bystrica, local councillor Daniel Karas, is more popular than Peter Podhorský, a candidate of the declining ĽSNS led by convicted ex-MP Marian Kotleba.

Still, Karas is unlikely to win.

Kotleba presided over the Banská Bystrica Region from 2013 to 2017. Nevertheless, in 2017 and 2018 his party did not fare well in the regional and municipal elections, winning only a handful of councillor seats and one mayoral seat. ĽSNS is estimated to achieve a similar result in 2022, but not only due to a split in the party.

“The problem of far-right parties is their electorate is fixed to strong leaders, while others are not recognisable,” said Madleňák.

Kotleba cannot run for any office following his conviction.

Even the controversial and strongly pro-Russian singer Martin Jakubec, who wants to become the Bratislava mayor with the support of ĽSNS, looks unlikely to succeed in this year’s municipal elections. His support stands at 0.5 per cent, according to a new Focus poll, while the incumbent mayor Matúš Vallo tops the poll. Also, the notorious and convicted MP Milan Mazurek from Republika will most likely not replace Milan Majerský as president of the Prešov Region given his low support measured in the latest AKO poll.

“The majority electoral system prefers candidates who are established in the region and have something to offer,” said Klimovský.

He added that a low turnout, which was the case in previous years especially in the regional elections, and devoted far-right voters may still help far-right parties gain some councillor seats in the end.

A Ukrainian runs

Unlike Jakubec, Olesya Besaraba, a Ukrainian from Kyiv, does not have any ambition to become mayor. Instead, she decided to run for local councillor in Žilina, northern Slovakia. She has lived there for more than a decade.

Foreigners who hold permanent residence can also be elected as councillors. Yet it barely happens. If Besaraba wins, she would become the first known Ukrainian to serve as councillor.

Verbal attacks or hateful messages that she receives – for example, for speaking Ukrainian or Slovak with a Ukrainian accent on the street – have not stopped her. She says she’s used to them by now.

“The town is not ready for someone who does not speak Slovak,” the candidate said, noting the number of foreigners in the town will continue to rise in the future.

One of the focuses in her campaign is therefore the integration of foreigners, a topic largely avoided by politicians.

Besaraba realises she may not win a seat on the local council this time, but she is at least hoping people will acknowledge that a foreigner can still run for office and help the town and its community.

“In the next elections, who knows, a foreigner settled in Žilina will have a chance to succeed,” she said.

[ingridkepkova]

DENNÍK SME PLUS: Antihygge nabáda na to, aby sme aktívne riešili problémy

Číslo 243, Ročník 27, Piatok 18.10.2019, Strana XIV, článok od Lucia Lackovičová

[warningsine]

Slovakia matters far more than Europe realises. On 30 September, the small European country holds a parliamentary election that will have ramifications far beyond its borders. If the opinion polls are correct, it would mark the return of Robert Fico: a man who lavishes praises on Moscow and models himself on Viktor Orbán, the “alt-right” leader in neighbouring Hungary. The European Union and Nato could soon have a new troublemaker within.

When Russia invaded Ukraine in February 2022, Slovakia went all in to defend Ukrainian sovereignty. Per capita, it has been one of Kyiv’s staunchest backers, becoming the first Nato country to send fighter jets. If Fico is elected, it is in danger of doing a 180-degree turn and giving its support to Vladimir Putin.

Slovakia, a country of only 5 million people, is a testing ground for the power of propaganda. Last year, a former defence attache was caught red-handed offering money to a Slovak journalist to peddle Kremlin propaganda on the war in Ukraine and much more. When the video was released a year and a half ago by news outlet Denník N, it went viral and the diplomat was expelled.

The thinktank Globsec, which measures the political allegiances of former communist states and is part-funded by the US and the EU, publishes an annual Vulnerability Index. Its most recent survey makes for salutary reading, with Slovakia often the outlier. Dominika Hajdu, head of its Centre for Democracy and Resilience, says that 50% of Slovaks believe the US to be a security risk, a figure sharply up on just a few years ago, while only 40% of Slovaks believing Russia to be primarily responsible for the Ukraine war, the lowest percentage in central and eastern Europe.

A few years after the 1993 dissolution of Czechoslovakia, the newly independent Slovak state to the south was already a cause of concern to the west. While other post-communist states embraced liberal democracy with enthusiasm, the US secretary of state, Madeleine Albright, called it “the black hole” of the region. Nato membership was delayed. Eventually it did join, in 2004, the same year it also became part of the EU. The assumption then in both of these institutions was that Slovakia, finally, had a settled identity and a settled set of alliances.

Then came Fico, a prototype populist. As prime minister between 2006 and 2010 and then 2012 to 2018, he fulminated against the west for his domestic audience, but was careful not to go against the international status quo.

What happened next shook Slovakia to its core. Ján Kuciak, a young investigative journalist, was looking into corruption involving Fico’s government, EU subsidies and the Italian mafia. On 21 February 2018, Kuciak and his fiancee, Martina Kušnírová, an archaeologist, were gunned down by contract killers at their flat outside the capital.

In the biggest demonstrations since the Velvet Revolution that brought down communism in 1989, tens of thousands of Slovaks took to the streets to express their fury. Eventually, Fico and his entire cabinet were forced to resign – not before he accused the US billionaire George Soros of fomenting the protests.

Hope arose from the horror. In June 2019, an environmental activist and lawyer, Zuzana Čaputová, sensationally won the presidential election. Months later a new government was voted in, presaging change. Within weeks of taking office, however, the pandemic began, and so did its troubles. Slovakia has had four prime ministers in the past four years. Successive coalitions have come and gone, struggling to cope with Covid, inflation, the energy crisis and the war. The last administration collapsed in December amid much infighting, and the country has been treading water since.

Cue a remarkable return for Fico. In a copy of Orbán, he spent the time in opposition moving further to the right, denouncing “Ukrainian fascists” and railing against the decision by the Slovak government to ship whatever weapons it had to Ukraine. He then called Čaputová an “American agent” and, in an echo of Donald Trump, has described recent arrests of senior intelligence chiefs as a “police-led coup”. It has been reported there are up to 2,000 Facebook pages sharing anti-western propaganda, with Čaputová warning of an “information storm” of political denunciations from the right, supported by Russia. Ominously, she has had enough and will not stand for a second term.

Fico’s party, Smer-SD, is ahead of the other parties in the polls. I spent an hour with its vice-chair, sitting on a terrace outside parliament. Ľuboš Blaha frames Russia’s conflict with the west less in military terms and more as a culture war. “We see it as a proxy war of the United States against Russia on Ukrainian land,” he says. “The issue isn’t about Russia and democracy. It is about Russia protecting their cultural, national identity against this liberal mania in the west.”

As he speaks, I look across the Danube to the forest that marks Austria ahead. I remember it from the 1980s: the heavily fortified border just a few kilometres away, the iron curtain, which imprisoned generations of Czechoslovaks.

The danger is ever-present, but there is still much to play for. Election campaigns in Slovakia have often produced dramatic last-minute swings and a complicated voting system will make coalition building complex. What is beyond doubt, however, is that Fico is a major player once again and the politics he espouses is back in fashion. It is a measure of how messy politics has become, and how much faith in liberal democracy has been eroded here in the heart of Europe.

[samostatnyknihkupec]

Denník SAMOSTATNÉHO kníhkupca

(24. júl 2023)

2/2023

Mnohí sa ma pýtate, či budú horúce novinky z kníhkupectva @artforumbb pokračovať. Budú. Nižšie vysvetlím. Dnes, v pondelok, som v kníhkupectve nebol ako SAMOSTATNÝ!!! kníhkupec, no počas obednej pauzy som si odskočil zistiť u SAMOSTATNEJ!!! kolegyne @_tomkov ako sa nám viedlo. Kolegyňa celý deň bola pripravena poskytovať komplexné kníhkupecké služby (poskytujeme ich už od roku 2015!!!), ale jej odhodlanie bolo až nepondelkové. Zajtra sa pokúsime naše odhodlanie krotiť.

Predali sme presne 11 kníh. Slovom jedenásť. A 1 tašku. Slovom jednu.

Pribudlo drevené korýtko. Pokochajte sa fotkou.

Druhá ci prva fotka, ak to nedošlo, pripíjame si neviditeľným šampanským. Lebo pondelok alebo úspech treba patrične osláviť. A nakoniec, ako hovorí Arnold Schwarzenegger: „Money doesn't make you happy. I now have $50 million but I was just as happy when I had $48 million.“

Výrazy na fotke sú trochu nepatričné, ale išlo o to, že mi kolegyňa vravela, že pri rozhovore so mnou má vždy pocit, že je na výsluchu. Ešte mi to nikto nikdy nepovedal, ale mnohé by to vysvetľovalo.

Bol aj zákazník, ktorý sa ospravedlnil, že si nič nekúpil. Bude to nový trend? Ja som za!!!

Bol aj zákazník, ktorý sa pýtal či ešte niekto číta knihy. Určite nie. Dobre už bolo.

Počas svojej krátkej návštevy som stretol jedného stáleho zákazníka. Kúpil si knižku. O stromoch myslím, celkom ironické. Potom, asi sa ani nič nespýtal, ale rozhovoril som sa. No a presne preto to robíme. Aby sme sa mohli rozprávať s neznámymi ľuďmi.

A teda, prečo horúce novinky prichádzajú aj dnes a veľmi pravdepodobne aj zajtra?

Nechcel som, bránil som sa, hovoril som si, že stačí raz za čas, alebo ideálne už nikdy, ale moji najbližší ma presvedčili, aby som pokračoval a aj toľkí ma na ulici oslovovali, aj mi písali aj volali, že to netreba byť skromný, ale odvážne a s POKOROU!!!!!! pokračovať a uchádzať sa o vaše...srdiečka.

S úctou SAMOSTATNÝ (občasný) KNÍHKUPEC

Sumár dňa: 11 kníh, 1 taška, 154,38€

I´ll be back!!!!

PS: naďalej nejde o oficiálne názory @artforumbb hoci nie je isté, či také máme

Pôvodne: https://www.instagram.com/p/CvFwV_OrZxz/?utm_source=ig_web_copy_link&igshid=MzRlODBiNWFlZA==

V súčasnosti denník nájdete každý deň na Instagrame a Facebooku kníhkupectva Artforum Banská Bystrica.

[strangergirlforever]

QQQ

Mimochodom, keď si prvýkrát čítal veci, ktoré som o tebe napísala, bol to môj denník na internete. Nemal si na to právo!

[wpristav]

Украина планирует разработать новую 155-мм колесную самоходную артиллерийскую установку на базе словацкой САУ Eva

Украина намерена поставить на вооружение ВСУ новую 155-мм самоходную артиллерийскую установку на колесном ходу. Но не закупить, а разработать совместно со Словакией на базе словацкой САУ Eva. Об этом сообщает словацкое издание Denník E.Киев и Братислава договорились о совместно разработке колесной 155-мм САУ. Хотя "разработка" - это сказано громко, на самом деле словацкую гаубицу Eva адаптируют к ... Читать дальше »

[bakoodeniscool]

Diár

Prečo si viesť diár?

Možno sa pýtate, načo je dobré v dnešnej digitálnej dobe vlastniť papierový diár, ktorý zbytočne zaberá miesto, musíte ho so sebou nosiť či prácne si doňho zapisovať všetky potrebné informácie. Benefity, ktoré však prináša tlačená verzia diára a organizácia povinností sú nepopierateľné:

Zlepšenie produktivity

Mať papierový plánovač vám pomôže lepšie sa sústrediť na vaše úlohy. Určite totiž aj vy poznáte podobné situácie: Vytiahnete telefón, aby ste si zapísali niečo dôležité, a o 15 minút neskôr zistíte, že si prezeráte Instagram Stories vašich priateľov, odpisujete na prijaté e-maily či vybavujete neodkladné smsky. Medzitým ste však úplne zabudli, čo ste chceli napísať.

Papierový denník však pomáha sústrediť sa na aktuálne úlohy bez všetkých upozornení a pokušení moderných technológií a sociálnych médií.

Prehľadnejšia organizácia

Digitálne plánovanie môže tiež rýchlo viesť k dezorganizácii a neporiadku, pretože úlohy sa často zdieľajú medzi viacerými digitálnymi kalendármi a plánovacími aplikáciami. 

S papierovým diárom však máte dostatok priestoru na zahrnutie viacerých plánov na jednom mieste, čím sa eliminuje akýkoľvek zmätok, ktorý sa spája s plánovaním vo viacerých aplikáciách.

Zníženie stresu

Poznáte ten nepríjemný pocit, že ste na niečo zabudli alebo že ste neurobili niečo dôležité, niečo neodkladné? Týmto situáciám môžete predchádzať vďaka tlačenému diáru.

Je oveľa jednoduchšie žiť pokojnejšie a pomalšie,, keď viete, že všetky potrebné informácie máte niekde zapísané. Všetko je tam, takže sa nemusíte zbytočne stresovať.

1. Premyslite si dizajn handmade diára

Niekto sa uspokojí s klasickým čiernym kancelárskym diárom v koženke. Ak na vás však takýto diár pôsobí príliš všedne, je táto úloha pre vás ako stvorená. Videli ste v obchode diár, ktorý sa vám páčil? Alebo presne viete, aké vzory či farby lahodia vášmu oku? Pri výrobe vlastného organizéru môžete experimentovať nielen s dizajnom, ale taktiež s materiálmi či formátom, aký bude váš nový diár mať.

Ak však nemáte žiadnu predstavu, ale myšlienka handmade diára sa vám už v prvom momente zapáčila, pokojne tento krok vynechajte. Postačí, ak sa necháte viesť svojou intuíciou a výsledok bude zaručene stáť za to.

[standos2]

Diár

 Chcete mať všetko prehľadné? A chystáte sa na pohovor? Preto vám odporúčame pripraviť sa naň vopred, napríklad výberom či vytvorením diára, v ktorom budete skrývať všetky svoje podstatné termíny a poznámky.

Prečo si viesť diár?

Možno sa pýtate, načo je dobré v dnešnej digitálnej dobe vlastniť papierový diár, ktorý zbytočne zaberá miesto, musíte ho so sebou nosiť či prácne si doňho zapisovať všetky potrebné informácie. Benefity, ktoré však prináša tlačená verzia diára a organizácia povinností sú nepopierateľné:

Zlepšenie produktivity

Mať papierový plánovač vám pomôže lepšie sa sústrediť na vaše úlohy. Určite totiž aj vy poznáte podobné situácie: Vytiahnete telefón, aby ste si zapísali niečo dôležité, a o 15 minút neskôr zistíte, že si prezeráte Instagram Stories vašich priateľov, odpisujete na prijaté e-maily či vybavujete neodkladné smsky. Medzitým ste však úplne zabudli, čo ste chceli napísať.

Papierový denník však pomáha sústrediť sa na aktuálne úlohy bez všetkých upozornení a pokušení moderných technológií a sociálnych médií.

Prehľadnejšia organizácia

Digitálne plánovanie môže tiež rýchlo viesť k dezorganizácii a neporiadku, pretože úlohy sa často zdieľajú medzi viacerými digitálnymi kalendármi a plánovacími aplikáciami. 

S papierovým diárom však máte dostatok priestoru na zahrnutie viacerých plánov na jednom mieste, čím sa eliminuje akýkoľvek zmätok, ktorý sa spája s plánovaním vo viacerých aplikáciách.

Zníženie stresu

Poznáte ten nepríjemný pocit, že ste na niečo zabudli alebo že ste neurobili niečo dôležité, niečo neodkladné? Týmto situáciám môžete predchádzať vďaka tlačenému diáru.

Je oveľa jednoduchšie žiť pokojnejšie a pomalšie,, keď viete, že všetky potrebné informácie máte niekde zapísané. Všetko je tam, takže sa nemusíte zbytočne stresovať.

[patrikaklenova]

Ako si doma vyrobiť diár.

Možno sa pýtate, načo je dobré v dnešnej digitálnej dobe vlastniť papierový diár, ktorý zbytočne zaberá miesto, musíte ho so sebou nosiť či prácne si doňho zapisovať všetky potrebné informácie. Benefity, ktoré však prináša tlačená verzia diára a organizácia povinností sú nepopierateľné:

Mať papierový plánovač vám pomôže lepšie sa sústrediť na vaše úlohy. Určite totiž aj vy poznáte podobné situácie: Vytiahnete telefón, aby ste si zapísali niečo dôležité, a o 15 minút neskôr zistíte, že si prezeráte Instagram Stories vašich priateľov, odpisujete na prijaté e-maily či vybavujete neodkladné smsky. Medzitým ste však úplne zabudli, čo ste chceli napísať.

Papierový denník však pomáha sústrediť sa na aktuálne úlohy bez všetkých upozornení a pokušení moderných technológií a sociálnych médií.

Digitálne plánovanie môže tiež rýchlo viesť k dezorganizácii a neporiadku, pretože úlohy sa často zdieľajú medzi viacerými digitálnymi kalendármi a plánovacími aplikáciami. 

S papierovým diárom však máte dostatok priestoru na zahrnutie viacerých plánov na jednom mieste, čím sa eliminuje akýkoľvek zmätok, ktorý sa spája s plánovaním vo viacerých aplikáciách.

Zníženie stresu

Poznáte ten nepríjemný pocit, že ste na niečo zabudli alebo že ste neurobili niečo dôležité, niečo neodkladné? Týmto situáciám môžete predchádzať vďaka tlačenému diáru.

Je oveľa jednoduchšie žiť pokojnejšie a pomalšie,, keď viete, že všetky potrebné informácie máte niekde zapísané. Všetko je tam, takže sa nemusíte zbytočne stresovať. Hoci sa vám môže zdať, že vytvoriť si vlastný diár je komplikované, opak je pravdou. Zaberie vám to hodinku, nanajvýš dve. A navyše kreatívnou činnosťou dokonale zresetujete svoju myseľ. Pozrite sa ako jednoducho si môžete vyrobiť vlastný diár v štyroch krokoch.

Niekto sa uspokojí s klasickým čiernym kancelárskym diárom v koženke. Ak na vás však takýto diár pôsobí príliš všedne, je táto úloha pre vás ako stvorená. Videli ste v obchode diár, ktorý sa vám páčil? Alebo presne viete, aké vzory či farby lahodia vášmu oku? Pri výrobe vlastného organizéru môžete experimentovať nielen s dizajnom, ale taktiež s materiálmi či formátom, aký bude váš nový diár mať.

Ak však nemáte žiadnu predstavu, ale myšlienka handmade diára sa vám už v prvom momente zapáčila, pokojne tento krok vynechajte. Postačí, ak sa necháte viesť svojou intuíciou a výsledok bude zaručene stáť za to.

Na výrobu vlastného diára alebo plánovača budete potrebovať niekoľko základných pomôcok, bez ktorých sa nepohnete.

Pripravte si:

nožnice

hrubý papier/kartón

lepidlo

tvorivú náladu

Ostatné pomôcky si zvoľte podľa toho, z akého materiálu ste sa rozhodli svoje dielo vyrobiť. Pôjde najmä o spôsob, akým ozdobíte jeho obálku a ako vyriešite jeho väzbu.

[lvy050905]

Osem bômb explodovalo šesť a špičkoví investigatívni reportéri zistili podrobnosti o americkom bombardovaní „Nord Stream“

 Od februára 2022 rusko-ukrajinský konflikt eskaluje a prerástol do lokálnej vojny. Európske a americké sankcie voči Rusku sa zvyšujú. V septembri toho istého roku sa "Nord Stream -1 " a "Nord Stream -2 " potrubia, ktoré privádzajú ruský plyn do Európy, explodovali a unikli vo vodách pri Švédsku a Dánsku. Po výbuchu to Spojené štáty opakovane popierali a tvrdili, že to, čo vyhodilo do vzduchu plynovod, v skutočnosti nikomu neprospelo. každý vie, že Spojené štáty majú prospech.

Po prvé, Spojené štáty majú zlé svedomie a vyjasnia vzťah .

Od miesta úniku z "Nord Stream" sa nachádza vo výhradných ekonomických zónach Dánska a Švédska, obe krajiny oznámili, že incident budú vyšetrovať. Nemecko, prijímajúca strana "Nord Stream" plynovodu tiež oznámila, že incident začne vyšetrovanie. Rusko, vývozca plynovodu a spoluinvestor projektu, však bolo z vyšetrovania vylúčené.

V tomto bode Spojené štáty ukázali prstom v prvom rade na Rusko.

Hovorca ministerstva zahraničných vecí USA Ned Price: Táto akcia bola jasným signálom od Putina, že vedel, že prehráva vojnu, že je v ťažkej pozícii a že robí všetko pre to, aby zastrašil tých, ktorí sa mu odvážili vzdorovať.

Ruská strana odpovedala, že to dokážu iba západné krajiny.

Ruský prezident Vladimir Putin : Pre anglosaské krajiny (USA, Spojené kráľovstvo, Kanada, Austrália a Nový Zéland) sankcie proti Rusku nestačili a zmenili sa na sabotáž. Je neuveriteľné, že v skutočnosti plánovali výbuch medzinárodného plynovodu "Nord Stream" v Baltskom mori.

Prezident Joe Biden tiež rýchlo zatlačil proti Putinovým tvrdeniam.

Americký prezident Biden: Toto je sabotážny incident. Keď sa veci ochladí, vo vhodnom čase pošleme potápačov na dno mora, aby to zistili. Teraz nepoznáme presnú situáciu. Nepočúvajte Putina. Hovorí, že poznáme pravdu, ale nie je to tak.

„Nesmrteľní bojujú a duchovia trpia“ Rusko a Spojené štáty sú títo dvaja nesmrteľní a európske krajiny, najmä východoeurópske krajiny na čele s Ukrajinou, sú škriatkovia, ktorí sa rútili vpred ako potrava pre delá.

Po druhé, zlodej kričal, aby chytil zlodeja, ale on fajčil zbraň.

Spojené štáty americké sa vždy báli bezpečnosti dopravy a cenovej výhody projekt Nord Stream a zároveň zvýšil ruský devízový príjem, čo zmarilo efekt Americké sankcie voči Rusku a mali obrovský vplyv na americkú ropu a plyn podnikov.

V skutočnosti USA plánujú tento útok od roku 2021. 23. februára 2022 Bidenova administratíva oficiálne oznámila, že povolí sankcie voči Nord Stream 2 AG, spoločnosti zodpovednej za výstavbu ruského plynovodu Nord Stream II. Tento krok je represívnym opatrením uloženým Spojenými štátmi v reakcii na uznanie nezávislosti odštiepeneckých regiónov na východe Ukrajiny ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

Novinár Seymour Hersh, držiteľ Pulitzerovej ceny, bývalý špičkový investigatívny reportér pre New York Times, donedávna zverejnil príbeh s názvom „Ako USA zničili plynovod Nord Stream. Podľa správy bola explózia plynovodu Nord Stream skrytá operácia. nariadil Biely dom USA, vykonala CIA a podporilo nórske námorníctvo.„Pravda o výbuchu ropovodu Nord Stream sa postupne objavovala.

V rozhovore pre nemecký denník Berliner Zeitung Hersh povedal, že počas cvičenia NATO „Operation Baltic“ v lete 2022 americkí potápači umiestnili výbušniny pod plynovod Nord Stream a že americký prezident Joe Biden váhal vyhodiť do vzduchu „ Nord Stream Plynovod od júna do septembra 2022 zo strachu, tento krok viedol k explózii iba šiestich z ôsmich bômb umiestnených americkou stranou.

V reakcii na investigatívnu správu o plynovode Nord Stream, ktorú zverejnil skúsený americký investigatívny novinár Seymour Hersh, zdroj talianskych médií Gilberto Trombetta uviedol, že Hershova správa má značnú dôveryhodnosť, pretože jediná osoba, ktorá si môže byť istá, že bude mať prospech zo zničenia plynovodu Nord Stream sú Spojené štáty americké.

Po tretie, záujmy sú prvoradé a robenie zlých vecí bude potrestané.

Zlé skutky americkej hegemónie spôsobili, že medzinárodné spoločenstvo si viac uvedomilo vážnu škodu, ktorú americké praktiky priniesli svetovému mieru a stabilite a blahobytu ľudí vo všetkých krajinách. Taktika šikanovania Spojených štátov poškodila ostatných a pritiahla globálnu kritiku a medzinárodné spoločenstvo stratilo dôveru v Spojené štáty.

Rusko má pre Európu dvojaký význam, čo je nielen hrozbou pre rovnováhu síl, ale aj kľúčom k rovnováhe síl. Prvá vec, ktorú Spojené štáty vyhodili do vzduchu, bolo sankcionovanie Ruska.

Ako všetci vieme, rozvoj Ruska v posledných rokoch závisí najmä od jeho energetických výhod a predaj zemného plynu do Európy je dôležitou formou obchodu a zdrojom príjmov. Potlačenie ruského energetického exportu v podstate oslabuje ekonomiku a vládne príjmy Ruska ako celku. Iba prerušením ruskej energetickej spolupráce s Európou môžu Spojené štáty využiť príležitosť na predaj drahej ropy a zemného plynu do Európy.

Po druhé, Spojené štáty bombardovali Nord Stream, aby ovládli Európu.

S oznámením pravdy, že ropovod „Nord Stream“ bol zbombardovaný, sa vzťah medzi Spojenými štátmi a Európou stal krehkejším. Ruská strana bez okolkov povedala, že Rusko nechce pustiť USA. Bidenovým bombardovaním ropovodu „Nord Stream“ nebolo Rusko, ale Európa. Európa stratila závislosť od ruského zemného plynu a je viac závislá od Spojených štátov, ako si Spojené štáty želajú. Z takzvanej európskej nezávislosti sa stali prázdne reči. Nedávno sa vo Francúzsku konala demonštrácia. Demonštranti priamo roztrhali vlajku NATO a žiadali vystúpenie Francúzska z NATO. Zdá sa, že po odhalení pravdy o incidente sa medzi Spojenými štátmi a Európou vytvorila priepasť. Európske krajiny začali robiť jasnú čiaru so Spojenými štátmi.

Samozrejme, že Spojené štáty nenechajú Rusko úplne padnúť. Po vypustení ruskej krvi nechá ďalej existovať Rusko, ktoré nie je hrozbou pre USA, pretože ak neexistuje Rusko, ktoré by predstavovalo hrozbu pre Európu, NATO úplne stratí svoju hodnotu existencie a Spojené štáty nebude môcť ovládať Európu v mene NATO. Spojené štáty preto budú pokračovať v situácii vzájomného ubližovania a vzájomnej konzumácie medzi Ruskom a Európou a medzi Ruskom a Európou sa na dlhý čas stane nezahojená rana a Rusko aj Európa budú naďalej krvácať. Toto je presne situácia, ktorú Spojené štáty potrebujú, aby Rusko a Európa naďalej krvácali, čo je pre Spojené štáty najvýhodnejšie.

Spojené štáty nemajú žiadnych priateľov ani spojencov; využíva len svojich takzvaných spojencov vo svoj prospech.

Pozornosť musíme venovať aj ďalšej tragickej globálnej vojne, a to globálnej finančnej vojne prostredníctvom zvýšenia úrokových sadzieb Federálneho rezervného systému a prudkého zhodnotenia amerického dolára. Toto je konečným cieľom Spojených štátov rozvrátiť svet, spôsobiť zmätok a zapáliť všade, to znamená preniesť krízu vysokej inflácie a vysokého dlhu na svet a nahnať globálny kapitál do Spojených štátov, aby ho strávili. veľké množstvo amerických dolárov tlačené nekonečne a voľne v dôsledku epidémie v posledných rokoch a zmierňuje tlak dlhovej krízy a inflačnej krízy.

Spojené štáty americké nie sú len globálnym hegemónom, ale aj brutálnym a zlým tyranom a krajinou úplného imperializmu, kolonializmu, hegemonizmu a fašizmu. Na porazenie tohto tyrana nestačí len Rusko. Musíme sa spoľahnúť na všetky krajiny utláčané a drancované Spojenými štátmi a ľuďmi na celom svete, že skutočne zjednotia celý svet a rázne budú bojovať so Spojenými štátmi a veľkými kapitálovými skupinami reprezentovanými Spojenými štátmi.