#detská izba na mieru | Explore Tumblr Posts and Blogs

hardtostudy · 7 years

Text

SJL - WEEK 5,6,7

SYNTAKTICKÁ ROVINA   > Syntax = skladba = jazykovedná disciplína, ktorá sa zaoberá tým, ako sa zo slov skladajú vety a z viet súvetia.  - venuje sa vzťahom slov vo vete   > Gramatický tvar - budem písať, písal som  > Vetné konštrukcie - kúpim knihu.  Spojenie stará matka je vetnou konštrukciou ked sa hovorí o matke, ktorá je stará.  > Syntagmatika = náuka o najjednoduchších syntaktických konštrukciách  > Syntagma = minimálne dvojčlenné   1. Určovací vzťah - determinatívna syntagma vzťahovej podradenosti  2. Prisudzovací - predikatívna syntagma  3. Priradovací - koordinatívna syntagma   VYJADRENIE SYNTAKTICKÝCH VZŤAHOV - zhodou, väzbou, primkýnaním  > VETA = gramaticky usporiadané spojenie slov, ktoré vyjadruje ucelenú myšlienku, Základná syntaktická jednotka s uceleným významom, gramaticky usporiadaná, intonačne uzavretá Hranice vety —> v písanom, ústnom > VÝPOVEĎ = aktualizovaná realizácia vety (jej artikulácia alebo napísanie), zakotvená je do konkrétnej situácie.Vo vzťahu k vete je to špeciálna gramatická forma naplnená konkrétnym obsahom.  > SLOVOSLED = je poradie slov vo vete dané významovými, gramatickými a rytmickými princípmi. > gramatický činiteľ [prístavok a prívlastok - môj dobrý priateľ] + rytmický - záväzné slovosledné postavenie enklitík (príklonky) významový činiteľ  — objektívny slovosled — Kúpila som (východisko) si nové šaty (jadro). — subjektívny slovosled — Nové šaty (jadro) som si kúpila!    LEXIKÁLNA ROVINA   > náuka o slove, zaoberá sa slovnou zásobou jazyka a vlastnosťami slova  > Slovo - najmenšia pomenúvajúca jednotka, vyčlenená ako samostatný formálny a významový útvar  > Semiotika - náuka o znakoch  Problematika lex. v slovách sa člení na: rozvoj slovnej zásoby, diferenciácia slov, sémantická paradigmatika, formálna štruktúra slova, lexikografia

ROZVOJ SLOVNEJ ZASOBY  1. Import slov do slovenčiny - slová prevzaté, teda už zdomácnené - slová cudzie - iba príležitostne vypožičované. Slov. vlastní prevzaté slová z vyše 30 jazykov.  2. Internacionalizácia slov - slová prevzaté, cuzdie i internacionalizmy.  - slová, ktroré sa paralelne používajú vo viacerých jazykoch (telegram, transport)  Kalkovanie = doslovný preklad slova z cudzieho jazyka  sémantické - preloženie systémom slovo za slovom  slovotvorné - preloží sa celá morfematická alebo slovotvorná štruktúra Malapropizmy - slová nevhodne použité, pretože hovoriaci nepozná ich význam 3. TVORENIE NOVÝCH SLOV — odvodzovanie : zo základových slov — zaspievať, murár, prales, náhrdelník, žabka, podhradie, predpísať  — skladanie : z 2 slovotv. zákl. spojených spájacou morfémou o, zriedka e. — vlastizrada, kníhtlačiareň, vodoinštalácia, elektrospotrebič)  — spájanie do združených pomenovaní : Keď pomenúvajú skutočnosť priamo. — mobilný telefon, detská izba, vysoká škola, káblová televízia  — skracovanie : skratky, píšeme za nimi bodku —atd’, tzv., pod.   UNIVERBIZÁCIA = nahrádzanie viacslovných pomenovaní jednoslovne (falcovací stroj - falcovačka)  MULTIVERBIZÁCIA = analytické viacslovné pomenovanie (zapisovať - robiť zápis, dať súhlas - súhlasiť)   DIFERENCIÁCIA SLOV  a) Historická príznakovosť: historizmy /groš, četník/, archaizmy /fyzika - silospyt/, zastarané slová /banovať, špásovať/, neologizmy /programátor, čip/  b) Podľa pôvodu: domáce /mama, dom, pes/, prevzaté /bryndza, lečo/, cudzie /šou, sci-fi, rande/, internacionálne /autobus, emocia, epidémia, hygiena/  c) Z teritoriálneho hľadiska: dialekty, východoslovenské, stredoslovenské, západoslovenské  d) Zo sociálneho hľadiska: slang /nespis. spojený s určitou skupinou ľudí/, argot /tajný jazyk, uzavretej skupiny ľudí/, žargón /jazyk skupiny ľudí spojený s nejakou záľubou alebo soc. vrstvy/  e) Z hľadiska frekvencie: aktívna slovná zásoba a pasívna slovná zásoba  f) Štylistická diferenciácia:   — nocionálne a expresívne slová - n. = vecné, e. = osobný, výrazový, náladový — eufemizmy, melioratíva - nositeľmi sympatie  — dysfemizmy - hanlivé slová, nadávky - somár, zmija — pejoratíva - nie sú natoľko názorné - korheľ, darmožráč  — vulgarizmy - neslušné, spoločensky nevhodné  — deminutíva - so zdrob. Príponou - sloník  — augmentatíva - protiklad k ^ - stromisko, kocúrisko  — laudatíva, hypokoristiká - v dôverných rozhovoroch - mama, dedo, ujo, Beta, Anča 

PRÍPADY, V KTORÝCH TREBA NAPÍSAŤ VEĽKÉ PÍSMENO

1. Mená a priezviská (Dunčo, Jožo Mrkvička)  2. Privlastňovacie prídavné mená (prípony -ov, -in), ktoré sú odvodené od vlastných mien (Štúrov pravopis, Dunčova búda)  3. Pomenovania príslušníkov národov (Rus, Slovan, Róm, Indián, Eskimák)  4. Pomenovania obyvateľov (Slovák, Stredoeuropan, Záhorák, Bratislavčan)  5. Prívlastky v menách historických osobností a na znak úcty (Peter Veľký, Duch Svätý, Konštantín Filozof)  6. Mená a názvy ulíc, námestí, mostov a pod.: zemepisných a astronomických útvarov; inštitúcií a organizácií; novín, časopisov, dokumentov; sviatkov atd. (Ulica osloboditeľov, Staromestské námestie, Most SNP, Čertov vrch, Biskajský záliv, Mariánska priekopa, Základná škola s materskou školou v Belej, Slovenské pohľady, Deklarácia práv dieťaťa, Hájnikova žena, Veľká noc)  7. Oslovenia zámenami v listoch, telegramoch, blahoželaniach a iných písomných prejavoch (ak oslovujeme konkrétne osoby) (blahoželám Ti…prajeme Vám..)   PRÍPADY, V KTORÝCH TREBA NAPÍSAŤ MALÉ PÍSMENO   1. Pomenovania členov politických, náboženských, športových, kultúrnych a iných skupín (ľavičiar, komunista, demokrat, katolík, moslim, františkán, jehovista, slovanista, štúrovci, bernolákovci)  2. Pomenovania jazykov (slovenčina, angličtina)  3. Názvy vied a vyučovacích predmetov (slovenský jazyk, chémia, botanika, telesná výchova)  4. Mená náboženstiev (kresťanstvo, islam, budhizmus)  5. Rodové a druhové mená rastlín a živočíchov (sokol sťahovavý, smrek obyčajný)  6. Vzťahové prídavné mená, ktoré sú odvodené od vlastných mien (slovenský, štúrovský, vianočný, veľkonočný, grécky)  7. Latinské označenia pádov (nominatív, genitív, datív)  8. Všeobecné pomenovania inštitúcií bez uvedenia sídla alebo prívlastku osobnosti (základná škola - Základná škola v Radošine) (gymnázium - Gymnázium A. Sládkoviča) (mestský úrad - Mestský úrad v Nitre)    TRI PRÍPADY PRE VIACSLOVNÉ VLASTNÉ MENÁ   1. Prvé slovo sa začína veľkým písmenom a ostatné malým (Ulica mieru, Mierová ulica, Most slobody, Štrbské pleso, Čierne more, Slovenské národné povstanie, Nový rok, Medzinárodný deň detí)  2. V názvoch miest a obcí sa začínajú všetky plnovýznamové slová veľkým písmenom a ostatné (najčastejšie predložky) malým (Nové Mesto nad Váhom, Dunajská Streda, Kláštor pod Znievom)  3. Ak je vo vlastnom mene vložené iné vlastné meno, aj to sa začína veľkým písmenom (Národná rada Slovenskej republiky, Pedagogická fakulta Univerzity Komenského, Námestie svätej Alžbety, Malá Ázia, Ulica Ľudovíta Štúra)    ČIARKA V JEDNODUCHEJ VETE A V SÚVETÍ   Jednoduché súvetie  Čiarka ako interpukčné znamienko má vo významovej a gramatickej stavbe vety 3 základné funkcie: 1 - vyčleňovaciu, 2 - pripájaciu, 3 - odčleňovaciu.   Čiarka v jednoduchej vete:  — 1. Vyčleňovacia funkcia  citoslovcia: napr. Au, to bolí  oslovenie: napr. Janko, príd popoludní  pozdrav: Ahoj, Lenka  hodnotiace a vysvetľovacie častice: Predstavenie bolo, žiaľ, už vypredané. kontaktové výrazy: vieš, rozumieš, chápeš, prosím. Napr. Pochop, prosím ťa, že sme už skončili.  vsuvky s trpnými a činným príčastím: To je, stručne povedané, hanba. polovetné konštrukcie: Písala úlohu, spievajúc si.   — 2. Pripájacia funkcia  viacnásobné vetné členy: Na lavici ležali perá, ceruzky, zošity.  lexikalizované a frazeologické spojenia: Nevidno ani vtáčika, ani letáčika. údaje v adrese: [písané v jednom riadku] Erika Geročová, Ložín 50, 072 05 Bracovce   — 3. Odčleňovacia funkcia  vytýčený vetný člen: Katka, tá nikdy nemá problémy.  osamostený vetný člen: Konečne sa dostavili obaja.  pripojený vetný člen: Príde, a rád.    Čiarka v súvetí:  — 1. Vyčleňovacia funkcia  v podradovacom súvetí, pred podradovacími spojkami  v zloženom súvetí oddeľujeme vedľajšiu vetu z oboch strán   — 2. Pripájacia funkcia  v bezspojkovom prirad. súvetí: Slnko svieti, vetrík fúka, na ihrisku sa hrajú deti.  pred priradovacími spojkami  pred priradovacími spojkami aj vtedy ked ich uvádzajú dvojité prirad. spojky: Ktovie či klame, či ma vedie za nos, či mi klame.  pred spojkami a, i, aj, ani, alebo, či, ak majú iný význam ako zlučovací.     PÍSANIE I, Í, Y, Ý   Po obojakých spoluhláskach b, m, p, r, s, v, z, f sa v slovenčine píše i aj y. Písmená i, í sa píšu častejšie než písmená y, ý, ktoré sa vyskytujú v domácich slovách aj v slovách cudzieho pôvodu. V cudzích slovách sa píšu i, y obyčajne podľa toho, ako sa príslušné slovo píše v pôvodnom jazyku.   1. po mäkkých spoluhláskach píšeme v koreni domácich slov i (í), napr. hodina, kúriť, vzniknúť, lízanka, čistota, široký, list, nútiť,..   2. po tvrdých spoluhláskach sa píše y (ý): dýchať, dym, dýka, nikdy, typ, vždy, týždeň, tykať, dotyk,.   Po tvrdých spoluhláskach sa píše i (í) v týchto prípadoch:  — a) v nominatíve množného čísla mužských prídavných mien: šikovní, študenti, veselí priatelia, mladí priaznivci, pracovití učitelia, odvážni poslanci;  — b) v odvodzovacej prípone -in, -ina, -ino privlastňovacích prídavných mien: matkin, matkina, matkino, dcérin nápad, babičkino prianie, študentkina práca, strigina bradavica, primátorkine nariadenia, dcérini nápadníci, matkini známi;  — c) v zvukomalebných a onomatopoických slovách a ich odvodeninách: tik-tak, bim-bam, kikiríkať, tikať, tikot, chichotať sa, hĺkať, síkať;  — d) v prevzatých slovách, ktoré majú v pôvodnom jazyku i: kilogram, chirurg, gitara, história, gigant;   3. Po obojakých spoluhláskach sa píše obyčajne i, í, no niekedy sa píše v základoch domácich slov y, ý. Sú to tzv. vybrané slová. Po obojakých spoluhláskach sa píše y, ý.    CVIČENIA:  a) V nasledujúcich vetách nájdite nespisovné výrazy a uvedte ich správnu podobu:   1. Dobrý deň, bola by ste taká dobrá a povedala by ste mi, kedy ide vlak do Košíc?  1. Dobrý deň, boli by ste taká dobrá a povedali by ste mi, kedy ide vlak do Košíc?  2. Myslím, že tu by trebalo urobiť radikálne riešenie.  2. Myslím, že tu by trebalo vykonať radikálne riešenie. 3. Môžte mi dať tak tri kusy.  3. Môžete mi dať tak tri kusy.  4. Môj syn hraje na klavíre.  4. Môj syn hraje na klavíri.  5. Túto pracovnú smenu si môžme vymeniť.  5. Túto pracovnú zmenu si môžeme vymeniť.  6. Včera ste mi povedal, že tam budete.  6. Včera ste mi povedali, že tam budete.  7. Je mi ľúto, ale to nezávisí na mne. Všetko závisí na okolnostiach.  7. Je mi ľúto, ale to nezáleží na mne. Všetko záleží na okolnostiach.  8. Až sa to vyčistí, hned sa vám bude lepšie dýchať.  8. Ked' sa to vyčistí, hned sa vám bude lepšie dýchať.  9. Na raňajky sme mali tvrdý salám a rohlíky.  9. Na raňajky sme mali tvrdú salámu a rožky.  10. V recepte je napísané, že žĺtko musíme oddeliť a bielko by sme mali vyšľahať.  10. V recepte je napísané, že žltok musíme oddeliť a bielok by sme mali vyšľahať.  11. Chleba s maslom sme dali do sáčka. 11. Chlieb s maslom sme dali do vrecúška.  12. Kúpila si kilo salóniek? 12. Kúpila si kilogram salónok?  13. Musíte zľaviť zo svojich požiadavok.  13. Musíte zľaviť zo svojich požiadaviek.  14. Ovocie bolo napadnuté pliesňou.  14. Ovocie bolo napadnuté plesňou.  15. Koho priatelia to boli?  15. Čí priatelia to boli?  16. O koho knihe sa hovorilo?  16. O čej knihe sa hovorilo?  17. Obraz odniesol do zastavárne.  17. Obraz odniesol do záložne.  18. Nikdy si nekupujem zákazkový tovar.  18. Nikdy si nekupujem tovar na objednávku.  19. Mali by sme prejednať otázky týkajúce sa preplatenia poslednej faktúry.  19. Mali by sme prerokovať otázky týkajúce sa uhradenia poslednej faktúry.  20. Na každý pád tam musíš prísť, iba ty vieš jednať s ľudmi.  20. Na každý pád tam musíš prísť, iba ty vieš zaobchádzať s ľudmi.  21. Všetko sa zmení behom dvoch týždňov.  21. Všetko sa zmení v priebehu dvoch týždňov.  22. Operovali mu nosnú priehradku.  22. Operovali mu nosovú priehradku.  23. Nespavosť je u tohto ochorenia bežná.  23. Nespavosť je pri tomto ochorení bežná.  24. Kúpili sme si nerezový príbor.  24. Kúpili sme si príbor z nehrdzavejúcej ocele.  25. Je si istá, že videla práve tohoto chlapa.  25. Je si istá, že videla práve tohto chlapa.  26. Tam je zdravotné stredisko.  26. Tam sa nachádza zdravotnícke stredisko.  27. Neviem, to nezávisí na mne.  27. Neviem, to nezávisí odo mňa.  28. V tomto obore sa on naozaj vyzná.  28. V tomto obore sa on naozaj vyzná.  29. V utorok, kedy teploty poklesnú, bude 5 C.  29. V utorok, ked teploty poklesnú, bude 5 C.  30. V lekárni už nemali nosné kvapky.  30. V lekárni už nemali nosové kvapky.  31. Kde ste cítil tú bolesť?  31. Kde ste cítili tú bolesť?  32. Nález na snímku nebolo takmer vidieť.  32. Nález na snímke nebolo takmer vidieť.  33. Potrebovali sme jedno žĺtko.  33. Potrebovali sme jeden žltok. 34. Za chvíľu sa to začne.  34. O chvíľu sa to začne.  35. Hviezdoslavové námestie zrekonštruovali. 35. Hviezdoslavovo námestie zrekonštruovali. 36. Hraje na klavíri.  36. Hraje na klavíri.  37. Za prvé to navrhnime, za druhé to riešme.  37. Po prvé to navrhnime, po druhé to riešme.  38. Mama vyprala posteľné prádlo.  38. Mama vyprala posteľnú bielizeň.  39. Päť robotníčiek prepustili zo zamestnania.  39. Päť robotníčok prepustili zo zamestnania.  40. Predpokladala ste takú veľkú účasť?  40. Predpokladali ste takú veľkú účasť?  41. Môžte sa tešiť, už všetko pripravili.  41. Môžete sa tešiť, už všetko pripravili.  42. Vzhľadom k okolnostiam si to ešte raz zopakujete.  42. Vzhľadom na okolnosti si to ešte raz zopakujete.  43. Nemocnica dostala nový operačný sál.  43. Nemocnica dostala novú operačnú sálu.  44. Včera si zobral novú výstroj.  44. Včera si zobral nový výstroj.  45. U obuvi tohto typu to je bežné.  45. Pri obuvi tohto typu to je bežné.  46. Pred liečením bol závislý na alkohole.  46. Pred liečením bol závislý od alkoholu.  47. Príde mi to nevhodné.  47. Zdá sa mi to nevhodné.    b) Zistite, kedy môže väzba v príslušných determinovaných syntagmách alternovať s inou, synonymnou väzbou:   1. Treba stoj čo stoj zamedziť prelievanie krvi. [prelievaniu]  2. Bránila jej vydávať sa za ľahkomyseľného Filipa. [vo vydaji, vydať]  3. I s hábami musí sa s ňou podeliť. [I o háby]  4. Dobeš sa nedal presvedčiť o dobrote kráľovnej. [o kráľovnej dobrote]  5. Nahrabali od sedliakov zemí a lúk. [zeme a lúky]  6. Dedinčan ťažko zvykol vkladnej knižke. [si ťažko zvykal na vkladnú]  7. Ivan je veličinou, ktorá rozhodne, či sa Pavo vráti. [veličina]  8. Túžili stretnúť sa s ním znova. [Znova túžili po stretnutí s ním]  9. I nahovoril ju, aby odišla s ním. 10. Ružena Kališová sa bránila oproti tomu, aby išla za muža, ktorého nemiluje. [proti]  11. Už sa ani nesnaží chápať, prečo Slivnický vyzdvihuje obec, ktorá si nezaslúži spomienky. [spomienku]  12. Najviac ich zaujal prísľub okresného náčelníka, že sa pričiní o opravu radzimskej cesty. [na oprave]  13. No a nás taký dáždik neodradí od roboty.  14. Toto stretnutie Magdaléna pred rodičmi zatajila. [rodičom] 15. Hanka premýšľa nad svojím osudom. [o svojom]    c) Zistite, ktoré väzby sú nesprávne:

1. Prosím za prepáčenie. [O prepáčenie]  2. Aj vy ste za ňu tak dlho čakali. [na ňu]  3. Pracuje nad plánom vlastného domu. [na pláne]  4. Zrejme sa vyhýbal stretnutiu s Olinou.  5. Od istého času sa vystríha príležitostiam vypiť si. [pred príležit.]  6. Zo svojej povinnosti sa nesmieš odťahovať. [Od svojej]  7. Do matematiky sa nevyzná.  8. Netreba sa s tým zapodievať.  9. Ničím sa proti nemu neprevinil. [V ničom sa voči]  10. Napokon sa rozhodli o tom, že zahraničný zájazd sa neuskutoční. [bez o tom]  11. Na schôdzke sa rozhodovalo o tom, kto pôjde na zahraničný zájazd.  12. Dbajte poriadku na svojom pracovisku. [o poriadok]  13. Neustále premýšľal nad jednou vetou, ktorú mu povedala. [o jednej vete]  14. Mnohí pracovníci závodu hrešia na presnú dochádzku do práce. [proti presnej]  15. Otec však k sobášu nikdy neprivolí. [na sobáš]  16. Treba človeku napomáhať v dobrom predsavzatí. [k dobrom]  17. On má na tom najväčšiu zásluhu.  18. Obdivoval sa jeho umeniu nebadane zmiznúť. [bez sa]  19. Všetko závisí len od teba.  20. V roku 1980 ho zvolili predsedom združenia. [za predsedu]  21. Ty si nevážiš dobrej vôle človeka. [dobrú vôľu]  22. Ale oni si nevedeli ceniť slobody.  23. Budem uvažovať nad tvojím návrhom. [o tvojom návrhu]

Modálnosť výpovede V každej výpovedi možno okrem vecného obsahu vyjadriť aj subjektívny vzťah jej autora k platnosti tejto výpovede alebo jeho osobné stanovisko k tomu, čo oznamuje ( napr. istota alebo pochybnosť). Tieto stránky výpovede sa spoločne nazývajú modálnosťou výpovede. Rozlišujeme trojakú modálnosť výpovede: 1. postojovú, 2. istotnú, 3. vôľovú. a) Postojová modálnosť - Je to základná modálnosť výpovede. - Viaže sa vždy na celú vetu. - Vyjadruje sa súčasne gramaticky a intonáciou. - Závisí od zámeru hovoriaceho, t.j., či ide o: --Nezainteresované konštatovanie skutočnosti ( t.j. o oznamovacie vety, napr. Zajtra poobede pôjdeme na výlet.), --Vyjadrenie otázky ( t.j. o opytovacie vety, napr. Pôjdeš zajtra na výlet? Kam pôjdeš zajtra?), --Vyjadrenie výzvy, podnetu, povzbudenia alebo želania (t.j. o žiadacie vety), ktoré sa ďalej podľa formy členia na rozkazovacie vety (napr. Zajtra príď!) a želacie vety (napr. Kiež by si zajtra prišiel!) b) Istotná modálnosť: - Hovoriaci ňou popri vecnom obsahu výpovede naznačuje aj subjektívnu istotu alebo pochybnosť o platnosti výpovede. - Môže mať vzťah buď k celej výpovedi (napr. Určite pôjdeme tento rok na školský výlet do Vysokých Tatier), alebo len k jej časti (napr. Tento rok pôjdeme na školský výlet určite do Vysokých Tatier). - Vyjadruje sa predovšetkým časticami (napr. áno, nie, iste, určite, naozaj, samozrejme, možno azda, tuším, vraj) a morfologickými prostriedkami (napr. slovesným časom alebo spôsobom).

c) Vôľová modálnosť - Pomocou vôľovej modálnosti hovoriaci podáva dej výpovede ako možný alebo nevyhnutný. - Vyjadruje sa najmä modálnymi slovesami musieť, chcieť, môcť, smieť, mať a modálnymi vetnými príslovkami typu treba, možno, netreba, hodno ap. - Príklad: Musím ísť na koncert. Chcem ísť na koncert. Smiem ísť na koncert alebo Hodno ísť na ten koncert. Na ten koncert netreba ísť. Štylistické vlastnosti viet podľa modálnosti Oznamovacie vety

Základný modálny typ je oznamovacia veta, ktorá sa ako neutrálny, štylisticky bezpríznakový prostriedok uplatňuje v textoch všetkých štýlov. Ak je v texte prevaha oznamovacích viet, potom vyvoláva dojem reálnej platnosti, pričom si v ňom neuvedomujeme autorovu osobu. Oznamovacie vety s objektívnym poradím výpovede sú príznačné pre písané texty, najmä pre náučný štýl a výkladový slohový postup. Využívajú sa aj v rozprávaní a opise. Oznamovacie vety so subjektívnym poradím výpovede, resp. vety bez východiska sa vyskytujú predovšetkým v hovorových prejavoch a ako prostriedky štylizácie v umeleckých a v niektorých publicistických textoch (fejtón, reportáž). Opytovacie, rozkazovacie a želacie vety Opytovacie, rozkazovacie a želacie vety sú emocionálno-expresívne syntaktické prostriedky. Majú výzvový charakter, ktorý predpokladá priamy kontakt medzi podávateľom a prijímateľom. Môžu niesť subjektívne a emocionálne odtiene postojov, napr. chlad, láskavosť, prívetivosť, nevľúdnosť, iróniu, ktoré sa v ústnom prejave dotvárajú aj intonáciou. Prvotne sú to prostriedky ústnych jazykových prejavov, najmä dialógov. Ako expresivizujúci a dynamizujúci prostriedok sa využívajú vo vnútornom monológu, napr. Prešla i dvorom, ktorý sa zdá byť ohromný ako pláň.

Opytovacia veta - Zisťovacie a doplňovacie otázky Otázky majú predovšetkým charakter apelu. Podávateľ sa priamo obracia na prijímateľa, keď mu chýba istota o platnosti celej výpovede alebo jej časti. Tieto vety sú prostriedky ústnosti a dialogickosti. Časté sú v bežných rozhovoroch, ale aj v dráme a epike. Zisťovacia a doplňovacia otázka nie je vhodná vo vedecko-náučných textoch. Želacie a rozkazovacie vety Expresívnosť želacích a rozkazovacích viet je predovšetkým v ich adresnosti. Hovoriaci sa priamo obracia na adresáta, aby uskutočnil jeho žiadosť. Rozkazovacie vety sú príznačné pre dialogické ústne jazykové prejavy. Výrazne emocionálne sú rozkazovacie menné vety, ktoré vznikli elipsou (výpustkou) slovesa, napr. Knihy! (= Zavrite knihy! – Zavieť knihy!) - Rozkazovacie vety sa nevyužívajú v náučnom štýle. Zvolacie vety /zvolania. Všetky typy viet podľa modálnosti sa môžu stať zvolacími vetami. Vo zvolacích vetách je veľakrát dôležitejší citový postoj hovoriaceho než významový obsah, napr. „Ach, aké krásne ráno!“ vzdychla si. Ide o typický prostriedok ústnych jazykových prejavov. Vo vnútornom monológu sú zvolacie vety výrazom silného vzrušenia postavy.

W8: SÉMANTIKA   = skúma vzťahy medzi pomenovaním a jeho významom SEMANTICKY TROJUHOLNIK  - vzťahy syntagmatické = Starý muž kráča po ulici.  - vzťahy paradigmatické = Mladý chlap ide po ceste.   Sémantické rady tvoria homonymá, synonymá, antonymá:  1. HOMONYMÁ = totožné formou, ale iný význam.  —> lexikálne - najčastejšie medzi domácim a prevzatým slovom  čelo = časť hlavy a hudobný nástroj, úhor = zem, ryba  —> znakové - vznikajú tam, kde je kolízia medzi výslovnosťou a pravopisom  plot - plod, les - lez  —> gramatické - otcov - substantívum, adjektívum  žila - subs., sloveso   2. POLYSÉMIA = 1 slovo má viac významov  hlava - časť tela, vedúca osoba, kapusty   HOMON. VS. POLYS.  —> hom. vzniká náhodným stretnutím 2 tvarov  —> polys. - viac významov na základe podobností   3. SYNONYMÁ = podobný význam, iný tvar.  totálne synon. = dupletá  — Ideografické - odlišujú sa svojim obsahovým rozsahom  a) čiastočnej zhody: chlapec - žiak  b) podradenosti alebo nadradenosti: vták - vrabec, škola - univerzita  c) intenzity: hnev - zúrivosť   SYNON. RAD:  tvor - zviera - stavovec - cicavec - šelma - pes - doga   —> ŠTYLISTICKÉ SYN. - v rôznych štýloch — mesiac, luna   4. ANTONYMÁ - protiklad významu  —> kontrárne - vyjadrujú krajné časti istého radu; dobrý - zlý, mladý - starý  —> komplementárne - navzájom sa dopĺňajú, bez gradačného stupňovania; živý - mŕtvy, pravda - lož  —> vektorové - dej a príznaky. Zväčšovať - zmenšovať  —> pragmatické - nie sú protiklady, ale vo dvojici predstavujú zdanlivú opozíciu; muž - žena, môj - tvoj Antonymum - z gréčt., opozitum - latinč.    FRAZEOLÓGIA   = náuka o frazémach, ustálené slovné spojenie s preneseným významom.  - Klepnúť po prstoch, bod mrazu.  IDIÓMY = ustálené, obrazné a expresívne spojenie. - Zaspať na vavrínoch.  LEXIKOGRAFIA   = Disciplína, ktorá sa zaoberá slovníkmi  1. Informatívne - encyklopedické - odborné  2. Jazykovedné - malé, stredné, veľké  3. Výkladové, prekladové, synonymické  4. Terminologické - vysvetľuje pojmový obsah termínov  5. Cudzích slov  6. Frekvenčný - usporiadané podľa toho, ako často sa v súvislých textoch používa  7. Retrográdne  8. Ortoepický  9. Skratiek  10. Frazeologické, etymologické  11. Nárečové 12. Neologizmov   W10: ŠTYLISTICKÁ ROVINA   ŠTYLISTIKA = disciplína, ktorá sa zaoberá výstavbou a fungovaním rečových komunikátov  ŠTÝL = spôsob prejavu   JAZYKOVÉ A MIMOJAZYKOVÉ PROSTRIEDKY  Jazykové —> lexikálne, gramatické, morfologia, syntax  Mimojazykové —> fónické, intonačné, grafické, mimika, gestika, pohybové (parajazykové)  + Extrajazykové —> prostredie, aparatúra   ŠTYLISTICKÁ DIFERENCIÁCIA VÝRAZOVÝCH PROSTRIEDKOV  - nocionálne slová = slová zákl., neutrálne, zákl. Predmetov, vo všetkých štýloch - hovorové = zákl. Hov. A konverzačných prejavov  - expresívne = familiárne, hypokoristiká, pejoratíva, detské slová - knižné = odborné výrazy, termíny   ŠTÝLOTVORNÉ ČINITELE  - subjektívne = intelektuálna vyspelosť, temperament, soc. zariadenie, osobné sklony, nadobnuté schopnosti, momentálne nálady  - objektívne = adresát, predmet prejavu, cieľ, použitý dorozumievací materiál   SLOHOVÝ POSTUP A SLOHOVÝ ÚTVAR  —> spôsob ukladania textu  1. Rozprávací  2. Opisný  3. Informačný  4. Výkladový  —> slohový útvar, výsledný text   KLASIFIKÁCIA ŠTÝLOV  - primárne = a) subjektívne = hovorový, umelecký b) subjekto-objektívne = rečnícky, publicistický, esejistický c) objektívne = náučný, administratívny  - sekundárne = denníkový štýl, didaktický, encyklopedický, epištolárny, komiksový, posterový    W11: ŠTÝLY SPISOVNEJ SLOVENČINY   A) Subjektívne štýly  1. Hovorový = súkromného styku, neoficiálna komunikácia  —> ústnosť, konverzačnosť, expresívnosť, súkromnosť, stručnosť  Žánre: rozprávanie, ucelené dialogy, telef. rozh., súkr. listy, klebety  2. Umelecký = okrem inform. plnia aj estetickú funkciu  —> variabilita, polysémia výraz. Prostr., potenciálna expresívnosť, metafonickosť  Žánre: lyrika, epika, dráma   B) Subjekto-objektívne  3. Rečnícky = blízky k hovorovému  —> ústnosť — aj vizuálna a akustická zložka  Žánre: informačné (správa, referát, prednáška) persuazívne a argumentačné (politické, súdne prejavy) príležitostné (zdvorilostné a slávnostné prejavy)  4. Esejistický = uplatňuje sa v krátkych úvahách o vedeckých problémoch a aktuálnych otázkach duchovného, kultúrneho spoločenského života  —> subjektívnosť, vecnosť, dominuje opisný a výkladový postup  5. Publicistický = novinársky, písomnosť, monologickosť, informatívnosť, variabilnosť, všeobecná zrozumiteľnosť pre najširšie vrstvy činiteľov  - PŠ v tlači: typografická úprava, informačne nasýtený  - v rozhlase: menej koncízny, opisnejší  - v TV  Žánre - spravodajské, analytické   C) Objektívne štýly  6. Administratívny = vyvíja sa samostatne, knižnosť, dokumentárne, oznamovacie, heslové - súpisy, protokol, zoznamy  7. Náučný = odborný, slovník - nocionálny skladba - vety neobsahujú nezvyčajné alebo expresívne konštrukcie, pojmová nasýtenosť - vedecko-náučný a populárno-náučný

0 notes