#dvere

[vchodovedveresk]

VÝPREDAJ DVERÍ II. TRIEDY

Dvere majú malé výrobné chyby. Pre viac informácií sa informujte telefonicky na čísle 0917 678 746.

S našimi vchodovými dverami  s viacbodovým uzamykaním získate pevnú konštrukciu dverí a vysokú kvalitu.

Našu ponuku vchodových dverí nájdete na https://vchodove-dvere.sk/

[lemontrade]

Vchodové dvere do vášho bytu! Vyberte si z našej ponuky na vchodove-dvere.sk

[blueandyellowdiamond]

=> ako sa ona opovazuje žiť sama na voľnej nohe ?!

=> ako sa ona opovazuje nemať prirodzene slovenské správanie a zmýšľanie ?! A odmieta ťažko manuálne robiť otroka ?!

=> rodná zem či rodná hruď ?!

-----

Všetko dopredu naplánované 9r stratégie ako má zničiť a ponížiť a využiť a odhodiť nepoužitu chuderu ?!

[hypo-critic-al]

Ahojte ľudkovia,

blíži sa Košický PRIDE, a hoci organizácia vyzbierala už nejakú sumu, stále treba finančne zabezpečiť náklady na dobrovoľníkov a organizáciu.

Ak prispejete vyššiu sumu, môžete si vybrať aj nejakú peknú pride drobnosť podľa vášho výberu (mikiny, tote bag, grafiky, vlajky a pod.)

A keď nemôžete prispieť, tak aspoň zazdieľajte, nech sa to rozšíri aj ďalej :]

[dominnnka]

pravdou ostáva

že som len malá dominka vo veľkom svete 

s ešte väčšími snami

chcem mať dom s dvomi psami

ktoré budú spávať v posteli s nami

a keď budeme spolu sami

nikdy sa nebudeme cítiť sami

lebo zaspávať budeme so slovami

milujem ťa

a dotýkať sa budeme perami

za zatvorenými dverami

toto bol môj veľký sen

najväčší

a snívala som ho už tak dávno

alebo to bolo včera?

na stole stojí studená večera

ale ja stojím obarená

prítomnosťou zmorená

tvojou neprítomnosťou zronená

a vlastne už ani neviem

či ten život prežívam ja

alebo to život prežíva mňa

je to ako dostať bombu do temena

bolesť je tlmená

iba vodkou a džúsom

a hlava je teraz slamená

lebo bez teba 

ostala som ako bez mena

bez teba som zmenená

a táto premena

by skolila nielen Gregora Samsu

ale aj toho najstatnejšieho jeleňa

čo ak opustila ma šťastena?

tak vás prosím zbavte ma tohto bremena

cítim bolesť akoby som hrýzla stále do kameňa

nepoddajného a tvrdého

a bez neho

to už nie je s nehou

bez neho je to ako s jedom

bez neho život nechutí medom

bez neho trhám sa svojím stredom

a neochránili by ma ani šarkany

ani s tromi ani so siedmimi hlavami

ocitla som sa medzi mátohami

medzi mnohými prahmi 

mnohých dvier

obklopená miliónmi pier

ale prahnem len po tých tvojich

prahneš po tých mojich?

stojím na svojom prahu

a nechávam ti dvere stále otovrené

otvorené dokorán

[estellemareckova]

Často premýšľam, či sú texty k mojím fotkám plnohodnotný doprovod, alebo len akousi barličkou, ktorou ako-tak vyvažujem slabú výpovednú hodnotu svojích fotografií. 

Neviem.

Toto je opäť jeden zo všedných záberov ku ktorým sa mi pýta niečo napísať, akoby sa pre tento záber spojilo viacero ľudí ktorí sa nikdy nestretli, niekoľko spomienok vložených do jedného momentu, je to zbierkou môjho trojtýždňového životu na ostrove.

Arašidy od Vietnamca menom Ňa ( netuším však ako sa jeho meno píše), do domu sa prisťahoval len nedávno. Jediný pochopil že nie som Švédka a keď som mu včera ráno priniesla do obývačky kávu, s úsmevom povedal ,,děkuji”.

Islandský horský tymián, ktorý sme včera so Sindrim našli na turistike ako malá pripomienka, že aj v tých najhorších podmienkach si život nájde cestu a spôsob.

Kameň, ktorý mi cestou na Móskarðshnjúkar podal do ruky môj islandský priateľ, geológ, so slovami ,,aha, kryštáľ” s nasledujúcou prednáškou o chovaní skál a šutrov, ktoré žijú a dýchajú viac, ako si myslíme.

Sopečný kameň z Litli-Hrútur, ktorý mi raz podvečer do izby priniesol Paul (Francúz ktorý s nami býval v dome - prišla som na to že tam býva až po týždni, keďže vôbec nevychádzal von). Sklamane mi kameň podal, hovoriac že si ho do lietadla vziať nemôže, tak mi ho tu nechá. Ani ja si kameň do lietadla vziať v tom prípade nebudem môcť, ale aspoň teraz mi bude robiť na parapete spoločníka.

Skicár ktorý som doniesla ešte z Írska, chudák, prežil si svoje ale na Islande odpočíva a ešte som nemala priestor otvoriť ho.

Kľúče od domu a môjho pokojíčku - Vietnamci mi na dvere izby navŕtali ďalší zámok, že keď som fotograf a mám techniku, aby mi niečo nezmizlo.

Raz som sa omylom vymkla zo svojej izby, myslím že to bolo druhý deň v krajine, rukami nohami som sa pani Dagur snažila vysvetliť čo sa stalo a že je to teda fakt problém keď iba ja mám kľúč. Dagur sa z chuti zasmiala, vbehla do spálne, spoza dverí bolo počuť iba tresk šuflíkov. Obehla ma v chodbe a až priam hrdinsky odomkla moju izbu. 

Tak pred kým si teda zamykám svoju techniku?

A v neposlednom rade všetky moje prstene ktoré zabúdam nosiť, pretože kvôli nechutne (ale vlastne veľmi čistej horskej) siričito-vajcovej vode ktorú v Reyku máme, si ich musím dávať dole. Dlho by biele nezostali.

[moja--nesmrtelna]

Moja nesmrteľná - Kapitola 7 prines ma k životu

/toto je slovenský preklad my immortal, nie som autor tohto diela, len ho samozvane prekladám/

AP: takz ok vy chlpy  tot píšem len preto ze som dostala 5 božích hodtení. a MMCHDMI dalšú kaptolu nepíšen kým nedlstanem cín doobých hodteníwont ! PRESTANT FLáMOVAť LEBO  VáS NAHLáSIIM! Even nie je Meri sú ok nie je dokonalá a JE SANTANISTIčKA! A ma problemy je depresovaná kristvo rany! 

XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX666XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX

Drako a ja sme drželi naše bledé ruky s čiernym lakom na nechty a išli sme horeschodmi. Nosila som červené Satenistické znaky na mojich nechtoch v červenom laku na nechty (AP: viďte, pripadé fám to ako Meri sú?). Zakývala som Vampírovy. Tmavá mizéria bola v jeho depresovaných očiach. Hádam na mňa žiarlil, že chodím von s Drakom. Akoukoľvekcestou, išla som horeschodmi nadšene s Drakom. Išli sme do jeho izby a zamkli dvere. Potom………… 

Začali sme sa pasívne francúzovať a navzájom sme sa vyzliekli entuziasticky . Pocítil si ma predtým ako mi dal dole môj vrch. Potom som si dala dole moju čiernu koženú podprsenku a on si dal dole jeho nohavice. Išli sme na tú posteľ a začali sme sa robiť von nahý a potom dal jeho chapcovskú vec do mojej a MALI SME SEX. (viďte je tamto  sprosté?) 

,,Och Drako, Drako!” kričala som kým som dostávala orgasmus keď som zrazu videla tetovanie ktoré som ešte nikdy nevidela na Drakovej ruke. Bolo to čierne srdce cez ktoré prechádzal šíp. Na ňom boli v krvavom gotickom písaní slová………… Vampír! 

Bola som tak neštvaná. 

,,Ty bastard!” kričala som naštvane, vyskakujúc z postele. 

,,Nie! Nie! Ale ty tomu nerozumieš!” Drako prosil. Ale vedela som príliš. 

,,Nie, ty zasraný idiot!” kričala som . “Asi máš AIDs akoukoľvekcestou!”

Obliekla som si svoje oblečenie celá zadychčaná a vydupala von. Drako vybehol i keď bol nahý. Mal veľmi velký veď-vy-viete-čo ale bola som moc naštvaná na to aby ma to zaujímalo. Vydupala som kým som nebola vo Vampírovej učebni kde mal lekciu s profesorom Snejpom  a nejakými ďalšími ľuďmi. 

,,VAMPÍR HRNčIAR, TY MATKOJEBAČ!” kričala som.  

[berush01]

Bolo to šialené... keď sme vrátili naspäť do Puebla, spolu s Vinnetouom a mŕtvym Tujungou, jeho adoptívnym synom, sa Vinnetou skryl vo svojom príbytku. Nechcel vidieť nikoho.. A so mnou od chvíle kedy našiel svôjho syna mŕtveho na bojisku v pevnosti nepromluvil ani slovo... Ani len nemusel, bolo na ňom jasne vidieť že z jeho smrti obviňuje aj mňa. Hlavne mňa...

Dva dni som ho nevidel, nezúčastnil sa ani príprav na pohreb... Tretí deň už som nevydržal, a nekompromisno som vtrhol do jeho súkromia. A to čo som uvidel, ma takmer porazilo... Vinnetou, ten hrdý, vždy naprosto ovládajúci sa náčelník všech Apačov, sedel shrbený na lôžku, v očiach nezmerný smútok, bolesť, beznádej.. vlasy rozcuchané, skeľný pohľad, se stopami sľz na tvárach.. Ani len nepohnul svalom, keď som vstúpil. Zovrelo sa mi srdce, nad jeho stavom. Troma krokmi som bol pri ňom, pevne som ho objal, a bolo mi naprosto jedno že zvyklosti Apačov nedovoľovali, aby hrdý Apač projevil pred ostatnými svôj žal a slzy. On vedel že predomnou môže. Trvalo dlho, než bola posledná slza vyplakaná, a než sa prestalo jeho telo zúfalo otriasať plačom... A celý čas som mu hovoril:"Vinnetou, brat môj, odpusť mi.. toto som nechcel!! Nikdy bych ho vedomo neohrozil, musíš mi to veriť.." To už sme plakali obaja...

"Vinnetou, brat môj.. je čas. Musíš sa s ním ísť rozlúčiť.."

Zhlboka, pomalu sa nadýchol. Vstal a vodou z nádoby u okna si opláchol obličej. Zrazu to bol opäť vrchný náčelník všech Apačov. Hrdý, vzpriamený, s neproniknutelným výrazom. Pristúpil som k nemu, a mlčky naňho hľadel.

"Vinnetou ďakuje svôjmu bratovi.." Nič viac...

Smútok z jeho hlasu priam striekal, no pohľad mal jasný, a ruky ktoré mi podal, pevné.

Celý pohrebný obrad a nasledujúci slavnosť na počesť jeho adoptívneho syna na sebe ako náčelník nedal znať vôbec nič, aj keď to bola preňho posledná príležitosť dať najavo čo cíti, vyjadriť svôj nezmerný smútok... Videl som na ňom ako trpí. Sám.. Po pohrebe a slavnosti som ho vyhledal, a odviedol ho naspäť do Puebla. Už po ceste som cítil, ako sa trasie. Bol so silami v koncoch, no nehodlal pred bojovníkmi ukázať čo len zrnko žiaľu a smútku. To som mohol vidieť len ja..

Zaistil som dvere, a pak sa s Vinnetouom posadil na lôžko. Sedeli sme ruku v ruke, spolu... potme.. a pak sa na mňa pozrel, v očiach nevyslovený dotaz.

Celý sa chvel, a keď som mu siahol na líce, bolo mi jasné prečo. Telo mu zachvátila horúčava. Nebolo divu, za posledné tri dni bol vyčerpaný. Donútil som ho ľahnúť si, a privinul ho k sebe. S tichým vzlykom sa ku mne pritiahol, ako by sa potreboval uistiť, že žijem, že som skutočný...

"Šarli, povedz mi.. prečo? Prečo ma všetci čo milujem opúšťajú...???"

"Ach.. láska moja, takto nesmieš premýšľať.. veď ja som tu stále. S tebou, vedľa teba, pre teba.."

Zaťal ruky do mojej loveckej košele, v poslednom záchvevu smútku a neistoty, a pak sa ma smutne, ale pevne a jednoducho opýtal:

"Šarli, môžme sa milovať? Potrebujem ťa, láska."

Pevnejšie som si ho k sebe privinul, a zvyšok noci venoval svôjmu Vinnetouovi...

[vchodovedveresk]

VNÚTORNE VCHODOVÉ DVERE S VIACBODOVÝM UZAMYKANÍM

ponúkame vchodové dvere s viacfázovým uzamykaním pre vyššiu bezpečnosť, určené do bytových domov a kancelárií. Zabezpečujeme odbornú montáž týchto vchodových dverí, poskytujeme servisnú linku pre prípad zabuchnutia alebo vymknutia.

S našimi vchodovými dverami  s viacbodovým uzamykaním získate pevnú konštrukciu dverí a vysokú kvalitu.

Našu ponuku vchodových dverí nájdete na https://vchodove-dvere.sk/

[jejivelicenstvoona]

vylisovat ty vzpominky mezi stranky knih, co jsi mi dal, mezi bylo a bude, ususit je a povesit nad dvere

[blueandyellowdiamond]

=> Tradičná Trojkráľova Večera

=> Vo štvrtok  6. januára 2024 je sviatok Troch kráľov a podľa ľudových zvykov chodia chlapci prezlečení za týchto troch kráľov po domoch. Spievajú koledy a predvádzajú trojkráľovú hru zobrazujúcu návštevu troch kráľov po narodení Ježiša v Betleheme chodením s hviezdou.

=> Kresťania na Slovensku i vo svete si 6. januára pripomínajú sviatok Zjavenia Pána – Troch kráľov, ktorý sa slávi už od 3. storočia. Je to deň, keď Boh svetlom hviezdy zjavil svojho syna všetkým národom.

=> Svätenie vody a predpovedanie budúcnosti:

V tento deň sa požehnávali domy, nad dvere obydlí i stajní sa trojkráľovou kriedou písali počiatočné písmená mien troch mudrcov, ktorí sa podľa legendy prišli pokloniť novorodenému Ježiškovi: Gašpar + Melichar + Baltazár. Tieto boli zároveň skratkou latinského Christus Mansionem Benedicat (Kristus žehnaj tento dom).

[biela-magia]

David R. Hawkins: Vzestup po úrovních vědomí

David R. Hawkins bol medzinárodne uznávaným psychiatrom. Po zážitku osvietenia sa stal duchovným učiteľom, bádateľom a prednášajúcim o pokročilých duchovných stavoch. Venoval sa tiež výskumu vedomia a realizácii prítomnosti Boha ako “Ja”.

Kniha je venovaná oslobodeniu ľudského ducha z okovov biedy a obmedzení, ktoré zvierajú ľudstvo zvnútra i zvonka.

Autor ju rozčlenil do piatich oddielov s číselným ohodnotením jednotlivých úrovní od hodnoty menej než 20 až po úplné osvietenie s hodnotou 1000.

Nech sa ľudia akokoľvek snažia, ťažko vedia dosiahnuť v dnešnom svete úroveň 200. Ona je vlastne vstupenkou do iného stavu žitia. Pod úrovňou 200 žije väčšina, a je ťažko sa z nej vymaniť. To, čo na ľudí pôsobí sú klasické životné vzorce prebraté od našich predkov. Idúc od najnižších hodnôt vyzerá to takto: 

20 je zúfalstvo a hanba, 30 je vina a nenávisť, 50 je apatia, 75 smútok, 100 strach, 125 túžba, 150 hnev, 175 pýcha. Nič moc. Ale to sú všetko stavy, ktoré ľudia prežívajú denno-denne. A nevedia si predstaviť fungovať inak. 

Ale dá sa to! Človek, ktorý sa naozaj zaujíma o hlbšiu podstatu života, veľakrát si dáva otázku: “Čo mám urobiť, aby som sa dostal ďalej?” Ono je to tak, že keď príde tá správna chvíľa v živote jedinca, niečo ho posunie ďalej. Nebýva to zvyčajne sprevádzané anjelskou hudbou a príjemnými zážitkami. Skôr ide o protichodné pocity, ako sú bolesť, sklamanie a túžba ísť ďalej. A keď sa teda taký človek nevzdá a začne sa cielene venovať duchovnému rozvoju, naozaj prichádza k žiadanej a žiadúcej zmene. 

Dostáva sa postupne na inú úroveň vedomia, prekročí onu hranicu 200 a zrazu sa mu naozaj otvorí iný svet. Svet kde sa nachádzajú úrovne ako: odvaha - to je tých 200, ochota 310, prijatie 350, rozum 400, láska 500, bezpodmienečná láska 540, radosť 560, mier 600, osvietenie 700 až 1000.

Pri týchto úrovniach bytia sa človeku otvárajú iné možnosti, v ktorých sa cíti úplne inak a má iné záujmy. I iný rebríček hodnôt pre život. Neznamená to, že mu všetko ide ako po masle. Ale to, čo pri úrovniach pod hodnotou 200 vyzerá ako čistá katastrofa, vníma ten človek z vyšších úrovní ako výzvy pre svoje ďalšie zdokonalenie a rast. Určite to nie je nič ľahké na takejto ceste bytia. Mnohí z tých nižších hladín by to zhodnotili v takom zmysle, že sa to vlastne ani neoplatí dať sa do niečoho takého. 

Prijať tie vyššie úrovne sa vážne oplatí. Je dobré sa dať do toho. Prijmite, prosím túto pozvánku a vyskúšajte si to. Želám veľa chuti a odvahy. Nikdy sa nedá dopredu vedieť, až kam sa dá zájsť. Je to na každom jednom z nás. Dvere sa otvárajú…   

Veľká vďaka, pán David R. Hawkins!

Jeho kniha nie je len analýzou, ale hlavne praktickou príručkou.

Túto knihu odporúčame vyspelému čitateľovi.

[doorsandmoreblog]

Check Modern Pocket Interior Doors at DoorsPlusWindows showroom #pocketdoor #pocketdoors #interiordesign #slidingdoors #doors #design #interiors #architect #architecture #door #archidaily #minimalism #livingin #interiordesignhk #saiyingpun #goldenlodge #frameless #elegantstyle #vibe #boiserie #dvere #invisibledoors #moderndoors #wallcloth #grand #kaws #styling #raisingplatform #stripdesign #doorframe (at New York City, N.Y.) https://www.instagram.com/p/Ck7fjHZs9ml/?igshid=NGJjMDIxMWI=

[estellemareckova]

(včera nám Zem darovala prvú metaforu na západ slnka)

To, že moja izba má 2x2metre je úplne v poriadku, aspoň to nemám nikam príliš ďaleko, avšak so svetlom v noci som problém mala. Závesy v izbe sú biele. Premýšľanie nad ich efektivitou som vzdala hneď po druhej noci, zhodnotila som to tak, že niektoré veci sú naozaj iba preto, aby boli.

Na tretí deň, kedy som kruhy nevliekla len pod očami ale už kdesi pri kolenách, mi večer mi pani Dagur (hádam že to je jej meno podľa zvončeku na dverách, ale rovnako to môže byť meno hociktorého zo zvyšných piatich vietnamcov v dome) zaklopala na dvere, opäť spustila niečo vo svojej reči a keď videla môj zmätený pohľad, dodala:

,,sleep"

Vravím si, prečo mi táto cudzia žena vraví, aby som šla spať. Prvá myšlienka bola, že veď ešte nie je ani taká tma. Zvyk.

Párkrát toto nové anglické slovíčko zopakovala, dokonca si aj zopla ruky a priložila k tvári na znak spánku, akoby som tomu slovu nerozumela ja, avšak keď ona pochopila môj jazyk reči - čo bolo len čisté zmätenie v očiach, vošla do izby a už druhým krokom, vo svojich bielych papučiach, vyskočila na moju posteľ. Odhrnula rovnako biely neefektívny záves a potom to všetko dostalo zmysel. Z rámu okna vytiahla rolety, ktoré zatemnili celú izbu. Zo zadnej záhrady si musela všimnúť, že som na túto "pokrokovú technológiu" sama neprišla.

Tentokrát si iba opäť, bez slova, priložila ruky k tvári, nevedela som, či bude rozumieť anglickému ,,thank you" ale myslím, že úľava v mojich očiach bola jazykom samým o sebe a tak len dodala:

,,that's okay!"