#zmysel života

[slavsquatting-rat]

Každoročne pozerám témy maturitných slohov (ročníky bez možnosti vybrať si rozprávanie by som bola nahratá), a tohtoročné: Hľadela som na neho ako vyoraná myš má tak neskutočný potenciál na vtip, že ľutujem, že nematurujem teraz.

[zakazanestrany]

Malý vesmír v raji

Keď máš dvadsať a niečo, tak si musíš odpustiť inak nikdy nedospeješ. Prijať to, čo bolo a prestať sa s tým identifikovať. Je na čase vytvoriť si vlastnú identitu a nie živiť minulosť. 

Rada sedím u seba v kancli a len tak pozerám na zamračenú Bratislavu - malý vesmír. Budova, kde robím je aktuálne diapazón komunizmu, ktorý je miestami elegantne prerobený na haló volá vám rok 2007 a chce svoje šedé koberce naspäť. Nevadí, v tomto nie som náročná.Vlastne mať samostatný office je celkom oslobodzujúca vec, môžem v ňom spať, plakať, prípadne nerušene rozmýšľať nad rozhovormi s mojimi kamoškami. 

Tým, že je Bratislava malá, tak každý pozná každého. Malý vesmír. Posledných x chlapov, ktorých som riešila zákonite poznal niekto z môjho okolia. Je to lepšie ako rating na wolte, dopredu človek vie, aký garbág ide jesť ale proste fastfood si ani ja stále neviem odpustiť. Také hranolky z mcdrivu o 2:15 ráno v tomto kontexte dávajú nový zmysel. Dopredu viem, že mi z toho bude zle, že sa ani poriadne nenajem, nevyspím a že moja pečeň mi na druhý deň dá bitch slap vo forme krásnych fialových kruhov pod očami. Ale pomôžem si, keď mám rada dobrodrúžstvo? Cez deň jeptiška, večer márnotratná dcéra. Niekto tomu hovorí manická depresia, ja čajdy rajdy. 

Vlastne každý z nás hľadá hĺku, len ja si ju miestami zamieňam za temnotu, choas a ketamín. Dostane ma to síce do zvláštných zákutí mojej identity, niekedy až integrity, avšak zatiaľ neviem inak. Snažím si pripomínať si, že keď hľadám lásku svojho života, tak ju nemám hľadať na drogách. Pretože tam sa ľahko zotrie hranica medzi realitou a snom, zostane len opar halucinácie. Veľmi chutnej a už potom nechcem inak. 

Sociálne siete nám dopomáhajú k šíreniu našej povesti, nechcem vedieť koľkokrát bolo preprané moje meno v nejakom groupchate. A nechcem vedieť ani môj rating na tinder wolte, podľa mňa by som bola spicy. 

Leto je ideálna príležitosť na sedávanie na múriku a ohováranie všetkých možných nočných eskapád. Vďaka bohu za kamošky, keď môžem niekomu bez hanby povedať nad kým masturbujem alebo s kým by som ten sex už nezopakovala, tak sa pocit hanby radikálne zmenšuje. Minimálne viem, že som prijatá aj za tie moje temné stránky, ktoré som doteraz nikomu neukazovala. Bordel a špina v raji. 

Milujem tu sedieť v tichu, rozmýšľam aj nad tým, že opäť začnem praktikovať to, že si dám na skoro celý deň letový režim. Stratím kontrolu nad tým, či vôbec na mňa niekto myslí, keď na mňa nereaguje na sociálnych sieťach alebo budem len v tichu sedieť s vlastným podcastom v hlave, ktorý ti sem budem zapisovať. Ale kludne reaguj a povedz mi, čo si o tom myslíš a či to máš rovnako. 

Posledných 5 rokov riešim tému prečo sa neviem zamilovať, akoby moje srdce zostalo hladké ako z kameňa. Nešlo do neho spraviť žiaden zárez. Ja samozrejme furt musím niečo robiť a niekoho riešiť, tak za tých 5 rokov som sa už mala pomaly brať, podľa mňa aj dvakrát, keby nešpekulujem.  Dobre, že sa tak nestalo, lebo by som podľa mňa na antidepresívach rozmýšľala ako skočiť z okna prípadne sa spochybňovala hodiny nad tým, že či nie som lezba alebo by ma chytila taká popôrodná depresia, že by som ublížila sebe aj dieťaťu, lebo by som bola zbabelá čeliť realite, že žijem s niekým, kde tú blízkosť neviem vytvoriť. Ani keby sa sebemenšie snažím, pocit viny z vlastnej neschopnosti milovať ma roky prenasleduje, ako nedeľná úzkosť z toho, že ráno je pondelok.

Okrem tejto depky som začala redukovať moju hoe fázu len na mužov, s ktorými som mala orgazmus. Číslo sa zredukovalo o cca 60 percent ale stále sa zo seba necítim lepšie. Pred 5 rokmi som k sebe pustila totálneho magora a roky som nečelila tomu, že vlastne nie som prenesená cez tento vzťah. Samozrejme takého o ktorom som stále počúvala od mojej matky, že prečo chodím s takým kokotom a prečo ho milujem. Nemyslím si, že sa dá odpovedať na otázku prečo niekoho milujeme, vtedy zapojíme racio a to skutočné chcie sa len snažíme vyrobiť.  

Pomaly pri každom ex som myslela na neho alebo skôr na jeho idealizáciu. Viem, že som už inde a už ani nad ním nemasturbujem, avšak po tomto zážitku som zdá sa uzavrela svoje srdce do vákuovej komory, kde nebolo možné spraviť ani jeden zárez. 

Nepúšťala som k sebe ani priateľov ani ostatných ľudí, vytvorila som okolo seba akúsi nepriepustnú membránu. Nikto nemohol nič vidieť. Teraz tu sedím o 22:23 na múriku so Sašou a Palim a bavíme sa o tom, s kým z davu pred nami sme spali. Bratislava je malý vesmír, v istom bode človek začne rozmýšľať, čo sa pozdraviť alebo nie. Povedať ahoj? Dobrý deň? a čakať odpoveď “ahoj, poznáme sa?” Prípadne trápne dobrý deň naspäť a rád by som zaplatil. Aj s 20 centovým tringeltom, kedy pocitíš cenu vlastnej sebaúcty. Aj 50cent bol na tom lepšie. 

Sem tam príde myšlienka, že musel ma zrovna vidieť v teplákoch s mastnými vlasmi, ako vyhadzujem smeti. To je preklatie bývania v starom meste. Každý roh má svoju špinu a príbeh. Ale to je to, čo malému vesmíru dodáva jeho charakter. 

[kvapkavmori]

4 roky som tu nič nenapísala. Dlho som necítila nič skutočné. Až ty si ma prinútil vrátiť sa sem. A teraz neviem ako začať, či to ešte vôbec viem. Sedím tu už asi hodinu a premýšľam nad tým ako začať. Viem, dojebala som to. Viem, hneváš sa na mňa, no ver mi, že ja sa na seba hnevám ešte viac. Spanikárila som. Chcela by som byť opäť taká spontanná, ako ked som mala o pár rokov menej, keď som nepremýšľala nad dôsledkami svôjho správania a vrhla som sa do všetkého len tak. Hnevá ma, že som toľkokrát verila tým nesprávnym, a že teraz nedokážem veriť Tebe. Prepáč mi, ja si lásku spájam s bolesťou, pretože vždy mi viac vzala ako dala. Sľúbila som si, že si viac nikoho nepustím blízko seba. No a potom si prišiel do môjho života ty. Nechápala som, čo sa to deje. Tak veľmi som ti chcela veriť a skúsiť to, ale nedokázala som to. Je to ťažké dôverovať znovu niekomu, koho vlastne vôbec nepoznám. Tak veľmi som chcel utiecť pred tým, čo cítim. Chcela som pred tým utiecť, no nepustilo ma to. Chcela som zaspať, no nenechalo ma to spať. Chcela som to zastaviť, no nedá sa to. Neviem, či vôbec tieto riadky dávaju zmysel, no píšem len to, čo cítim. Ale to, čo viem s istotou povedať je, že mi hrozne chýbaš. Chýba mi tvoj úsmev. Chýba mi tvoj hlas. Chýbajú mi tvoje trápne vtipy, ktoré vôbec neboli vtipné. Chýbajú mi tvoje tiktoky. Chýba mi naše ponocovanie. Čokoľvek sa mi cez deň stane si prvý človek, ktorému o tom chcem povedať, ale teraz už nemôžem. Dúfam, že mi raz odpustíš, a že sa stretneme keď nato budeme obaja pripravení.

[hyperona]

absolútne odsudzenie

čítam v eseji Susan Sontagovej v Znamení Saturna, že Artuad prišiel na to že mu nepatria vlastné myšlienky. Filozofia sa nenápadne vytratila z môjho života nahradil ju kapitalizmus a youtube, zarábanie peňazí a vlastná nemohúcnosť. Dostala som sa do bodu, kedy všetko prestalo dávať zmysel a ja to musím skladať zasa odznova. V byte na Boleslavovej, kde žijem privýkrát sama, ktorý som si vymanifestovala, ktorý je snovým interiérovým dizajnom môjho bohémskeho minimalizmu. So psom túliacim sai, zatiaľ čo ja počúvam Tima Hackera Arctic Lover's Rock Pt. 1,na ktorého koncerte som včera v Meet Factory nebola, lebo som uprednostnila bezbrehú nudu, pritom túžila po náhodných milencoch a nesebeckej láske. Čítam, periem a pijem čerstvo uvarenú filtrovanú kávu, premýšľam. Nedrásajú ma myšlienky na neprežitý život, iba ak by bolo všetko takto snové a ľahké. Povedala som, že ma nebaví zdielať moje svety a chcem sa zamerať na fikciu, ale asi som ešte nevyriešila tú priepasť o ktorej hovoril Artaud.

[pressburg]

Rozšírené úvahy o simulácii, veriaci a neveriaci

Úvod Koncept simulácie reality fascinuje ľudstvo už od nepamäti. Myšlienka, že žijeme vo virtuálnom svete vytvorenom vyššou mocou, otvára dvere k hlbokým otázkam o zmysle života, slobode vôle a našej úlohe vo vesmíre. Tento text skúma vplyv simulácie reality na vnímanie života veriacimi a neveriacimi. Cieľom je rozvinúť myšlienky a ponúknuť komplexnejší pohľad na túto problematiku. Veriaci v simulácii: Pre veriacich, ktorí vnímajú realitu ako simuláciu stvorenú Bohom, má život hlboký duchovný rozmer. Poznanie Tvorcu a možnosť s ním komunikovať prostredníctvom modlitby a viery im dáva pocit bezpečia a zmyslu. Viera v Boha im umožňuje vnímať ťažkosti a utrpenie ako súčasť božského plánu a dáva im nádej na posmrtný život. Simulácia reality pre veriacich nie je len náhodná hra, ale premyslený výtvor s cieľom skúšať vieru a formovať dušu. Modlitba sa stáva nástrojom na komunikáciu s tvorcom a prosbou o vedenie a pomoc na ceste životom. Viera v Božiu moc im umožňuje vnímať každý deň ako príležitosť na duchovný rast a zblíženie sa s ním.

Neveriaci v simulácii: Pre neveriacich, ktorí odmietajú koncept simulácie a nadprirodzenej sily, je život plný neistoty a existenciálnej úzkosti. Môžu sa vnímať ako stratení v ľahostajnom vesmíre bez akéhokoľvek zmyslu a cieľa. Osamelosť a konečnosť smrti sú pre nich ťažko znášanými realitami, s ktorými sa musia vyrovnať sami. Simulácia reality pre neveriacich je náhodná a chaotická hra, v ktorej neexistuje žiadny vyšší zámer ani zmysel. Sú odkázaní na vlastné sily a schopnosti v boji o prežitie a šťastie. Vnímajú život ako krátku a pominuteľnú existenciu, ktorú si musia naplniť sami podľa vlastných predstáv a hodnôt. Záver Simulácia reality, ak aj existuje, prináša pre veriacich a neveriacich radikálne odlišné vnímanie života. Viera v Boha a nadprirodzenú moc dáva veriacim nádej, zmysel a pocit bezpečia a možnosť komunikácie so svojim Tvorcom. Zatiaľ čo neveriaci čelia existenciálnej úzkosti a osamelosti v konečnom poznaní smrti.

Tento text ponúka len dva z mnohých pohľadov na simuláciu reality. Každý človek si musí vytvoriť vlastný názor na základe svojich presvedčení a skúseností. Dôležité je, aby sme viedli otvorený a rešpektujúci dialóg o týchto témach a hľadali hlbšie porozumenie zmyslu života a nášho miesta vo vesmíre.

[biela-magia]

Jan Menděl: Uprdelizmus

Jan Menděl je súčasný český autor viacerých zaujímavých knižiek. Už v skorej mladosti sa začal venovať duchovným poznaniam. Prešiel si niekoľkými zamestnaniami, ktoré ho osobnostne dotvorili. To, čo v nich prežil, ho priviedlo k sebarozvoju a praktickému využitiu svojich vedomostí v reálnom živote. V súčasnosti sa venuje osobnému online koučingu.

Ľudia celoživotne riešia svoje problémy zväčša v strachu a obavách, čo im život znova prinesie. A život aj prináša. Zväčša to, s čím najviac narábam. Výsledkom je ešte väčší strach a z neho vyplývajúce všetky strasti, ktoré nikto nechce prežívať. Tu niekde je začiatok zrodu tejto šikovnej knihy. “Prečo to robiť takýmto neefektívnym spôsobom?”, pýta sa autor. Odpovede spísal do tejto šikovnej príručky pre život v ľahkosti a radosti.

Kniha je popretkávaná príbehmi zo života autora v rôznych časových obdobiach. Ale i príbehmi iných ľudí, čo lepšie približuje čitateľovi to, ako sa dajú situácie pomerne jednoducho riešiť. Tiež venuje pozornosť meditácii, ktorá je pre mnohých ľudí veľkou neznámou. Jeho objasnenia, čo meditácia je a ako sa jej venovať sú veľmi dobrou pomôckou pri začlenení tejto techniky do praktického života. Zameriava sa aj na prácu s dychom, ktorý je veľmi dôležitý pre každého živého tvora. Veď dych je základným reflexom všetkého živého na planéte. Je preto dôležité naučiť sa správne dýchať.

Postupne vysvetľuje rôzne techniky na dosiahnutie žiadanej zmeny v dnešnom naháňaní sa za svojimi víziami šťastného človeka. Je dobré si uvedomiť viacero skutočností, ktoré naozaj nedokáže nikto z nás zmeniť. Každý z nás žije tu v tomto svete, ale málokto vie, že nie je z tohoto sveta. Rovnako je ťažké si pripustiť, že sme tu len na chvíľu. Väčšina z toho, čo sa nám predkladá ako dôležité, je úplne nepodstatné, a pritom tak premenlivé a nestále. To, čo dnes máme, zajtra už nemusíme mať. Keď si pripustíme niečo úplne iné - nesmrteľnosť éterickej duše, zistíme, že nemôžeme vlastne nič stratiť. Toto uvedomenie je začiatok pre iné vnímanie aj tých najťažších chvíľ. Vyskúšať odložiť svoje trápenia “k prdeli” stojí za to. Veď ujsť zo svetského života do samoty hľadača nikomu jeho problémy nevyrieši. Nemôžete predsa ujsť sami pred sebou. Ale môžete zmeniť svoj postoj k sebe a prestať na seba tlačiť. Namiesto toho vziať svoj život do vlastných rúk a žiť ho naplno.

Hľadajte zmysel života, poznávajte sa, venujte pozornosť svojmu vnútornému svetu. Starajte sa o svoju dušu minimálne tak dobre ako o svoje telo.

A ešte niečo: Odložte názor, že ste urobili vo svojom živote chyby. Oni nie sú vlastne chybami. Každá chyba je skrytá lekcia, bez ktorej by ste sa ďalej nedostali. A predsa sa chcete dostať úspešne ďalej a vpred. Alebo nie?

Túto knihu odporúčame každému človeku, ktorý chce vedieť ako žiť lepšie.

[vasilzelenak]

Ten, kto sadí stromy vediac, že on, alebo ona si nikdy nesadne do ich tieňa, pochopil zmysel života. Rabindranáth Thákur

[clovekcislo1]

A vďaka nemu, plyniem, čistotou času sa umývam a všetky kvapky, všetky kvarky skutočnosti bez ceny počítam. Zastávky, stavajú sa do radov - mocniny padajú na podlahu a ja ako na strunke spolu s nimi v bezvetrí s požičanou odvahou sa zvíjam.

Aj keď sa mi všetky úchyty z rúk vytrhli

Aj keď som už dva krát preskočila limity

Možno sa sekavý príliv na odliv preleje, ja som stále na priamom stĺpe, kde sa ľudia so zrnkom prachu v dlaniach modlia.

A práve teraz stojím uprostred rozhraní a naše hranice rozhrnúť sa prečíňam.

Popri sklonných prýzrakoch moje palce vyrývajú do hliny. Výrývajú zreteľne s neprestajnými vzorcami. Vyrývajú bez prestávok, skľúčeným vláknom zaťaté. Preťínajúc, prehadzujem háčiky, suniem k sebe len pocit viny.

Každý deň sa prekrúti (bez prečinov)

Každý krok je len ďalším stíňaním hliníkových líc.

A nakoniec, ak sa nekonečno premení vo vidieľný dôraz, dokážem si vlastnú silu.

No dovtedy budem kráčať, hľadať a strácať. S každým útržkom básní sa budem tisknúť bližšie k sebe. A keď sa na zemi všetky strhnuté slzy objavia, mňa na prach rozveje. Budem sa triasť a neprestajne zvíjať vo svojom bezprostrednom náručí.

Rozhodnutia sú v silnom stisku myšlienok ponechané.

Za sklíčkami, za hranicami sa mi nikdy necnie, no občas predsa cítiť jemný tok nostalgie.

Pramienok hladkého smútku

Číry mráz na konci prstov

Stratené uzavreté priestory a strohé verše napísané voľnými pohľadmi očí

Na priamke sme sa pár krát zvlnili, ale zameniť duše sa nepošťastilo.

Sme stále tými istými

Prečo by sme sa mali meniť

Keď je celkom jasné, že zmysel života na svojich lopatkách napísaný nenájdeme

A aj keď energie neubúda, nikdy jej nepribúda

A takto to ostane navždy

Takto ostaneme navždy bez otázok či odpovedí.

[inmyfinalera]

kurva ja neustále žijem v nejakom domnení. LIKE BITCH LEMME LIVE :D CAN I LIVE???CAN I LIVE?? :D ci je to už to že lieky ktoré užívam sú vyrobené z nejakej vakcíny (nedáva zmysel ale ja tomu verím) a ja užívam lieky ktoré sú naplnené vakcínou, či je to to že ľudia všetci naokolo ma neznášajú a chcú zažiť môj pád a dostať ma na psychiatriu aby som tam bola do konca života... Najnovšie je to to že som z tabletiek ktoré mi dávajú neplodná a robím si každý deň ovulačné testy :D

[theirreverie]

Slnko sa rozvíjalo jej pokožkou

vlasy vetrom voľné

vlniac sa kruhom života

jej oči ako kvietky,

tak rada do nich zazerám

unikám do vonkajška,

to je koniec môjho zajtrajška,

lupienky trhám

zaznie zvuk

ako jej tichý smiech,

ale smiech bez zvuku

ako pieseň bez textu

nájdem zmysel

i v tomto druhu

[prudsvetla]

My sme vedomie, aj realita je vedomie a zmyslom života, je navýšiť vedomie. To znamená, že ty svojim vedomím, ovplyvnuješ realitu vedomia a sám si v podstate myšlienka. Vedomie je, obrovské množstvo informácií . Preto najväčší učenci všetkých dôb, mali veľké vedomie a priniesli svetu poznanie, ale najprv museli prejsť zasvätenim, nájsť zrnká pravdy a nájsť samých seba.

#vedomie #zmysel #zivota

[alexanderplencner]

Slovné hrčky VII

Lepšie raz vidieť ako stokrát požuť. Ako sa ráno zdravia pokladníčky v obchode? - Dobré manko ti dnes želám. Myš dobrej nádeje. Ty máš zajtra meniny? A na čo sa meníš? V jednoduchosti je prasa. Výdaj internetových ojebávok. William Shakespeare: Rómeo a Múmia. Michal David: Ja chci šít nonstop. Kto je bez viny, nech prvý hodí ramenom. Home, sweat home. Životné sprostredie. Kedy budeš rodiť štátnu skúšku? Bol skúpy na olovo. Čakajú v rade na pošvu. Prebaľovací kuvik. Bola veľmi pekná, taká akurvát. Prechod pre zvodcov. Hľadať iglú v kope sena. Ak to nedoješ, zakry to prosím ťa kóliou. Je to otázka života a smrdí. Snažil sa vyhnúť silnému prdu rieky. Nevedel sa do toho všiť. Adresoval mu ostré vyrážky. Bolo toho na ňu veľa, točila sa jej láva. Nemá zmysel kakať nad rozliatym mliekom. Bola taká unavená, až mala kryhy pod očami. Účes svätí prostriedky. Zapísal sa na Kurz pozitívneho syslenia. Ťahal za kratší obraz. Princezná so zlatou brzdou na čele. Každý človek má svojho anjela strašného. Pristihli ho priamo pri Číne. Nebol to dobrý zamestnanec, nevytáral žiadne hodnoty. Argentínske mango. Rád ťa zase viním! A boli tam aj tanky s občerstvením. Pamodaj šťastia, larvička! Ochrana displeja pred národným dotykom. Chaty robia človeka. Lewis Carroll: Alica v krajine makakov. Predávame stromy, kríky a zákaznícky substrát za výhodné ceny! Vážení sexujúci, náš vlak o chvíľu zastane na stanici Trenčín. Aloe viera. Calvin Nein. Číhal medzi riadkami. Z ničoho niť. Styk je železná košeľa. Bola to láska na prvý dohľad. Nádej utiera posledná. Nielen z chleba hnije človek. Pes, ktorý steká, nehryzie. Kto sa smeje naposledy, ten sa seje najlepšie.  

[kuguirimasu]

Yeji

Jméno postavy: Hwang Lena (Yeji) Pozice: Real life — Bývala členka Seal Navy, youtuber, influencer Národnost: Amerika

Backstory: Lena Hwang, žena, ktorá sa narodila pre život plný disciplíny a služby. Vyrastala v domácnosti, kde obaja rodičia hrdo nosili uniformu, a vojenské hodnoty cti, odvahy a oddanosti sa v nej zakorenili od útleho veku. Keď bola Kat svedkom ich neochvejnej oddanosti, získala hlboký rešpekt k povolaniu slúžiť svojej krajine. Hneď ako dovŕšila 17 rokov, Lena dychtivo narukovala do americkej armády, aby si razila vlastnú cestu a nasledovala kroky svojich rodičov. Jej cesta sa začala náročným základným výcvikom, kde preukázala výnimočnú fyzickú zdatnosť, psychickú odolnosť a nezlomné odhodlanie uspieť. Spolupatričnosť a zdieľaný zmysel pre cieľ v rámci jej jednotky sa stali základom, na ktorom vybudovala svoju vojenskú kariéru. Lenine ambície stúpli, keď sa rozhodla pre mimoriadnu výzvu - pridať sa k slávnym jednotkám Navy SEALs. Neodradili ju fyzické a psychické nároky, prešla intenzívnym výberovým procesom a osvedčila sa po boku svojich mužských kolegov. Jej odhodlanie, húževnatosť a výnimočné schopnosti jej vyniesli vytúžené miesto medzi elitou, vďaka čomu sa stala jednou z mála žien, ktoré si obliekli trojzubec SEAL. Nasledujúcich 6 rokov bol Lenin život symfóniou tajných misií, precíznej tímovej práce a neochvejnej oddanosti zásadám, ktoré jej boli drahé. Stala sa symbolom odolnosti a schopností a prekonávala bariéry v rámci komunity špeciálnych operácií. Napriek výzvam a obetiam Lenino pôsobenie v jednotkách Navy SEALs z nej vyformovalo obrovskú silu, a to po psychickej aj fyzickej stránke. Keď sa jej vojenská kapitola uzavrela, Kat stála pred novým horizontom. Priťahovaná lákadlom nových skúseností sa odvážne rozhodla opustiť svoju domovinu a vydať sa do Južnej Kórey. Žiarivá energia a bohatá kultúra ju lákali a sľubovali iný druh dobrodružstva. Netušila, že jej predchádzajúce skúsenosti ju jedinečným spôsobom pripravia na výzvy, ktoré ju čakajú v tejto novej kapitole života. Lenin príchod do Južnej Kórey znamenal začiatok nečakanej kapitoly jej života, kapitoly plnej neistoty a nekonečných možností. Keď sa pohybovala v rušných uliciach Seoulu, pulzujúca energia mesta ju inšpirovala k hľadaniu nových dobrodružstiev mimo obmedzení jej vojenskej minulosti. Zlomom osudu sa Lena ocitla v oslnivom svete kórejskej zábavy, keď upútala pozornosť producentov, ktorí ju hľadali pre reality šou. Priťahovala ich jej magnetická prítomnosť a záhadná aura obklopujúca jej vojenskú minulosť, a tak ju pozvali do šou, ktorá čoskoro zaujala divákov po celej krajine. Lena prijala výzvy a v centre pozornosti sa jej darilo. Jej prirodzená charizma v kombinácii s disciplínou, ktorú si osvojila počas vojenskej kariéry, z nej urobili výnimočnú súťažiacu. Týždeň čo týždeň bola verejnosť svedkom jej odolnosti, dôvtipu a odhodlania, čím si získala priazeň fanúšikov po celej krajine. Počet jej odberateľov prudko vzrástol a čoskoro sa stala vyhľadávanou influencerkou spolupracujúcou s miestnymi aj medzinárodnými značkami. Lenina jedinečná zmes sily, pôvabu a prívetivosti našla odozvu u svojich sledovateľov a vytvorila komunitu, ktorá prekročila hranice. V tejto novej kapitole svojho života Lena pokračovala v prekonávaní bariér a inšpirovala ostatných, aby sa nebojácne venovali svojim vášňam. Jej príbeh sa stal svedectvom o tom, akými neobyčajnými cestami sa môže uberať život, keď človek prijme zmenu s otvoreným srdcom a dobrodružným duchom. Ako sa reality šou vyvíjala, Lenina cesta našla u divákov odozvu a stala sa známou osobnosťou. Využila svoju novonadobudnutú slávu a plynule prešla do digitálnej sféry, kde spustila vlastný kanál YouTube. Lenina autenticita, od zdieľania útržkov z jej každodenného života až po poskytovanie tipov na fitness a rozoberanie jej vojenských skúseností, našla odozvu u rôznorodého publika.

[precit]

Cena môjho bytia

Som bezcieľna ?

Len preto že ešte neviem nájsť cieľ?

Moje srdce len hľadá.

Hodnota môjho srdca, môjho tela

Bezcenná, už nemá ani mena

Mena môjho života je bezcenná

Chcela by som nájsť cieľ môjho cieľa

cieľavedomá žena bezcieľna

Nie som na správnej ceste

Aby som našla toho správneho rytiera

Ktorý ma konečne ochráni

Od môjho mena, bremena, premena.

Moje srdce= skala skamenená

Moja hlava= miestnosť sklamaná

A tak

Ďakujem ti za dar môjho slova

Vďaka tebe ťahám slová do výš

Z ktorých už nepadám a viem ísť

Tak sa ku mne priblíž

Daruješ priestor byť niekým

Daruješ ho mne.

Prebudila vo mne sen

Dávno pochovaný

Viktória v tichosti pochováva svoje slová do hanblivej ničoty

Viktória s odvahou skladá svoje slová do vety

Viktória hľadá cenu svojej premeny

Ak si budem budovať cestu tak už len pre seba

A všetko kvôli sebe

Kvôli sebe takáto smutná

Takáto zničená

Keď sa ničím sama baví ma to

Keď smutná plačem v tichosti cíti ma to

Keď šťastná prehľadávam kúty svojej bytosti zmysel má to

Dávať svoj život do dlaní cudzieho

Moje ruky nie sú na to

Aby som držala niečo čo ma ničí

Púšťam to

Moje ruky deravé

Hlava zabúda na to

A tak zas a znova chrlím slová

lebo inak nikam nepôjdem

potrebujem kričať

a ja som nikdy nekričala

potrebujem byť nervózna

potrebujem to čoho som sa celý život tak strašne bála

to čo mi iní ľudia ukazovali

to čo mi iní ľudia zakazovali

aby som sa tým nestala

no ja som nikdy nebola stála

a toto sa mi nikdy nemohlo stať

a nikdy som tým ani byť nemala

pretože krik nie je zlý

a hnev nie je zlý

len ho treba dobre spracovať

a ja som vedela ako

len ja som nechcela

pretože ma strach ovládol tak ako nemá

výčitka výčitka

výčitka bezmenná

tak ako ja

pretože JA SOM BEZCENNÁ

a nemusím sa snažiť o nič

ja dievča bez mena

no môžem ísť ďalej

a hovoriť to čo cítim

pretože už nikdy nezatvorím ústa len kvôli tomu že sa bojím

pretože sa už nikdy nevzdám len kvôli tomu že nechcem nikomu ublížiť

pretože už nikdy neodmietnem svoje pocity

len kvôli tomu, že nechcem aby toto niekto iný musel pocítiť

NIKDY NIKDY NIKDY

Nikdy si ja už neublížim

Nikdy si toto dovoliť nesmiem

A napriek tomu sa vraciam k cene

Som bezcenná

A uvedomiť si nulovú hodnotu môjho bremena

Tým pádom aj môjho tela aj môjho mena

Nemusím sa zas až tak snažiť keď nemám hodnotu ani jedného eura

Pretože môj život NEMÁ zmysel

A to je veta ktorú som ja počuť celý život potrebovala

Že nemusím byť dokonalá

Jediné čo chcem mať

Jediné na čo budem naveky spomínať

To čo budem naveky písať

To čo raz budem prednášať

Vzdávam sa každý deň

No každý deň inak

Dnes nie tak ako včera

Každý deň sa vzdávam nová

Každý deň som nová

moja cena = premena

každý deň som to čo som nikdy nebola

[biela-magia]

Karolien Notebaert: Tri dni, dve ženy, jedna opica a zmysel života

Autorka popisuje príbeh mladého dievčaťa Márie, ktorá je na výlete v Írskych horách so svojou matkou.

Matka je povolaním neurovedkyňa a trpezlivo dcére vysvetľuje, ako má rozumieť sama sebe. Popisuje, čo všetko pôsobí na našu myseľ a ako ju upokojiť. Nepokoj v hlave popisuje na opici, ktorá v nás občas robí neplechu. Ukazuje konkrétne príbehy na ľuďoch, kedy sa snažili opicu v hlave stíšiť vďaka vonkajším vplyvom, ale malo to iba krátkodobý efekt. Iným príkladom bola zmena človeka zvnútra, keď sa naozaj život jedinca zmenil k lepšiemu. Človek prišiel na to, čo ho robí šťastným. Ukazuje, že na naše rozhodnutia má veľký vplyv emócia, ktorú z danej situácie cítime. Či už pozitívna, alebo negatívna.

Niekedy sa naše pocity a opice v hlavne nezhodnú. Je len na nás, čomu dáme prednosť a ako sa rozhodneme. Možnosť, ako sa rozhodnúť správne, sa Márii matka snaží popísať na niekoľkých príkladoch. Aj keď môžu tieto skúsenosti pôsobiť na prvý dojem ako negatívne, Mária sa dozvedá, že to tak byť nemusí. Čo prežijeme nás formuje a najväčší vplyv majú emočne silné zážitky. Dôležitý je aj náš potenciál, ktorý má každý jedinečný. Mária sa snaží dcére popísať, ako ho rozvinúť, čo ho môže oslabiť a ako s ním pracovať.

Kniha je vhodná pre začiatočníkov aj pokročilých. Poteší všetkých, ktorí chcú pracovať na myšlienkach a osobnom rozvoji. Toto spracovanie je založené na faktoch popísaných z pohľadu vedca, kde sa snaží autorka popísať príčiny priamo v našej hlave.

Ďakujeme Maruške za túto recenziu! 🙂

[integrity-coaching]

V tomto článku sa mierne pohrám so subjektivitou pocitov a objektivitou logiky, symbolikou a úvahami. A venujem ho cnosti, podľa ktorej som svoj coaching nazval. Integrita je cnosť, ktorú si najviac vážim. Zároveň ju považujem za najrozumnejší dôvod pre dlhodobé budovanie a investíciu. Čo je vlastne integrita? Pozrime si rôzne zdroje. - Slovník - celistvosť, neporušenosť. - Slovník - čestnosť, bezúhonnosť v morálnom slova zmysle - Wikipedia - Integrity is the practice of being honest and showing a consistent and uncompromising adherence to strong moral and ethical principles and values. In ethics, integrity is regarded as the honesty and truthfulness or accuracy of one's actions. Integrity can stand in opposition to hypocrisy. Mne sa k tomu páči obohatenie - The ultimate truth is integrity. If you have integrity, you are walking by truth, not by sides. The INFJ´s (archetype) life´s purpose is to be walking by truth. The absolute truth is integrity. (Najvyššia forma pravdy je integrita. Ak máte integritu, kráčate v pravde, neodbáčate. Životný údel pre INFJ (archetype) je kráčanie v pravde. Absolútna pravda je integrita.) Integrita je častokrát cnosť, ktorá nás priťahuje na leadroch. Sú to práve tí ľudia, ktorí vás "nakazia" ich presvedčeniami, zápalom, hodnotami, postojmi. Príkladmi takýchto leadrov sú napríklad Gandhi, Martin Luther King, Ježiš Kristus. Žili svoje idály do posledného dychu, ktoré nakoniec naplnili. Opakom integrity je skazenosť. They dont practice what they preach. Vodu káže, víno pije. Obe vyššie sú porekadlá, ktoré reprezentujú skazenosť, opak integrity. Veľmi dobrý príklad skazenosti je napríklad film Generation Wealth. Vieme si integritu rozdeliť do niekoľkých oblastí na drobné? Stretol som sa so zaujímavým venn diagramom, ktorý nám integritu veľmi pekne popisuje. Respektíve nam vie udať, ktoých oblastí sa integrita týka. Sú to: 1. Ľudská nature (psyché) 2. Ľudská nurture (výchova) 3. Lokalita, kultúra, zvyky, spoločnosť 4. Systém presvedčení, viera, náboženstvo, duchovný život, alebo naše vlastné presvedčenia a hodnoty, ktoré praktizujeme. Možností definície je určite veľmi veľa, avšak pre mňa je takéto rozčlenenie dostačujúce. Mňa vždy k tejto téme pritiahne jedna veľmi zásadná tázka. Znamená integrita perfekcionizmus? Alebo presnejšie, na to, aby bol človek plne integrický, musí byť perfektný? Alebo inak, musíme byť perfektní vo všetkých oblastiach na to, aby sme boli so sebou spokojní? To sú skutočne veľmi filozofické otázky. Asi je najlepšie, ak si na ne každý zodpovie sám. Avšak rád zazdieľam odpoveď, ktorú uchovávam ja. Sú to však moje úvahy a názory ktoré som si zozbieral, berte to skôr ako inšpiráciu. Jedným z dôkazom života je, že pri živom musí byť prítomý rast. Čokoľvek čo teda žije, musí rásť, musí byť v neustálom cykle zmeny, zároveň rozpade, entropii. A takisto sa každá živá vec snaží o zlepšenie. Ak by niečo živé dosiahlo perfektný stav, čo by sa stalo? Naplnilo by to svoj zmysel, zároveň by ho stratilo? Pozrime sa na diamant - najvzácnejší a najdrahší minerál na Zemi. Ako vznikajú diamanty? Okrem iného, pod tlakom a pri žare, v obrovských teplotách. Avšak takým štýlom naplnia svoj zmysel najpevnejšieho minerálu. Umelé diamanty, vytvorené v laboratóriách, túto možnosť nemajú. Ich využitie je čisto len pre krásu a pohladenie očí. Ak si to premietneme na človeka, môžeme v tom vidieť určitú symboliku. Tlak môže symbolizovať bolesť pri raste. Žiara a vysoké teploty môžu reprezentovať plamene pravdy a jej účinky, keď sa ju dozvieme a bolesť, keď nás mení. Všetci veľmi dobre poznáme, že najviac sa človek učí pri chybách a pri tej ťažšej ceste. V určitej miere môžeme teda chápať bolesť ako dôkaz rastu a zároveň ako zdroj múdrosti. A teda druhá časť v prenesenom význame - človek bez bolesti nemôže získať múdrosť a rast, a teda bez bolesti človek degraduje, nerastie. Tým padom, človek z "laboratória," perfektný, nemá priestor na rast a zažívanie bolesti, pretože pravdepodobne už svoj účel naplnil, alebo stratil. Je zamrznutý v čase, ako upír, nemŕtvy. Avšak diamanty z prírody sú chybné, a vďaka tomu majú svoje využitie. Sú perfektne chybné. A to má takisto určitú symboliku aj pre človeka. Ak je perfektne chybný, formovaný bolesťou a pravdou, má svoje využitie. Krásne na tom je, že aj diamant aj človek je z uhlíku. Ku koncu by som pridal jeden nádherný citát od môjho obľúbeného autora Rolla Tomassiho zo série kníh The red pill books - The rational male. Pre silu jazyka ho nechám v angličtine. ”The truth will set you free, but it doesn’t make truth hurt any less, nor does it make the truth any prettier, and it certainly doesn’t absolve you of the responsibilities that truth requires. One of the biggest obstacles guys face in unplugging is accepting the hard truths that Game forces upon them. Among these is bearing the burden of realizing what you’ve been conditioned to believe for so long were comfortable ideals and loving expectations are really liabilities. Call them lies if you want, but there’s a certain hopeless nihilism that accompanies categorizing what really amounts to a system that you are now cut away from. It is not that you’re hopeless, it’s that you lack the insight at this point to see that you can create hope in a new system – one in which you have more direct control over.” - Rollo Tomassi - Čo pre Vás znamená integrita? Ako si ju vy rozdeľujete? Budem veľmi rád, ak mi svoj pohľad zazdieľate.